Pokles kurzu dolára zvýšil zadlženosť Slovenska

Podľa posledných zverejnených oficiálnych údajov Slovenská republika vykázala k 30. septembru 2003 celkový hrubý zahraničný dlh vo výške 15,387 mld. USD (graf č. 1), čo v porovnaní so stavom k 1. januáru 2003 predstavuje nárast o 2,280 mld. USD. Na jeho zvýšení sa viac ako 60 percent podieľali kurzové rozdiely, t. j. pohyb krížového výmenného kurzu eura oproti doláru. Podiel EUR/USD ku koncu roka 2002 bol 1,0421, pričom k 30. septembru 2003 bolo zhodnotenie eura oproti doláru na úrovni 1,1419.
Dlhodobý zahraničný dlh vlády a Národnej banky Slovenska vrátane zahraničného dlhu vládnych agentúr a obcí bol k 30. septembru 2003 na úrovni 3,941 mld. USD, čo predstavuje oproti stavu k 1. januáru 2003 nárast o 200,9 mil. USD. Krátkodobé zahraničné záväzky vlády a NBS k rovnakému dátumu predstavovali 103,4 mil. USD.
Celková zahraničná zadlženosť komerčnej sféry, t. j. komerčných bánk a podnikateľských subjektov (vrátane zahraničných dlhových záväzkov voči nerezidentom v Sk) dosiahla ku koncu septembra 2003 čiastku 11,342 mld. USD, pričom k 1. januáru 2003 bola na úrovni 9,367 mld. USD, čo predstavuje nárast o 1,975 mld. USD.
V zmysle novej metodiky sú od začiatku roka 2003 zahraničné záväzky komerčných bánk znížené okrem splateného základného imania i o kapitálové fondy.
Celkové dlhodobé zahraničné záväzky k 30. septembru 2003 predstavovali 9,413 mld. USD. Celkový krátkodobý zahraničný dlh (graf č. 2) dosiahol ku koncu septembra 2003 čiastku 5,974 mld. USD, čo je zvýšenie oproti 1. januáru 2003 o 1,737 mld. USD. Podiel celkového hrubého zahraničného dlhu na obyvateľa SR dosiahol v septembri 2 860 USD (k 31. decembru 2002 to bolo 2 452 USD na obyvateľa). Podiel celkového krátkodobého dlhu na celkovom hrubom zahraničnom dlhu SR bol v roku 2002 na úrovni 32,1 %, k 30. septembru 2003 bol tento podiel 38,8 %. Prechodné zvýšenie krátkodobého dlhu bolo v hodnotenom období ovplyvňované i transakciami niektorých obchodných bánk voči svojim dcérskym spoločnostiam.
Krátkodobé zahraničné záväzky komerčných bánk a nebankových podnikateľských subjektov oproti 1. januáru 2003 vzrástli o 1,633 mld. USD, pričom k 30. septembru 2003 dosiahli 5,870 mld. USD. Z uvedenej čiastky krátkodobé zahraničné záväzky komerčných bánk predstavovali 2,299 mld. USD (nárast o 1 mld. USD), z čoho krátkodobé korunové záväzky komerčných bánk boli vykázané sumou 443,1 mil. USD.
Krátkodobé zahraničné záväzky nebankových podnikateľských subjektov dosiahli celkový stav 3,571 mld. USD. Prevažná časť krátkodobých zahraničných záväzkov podnikateľských subjektov sa však týka záväzkov z dodávateľských (obchodných) úverov (3 054 mld. USD). Zahraničné záväzky z finančných úverov predstavovali z celkových krátkodobých záväzkov podnikateľských subjektov čiastku 508,0 mil. USD.

Prehľad vývoja celkového hrubého zahraničného dlhu SR (graf č. 4)
Dôležitý je vývoj ukazovateľa zahraničné záväzky vlády denominované v Sk, ktorý predstavuje nákupy štátnych dlhopisov (súčasť dlhodobého zahraničného dlhu) a štátnych pokladničných poukážok (krátkodobé zahraničné záväzky) denominované v Sk zahraničnými investormi. Zahraniční investori vlastnili v uplynulom roku (do septembra) najviac štátnych dlhopisov denominovaných v Sk v mesiacoch január, júl a september. O nákup štátnych pokladničných poukážok nebol (s výnimkou augusta) medzi zahraničnými investormi do septembra 2003 záujem.

Plnenie zahraničnej dlhovej služby za obdobie január - september 2003
Celková zahraničná dlhová služba vlády SR a NBS (nie sú zahrnuté obce) za 9 mesiacov roka 2003 dosiahla v prepočte 1 457,7 mil. USD. Zahraničné záväzky NBS boli uhradené vo výške 209,2 mil. USD. Uhradené záväzky vlády SR boli vo výške 1 248,5 mil. USD, z čoho splátky istín predstavovali 1 033,7 mil. USD a úroky 214,8 mil. USD.

Krátkodobá predikcia vývoja zahraničného dlhu a dlhovej služby SR v roku 2003
Na základe vývoja krížového kurzu EUR/USD a dlhodobého zhodnocovania eura oproti doláru v roku 2003, prijatia spresňujúcich informácií o výpožičných zámeroch štátu (zvýšenie májovej emisie zahraničných dlhopisov MF SR o 250 mil. eur a čerpanie tranže pôžičky EFSAL od Svetovej banky v čiastke 70 mil. eur v novembri, aj z dôvodu vývoja krátkodobého zahraničného dlhu, ako aj s prihliadnutím na vývoj korunových štátnych dlhopisov (zahraničné záväzky vlády SR vyplývajúce z vlastníctva štátnych dlhopisov denominovaných v Sk cudzozemcami) od januára do septembra 2003, bol pôvodný odhad stavu koncoročnej zahraničnej zadlženosti SR spresnený, resp. zreálnený. Predikcia zahraničnej zadlženosti SR je pritom plne konzistentná s platobnou bilanciou NBS. V zmysle spresneného predbežného odhadu predpokladáme, že k ultimu roka 2003 by celkový hrubý zahraničný dlh SR mal dosiahnuť 14,912 mld. USD.
Celková zahraničná dlhová služba vlády SR a NBS za deväť mesiacov roka 2003 (v prepočte 1 457,7 mil. USD) nemala výraznejší vplyv na úroveň oficiálnych devízových rezerv SR.

Z uvedeného hodnotenia vývoja zahraničnej zadlženosti a dlhovej služby vyplýva, že na zvýšení stavu zahraničnej zadlženosti sa do septembra 2003 v značnej miere podieľali kurzové rozdiely vyplývajúce z pohybu krížového výmenného kurzu eura oproti doláru. K určitému zhoršeniu došlo ku koncu minulého roka pri pomernom ukazovateli podiel krátkodobého zahraničného dlhu na celkovom krátkodobom zahraničnom dlhu na úroveň 38,8 percenta (za všeobecne akceptovateľnú hranicu pri tomto pomernom ukazovateli sa považuje 30 percent), no vzhľadom na štruktúru slovenského krátkodobého zahraničného dlhu nemožno toto prekročenie považovať za dramatické.
Na druhej strane však otvorenou a aktuálnou otázkou zostáva určenie (vymedzenie) kritérií pre teoretické stanovenie maximálne možnej (optimálnej) miery zaťažovania krajiny zahraničným dlhom. Inými slovami, ide o problematiku udržateľnosti dlhu, t. j. takej úrovne (stavu) a štruktúry zahraničného dlhu krajiny, ktorý by v budúcnosti nevytváral podmienky zhoršujúce pomerové ukazovatele merajúce zahraničnú zadlženosť vo vzťahu k reálnemu makroekonomickému vývoju krajiny.
Jednotlivé štruktúrované údaje zahraničnej zadlženosti SR sú od roku 2002 zverejňované i na internetovej stránke NBS (www.NBS.sk). Tieto údaje sú v súlade s požiadavkou Medzinárodného menového fondu v rámci projektu tzv. špeciálneho štandardu zverejňovania údajov (SDDS - Special Data Dissemination Standard). Celkový hrubý zahraničný dlh SR je rozdelený na sektor vlády, sektor menových inštitúcií (NBS), bankový sektor, ostatné sektory a na priame investície, ktoré zahŕňajú podnikové a medzipodnikové pôžičky (pasíva voči priamym investíciám v zahraničí a pasíva voči priamym zahraničným investorom .