Po liberalizácii v 80. rokoch zažilo Fínsko začiatkom 90. rokov vážnejšie bankové krízy, kolaps pevného výmenného kurzového režimu. Fínska ekonomika prekonala v tomto období jednu z najváženejších hospodárskych recesií. Reálny HDP počas povojnovej éry nebol nikdy záporný až do začiatku 90. rokov, keď klesol o viac ako 10 percent. Medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré prispeli k ekonomickej kríze, možno zaradiť pokles v priemysle závislom od lesného hospodárstva, rozpad východných obchodných vzťahov vplyvom rozpadu Sovietskeho zväzu, "nafúknutie" hodnoty nehnuteľností a cenných papierov, nekontrolovateľnú úverovú expanziu a zle vedenú liberalizáciu, ktorá nakoniec vyústila do zastavenia úverovania (credit crunch) a obrovskej platobnej neschopnosti súkromného sektora (podnikov aj domácností).
Prerazili IT technológie
Pokiaľ na začiatku 80. rokov papierenský priemysel bol najdôležitejším odvetvím, dnes sú najvýznamnejšími informačný a telekomunikačný sektor. Fínsko sa stalo z jednej z najmenej špecializovaných krajín na jednu z najšpecializovanejších krajín na informačné a telekomunikačné technológie. V súčasnosti informačný a telekomunikačný sektor (na čele s Nokia) pozostáva zo 6-tisíc firiem a podieľa sa približne 10 percentami na tvorbe HDP a viac ako jednou štvrtinou na exporte.
Počas tohto obdobia možno zaznamenať aj významnú reorganizáciu finančných trhov. Na konci 20. storočia bol zmenený finančný systém smerom od financovania pomocou bankových úverov k získavaniu zdrojov pomocou emisií na kapitálovom trhu.
Reštrukturalizácia finančného trhu bola časťou zvyšovania významnosti odvetví s najnovšími technológiami, ako aj významu vedy a výskumu. Za významný faktor pri dlhodobom ekonomickom raste a stabilite ekonomiky po krízových obdobiach začiatkom 90. rokov boli považované malé a stredné podniky. Tieto zmeny vytvorili tlak na vznik nových foriem financovania a pôsobili aj na zahraničný kapitál.
Zlepšenie ekonomického prostredia v polovici 90. rokov taktiež podnietilo i rozvoj kapitálového trhu, vzrástlo vydávanie akcií nefinančných firiem prostredníctvom kapitálového trhu. Získavanie zdrojov od investorov sa začalo hneď po oživení hospodárskeho rastu. Nové firmy boli úspešne kótované na Helsinskej burze a vzrástol aj podiel trhu vysokoziskových rizikových investícií.
Nárast zahraničného kapitálu sa začal v roku 1993 a pokračoval až do konca 90. rokov. Zahraniční investori, najmä investičné a penzijné fondy, prichádzali predovšetkým zo Spojených štátov. Začiatkom roka 2000 dve tretiny akcií na Helsinskej burze boli vlastnené zahraničnými investormi. A až 90 percent akcií Nokie vlastnia zahraniční investori.
V 60. a 70. rokoch firmy, ktoré prišli do Fínska výlučne profitovať z nízkej hodnoty pracovnej sily, sa začiatkom 70. a 80. rokov, ako začala rásť hodnota pracovnej sily, začali z trhu sťahovať. Priame zahraničné investície začali intenzívnejšie rásť začiatkom 80. rokov. V porovnaní s HDP však tvorili stále veľmi malú časť. Najdôležitejšou priamou zahraničnou investíciou bola kúpa Kymi-Strömberg švédskym ASEA (neskôr ABB), dnes jeden z lídrov v energetických a automatizačných technológiách.
Otvorili sa konkurencii
V 90. rokoch Fínsko začalo propagovať proaktívnejšiu politiku získavania zahraničných investícií. Sektory, ktoré boli predtým chránené, sa otvorili konkurencii. Členstvom v Európskej únii a Európskej menovej únii sa Fínsko stalo časťou spoločného trhu a voľného pohybu kapitálu, práce a technológií.
Zjavný prílev zahraničných investícií nastal počas uplynulých desiatich rokov. Spomedzi členských štátov EÚ boli priame zahraničné investície vo Fínsku na druhom mieste, ale hodnota transakcií bola oveľa nižšia. Tieto investície smerovali do stredných a malých podnikov.
Rast priamych zahraničných investícií do fínskej ekonomiky bol sčasti produktom medzinárodných tendencií. Dôležitým faktorom podmieňujúcim priame zahraničné investície vo Fínsku bol rozvoj technologicky intenzívnych spoločností, špeciálne informačného a telekomunikačného sektora.
Dnes sú veľké fínske priemyselné spoločnosti značne internacionalizované - 10 najväčších korporácií dosahuje až 80 percent príjmov z exportu a viac ako 60 percent produkcie a pracovných síl je umiestených v zahraničných jednotkách. Veľa z týchto fínskych spoločností má zodpovedajúcu zahraničnú vlastnícku štruktúru, ktorá ich integruje do zahraničných operácií a financovania. V posledných 10 - 15 rokoch sa fínske spoločnosti internacionalizovali do všetkých častí sveta. Hlavná časť investícií fínskych spoločností išla však do regiónu EÚ, väčšinou do Švédska a Nemecka, ale smerovala i do Severnej Ameriky.
Zmeny vlastníckych štruktúr
Rast zahraničných aktivít fínskych firiem je vidieť i v umiestnení ich pracovnej sily mimo hraníc krajiny. Tento trend bol významne umocnený počas posledných pätnástich rokov. Veľké fínske spoločnosti zaznamenali významný rast a ďalšie zmeny počas minulých rokov. Značná časť tohto rastu sa odzrkadlila v zahraničí ako odpoveď na rapídny nárast medzinárodných podnikateľských aktivít a všetko naznačuje tomu, že rast bude pokračovať aj v budúcnosti. Spoločnosti chcú operovať bližšie pri svojich zákazníkoch, a tým pomáhať prenikanie fínskych investícií do zahraničia. Nevyhnutnosťou bude zmena vlastníckej štruktúry na viac medzinárodne orientovanú.
Globalizácia kapitálových trhov a s tým súvisiaca zmena vlastníckej štruktúry spustili hlavné zmeny v riadení firiem smerom k americkému modelu. Európske firmy, ktoré sú väčšinovo vlastnené finančnou inštitúciou, majú vyššiu trhovú hodnotu ako firmy, ktorých väčšinový vlastník je rodina, iná firma alebo vláda.
Anglosaský model riadenia firiem sa oveľa viac orientuje na návratnosť kapitálu a imania ako severský a európsky model. V 90. rokoch sa zmenilo riadenie firiem vo Fínsku. Bol zaznamenaný značný prílev zahraničných portfóliových, ako aj priamych investícií. V tom istom čase fínske firmy rozšírili svoje investície do zahraničia, a to hlavne kúpou a fúziami. Globalizácia fínskych kapitálových trhov vyvolala množstvo zmien v riadení firiem. Napríklad predstavenstvo už nepozostáva iba z operatívneho manažmentu, firmy operujúce vo viacerých oblastiach sa začali viacej sústreďovať na základné podnikanie odpredávaním menej významných firiem a akcionárska hodnota sa stáva kľúčovým cieľom vo väčšine veľkých spoločností. Veľa finančných ukazovateľov poukazuje na významné rozdiely vo finančnej výkonnosti medzi fínskymi a zahraničím vlastnenými firmami. Taktiež sa ukázalo, že zahraničím vlastnené firmy produkujú vyššiu návratnosť kapitálu ako domáce. Zahraničné firmy zrejme investujú menej ako domáce.
Internacionalizácia vedy a výskumu
Všeobecne vysoké dane zo zisku spoločností a vysoké zdanenie výnosov fyzických osôb z cenných papierov podporuje premiestenie firiem do zahraničia. Firmy sa snažia dostať bližšie k finančným trhom, ako sú Londýnska a Newyorská burza, kde operujú analytici, firmy poskytujúce rizikový kapitál a ostatné finančné inštitúcie. To by im mohlo pomôcť lepšie sa zviditeľniť investorom, a tak zvýšiť možnosti na získanie nového kapitálu.
Problém so získavaním nových kvalifikovaných pracovných síl môže vplývať na umiestnenie sídla firmy. Veľké nadnárodné spoločnosti môžu mať problém presunúť pracovnú silu do vzdialených oblastí. Aj keď veľké fínske firmy majú sídlo vo Fínsku, niektoré činnosti sú uskutočňované v zahraničí. Je zrejmé, že internacionalizácia vedy a výskumu sa významnejšie zvýšila počas minulých piatich rokov. Podiel výskumu a vývoja fínskych firiem v zahraničí dosiahol 40 percent.
Umiestnenie materskej spoločnosti určuje skutočnosť, kde firma platí dane. Ak sa materská firma rozhodne zmeniť sídlo do inej krajiny, pôvodná krajina stráca budúce daňové príjmy plynúce z tejto spoločnosti. Existencia sídla veľkej nadnárodnej spoločnosti môže mať vysoký význam hlavne v malých krajinách. Nepochybne úspech Nokie generoval pozitívne vonkajšie efekty zvýšením reputácie Fínska ako krajiny s najnovšími technológiami. Zmena sídla fínskych spoločností do zahraničia bola vždy výsledkom spájania a kúpy podnikov.
Očakáva sa, že veľké fínske firmy môžu zmeniť svoje sídlo smerom do zahraničia počas najbližších niekoľkých rokov aj bez uskutočnenia spájania alebo kúpy podniku. Globalizácia veľkých firiem už zväčšuje predaje, výrobu, vývoj, výskum a vlastníctvo. Súčasťou globalizačných trendov a poklesu významnosti Fínska ako faktora a trhu produkcie môže byť, že niektoré materské spoločnosti a manažmenty budú premiestnené do zahraničia. Ako najpravdepodobnejšie krajiny sa javia Veľká Británia a Holandsko.
Zahraničná majetková štruktúra prináša výhody, ale aj nevýhody. V prípade Fínska rast priamych zahraničných aj portfóliových investícií mal pozitívny vplyv na ekonomickú výkonnosť. Návratnosť kapitálu sa rapídne zvýšila vo firmách so zahraničnou majetkovou štruktúrou. To isté platí aj pre produktivitu práce. Je zrejmé, že fínske firmy získané nadnárodnými spoločnosťami veľa získali tak z globálnej distribučnej siete, ako aj z nových manažérskych schopností.
Nie je jasné, ako zahraničná majetková štruktúra vplýva na vedu a výskum a tvorbu nehmotných aktív z pohľadu dlhodobého rastu. Neformálna evidencia však poukazuje, že vplyv zahraničnej majetkovej štruktúry je pozitívny. Vysoko rozvinuté technológie v niektorých oblastiach, ako sú napríklad informačný a telekomunikačný sektor a papierenský priemysel, viedli k prilákaniu zahraničných investícií.
Rozširovanie zahraničnej majetkovej štruktúry a globalizácia podnikania významne zasiahli veľa národných inštitúcií. Tie spustili hlavné zmeny v riadení spoločností (corporate governance) orientované smerom k americkému modelu. Firmy s významnou zahraničnou majetkovou štruktúrou oveľa častejšie deklarujú, že ich hlavným cieľom je vlastnícka hodnota a generovanie väčšej ekonomickej pridanej hodnoty v porovnaní s domácimi firmami. Stále však zostáva otvorené, ako tieto zmeny budú vplývať na technologickú špecializáciu krajiny v budúcnosti, či budú pomáhať vysoko rizikové a najnovšie technologické aktivity alebo budú redukovať dlhodobé investície do výskumu a vývoja.
| Fínska ekonomika, 1980 – 2000 | |||
| Priemer | Reálny rast HDP | HDP na 1 obyv.* | Inflácia |
| 1980 – 1985 | 3,3 % | 9199 | 9,10% |
| 1986 – 1990 | 3,30% | 15061 | 4,90% |
| 1991 – 1995 | -0,60% | 20263 | 2,20% |
| 1996 – 2000 | 5,10% | 26754 | 1,60% |
| Priemer | Podiel exportu na HDP | Bankroty *** | TFP v pomere k US |
| 1980 – 1985 | 30,90% | 120 | 73,00% |
| 1986 – 1990 | 20,50% | 235 | 75,00% |
| 1991 – 1996 | 25,50% | 509 | 85,00% |
| 1996 – 2000 | 32,70% | 284 | 95,00% |
| Zdroj: Elinkeinoelämän tutkimuslaitos (ETLA) | |||
| * EUR, m, bežné ceny, *** Priemerný počet bankrotov za mesiac | |||
| *** Celkový ukazovateľ produktivity výroby, US = 100 % | |||