Človek v celom svojom doterajšom vývoji bol závislý od prírody, ktorá ho obklopovala. Na prežitie, respektíve rozvoj ľudských komunít, boli rozhodujúce najmä klimatické podmienky, morfológia terénu, dostatok pitnej vody, a od neolitu najmä dostatok úrodnej pôdy nutnej na získavanie potravy. Človek postupne nadobúdal a aj viac chápal informácie o prírodných procesoch, ktoré negatívne zasahovali do jeho života.
V súvislosti s katastrofickými následkami tsunami, ktoré na konci minulého roka postihli oblasť okolo Indického oceána, vystupuje do popredia problematika jednak vytvorenia vhodných monitorovacích systémov, ktoré by eliminovali katastrofické dosahy prírodných procesov, a jednak osvojenia si čo najväčšieho množstva poznatkov o procesoch v anorganickej prírode. Prvým krokom v koncipovaní prevencie pred prírodnými katastrofami by malo byť vzdelávanie obyvateľstva o týchto procesoch, ktoré prebiehajú v dynamickom systéme Zeme.
Zosuvy na svahoch
V podmienkach geologickej stavby nášho územia sú zosuvy pôdy najväčším a stále aktuálnym nebezpečenstvom. Vznikajú akoby samočinne, no v časti prípadov príčinou pohybu svahových más je činnosť človeka. Na území Slovenska je evidovaných vyše 10 000 zosuvov, ktoré boli "živé" v dávnej či neveľmi vzdialenej minulosti. Niekoľko príkladov:
-- Starší si istotne pamätajú katastrofický zosuv v Handlovej v rokoch 1960 -- 1961. Došlo pritom k škodám za niekoľko sto miliónov korún. Zosuv spôsobil posun cesty, popraskanie stien domov, zahradenie potoka, prerušenie elektrického vedenia a ďalších škôd. Príčina: pôvodné obyvateľstvo na lúkach a v sadoch na kritických svahoch dlhodobo udržiavalo kanály, ktoré odvádzali časť dažďovej vody a vodu z roztopeného snehu. V danom roku bolo aj nadpriemerné množstvo zrážok.
-- Do svahu vytvorený zárez pre železnicu na Orave pri Riečnici bol a je svojou geologickou stavbou náchylný na zosuv pôdy. Tá sa aj dala do pohybu (naposledy v roku 1962). Spôsobilo to "odsunutie" železničného trate a zastavenie železničnej dopravy na Oravu.
-- V Košiciach na lokalite Železníky tesne pri hrane riečnej terasy postavili jedenásťposchodovú budovu. V dôsledku extrémneho zaťaženia sa celá plošina začala zosúvať. Budovu niekoľko rokov po dokončení bolo potrebné sanovať a urobiť terénne úpravy.
-- Pohyby v Lehote pod Vtáčnikom, plazivý zosuv, ktorý ohrozoval nový cestný viadukt pri Nitre-Kyneku a mnohé ďalšie.
-- Ťažba hnedého uhlia v podkrušnohorskej (severočeskej) uhoľnej panve spôsobila premiestnenie veľkého objemu hornín. Došlo k "odľahčeniu" päty Krušných hôr na ich východnej strane a tie sa začali skĺzavať do obrovskej ťažobnej jamy. Skĺzavanie sa monitoruje, meria -- no kedy a s akými dôsledkami sa zastaví, nikto netuší.
Radónové riziko
Od vzniku niektorých typov hornín či ich konkrétnych súčastí -- minerálov, existuje radónové riziko. No len existencia moderných prístrojov a nových metód umožňuje jeho lokalizovanie a kvantitatívne vyhodnotenie.
Radón je plyn bez vône a zápachu, ktorý vzniká prirodzeným rozpadom rádioaktívnych prvkov, akými sú urán (U), thorium (Th) a draslík (K). Hromadí sa v dutinách hornín, resp. v človekom vytvorených prázdnych priestoroch najmä v žulách a ďalších kyslých (na SiO2 bohatých) magmatických horninách. Zlučuje sa s vodou, v prúdiacom vzduchu sa rozptyľuje. Dlhším pôsobením môže spôsobiť karcinóm dýchacích ciest.
Asi pred ôsmimi rokmi sa skúmal obsah radónu v Bratislave a jej okolí. Bolo to súčasťou široko koncipovaného projektu zistenia stavu životného prostredia v tejto oblasti. Meranie obsahu radónu, najmä v oblasti juhovýchodných svahov Malých Karpát medzi Bratislavou a Modrou, preukázalo mnohonásobné zvýšenie jeho prítomnosti najmä v dutinách vyhĺbených človekom -- aj vo vínnych pivniciach tejto oblasti. Je nepochopiteľné, že starostovia obcí uvedenej oblasti neboli o zistených skutočnostiach oboznámení a zaviazaní dané zistenia zverejniť obyvateľstvu. Výsledky boli uložené na ministerstva životného prostredia s tým, že zverejnením by sa šírila "poplašná" správa. A pritom prevencia je taká jednoduchá. Stačí vinné pivnice dobre vetrať.
Zemetrasenie
Najmä v oblastiach priliehajúcich k Tichému oceánu predstavujú zemetrasenia opakovane hrozbu. Sú podmienené pohybmi litosférických platní. Zemetrasenie podmienené pohybmi blokov zemskej kôry označujeme ako tektonické zemetrasenie. Poznáme aj zemetrasenia, ktoré zapríčiňujú sopečné výbuchy, respektíve sú spôsobené zrútením sa stropov jaskýň a banskou činnosťou vytvorených podzemných kavern.
Slovensko geologicky patrí do zóny mladých (alpinotypných) pohorí. Tie majú tendenciu merateľného dvíhania, avšak procesy, ktoré prebiehajú na aktívnych okrajoch litosférických platní tu nehrozia. Napriek tomu aj naše územie z času na čas postihuje zemetrasenie nízkej, ojedinele až strednej intenzity (Komárno 1763, Žilina 1858). Pravdepodobne jedno z najsilnejších zemetrasení v našej oblasti postihlo v roku 1662 najmä Tatry. Vtedy sa niektoré znížili o desiatky metrov.
Aj územím Slovenska, ktoré predstavuje len malú plochu rozsiahlej eurázijskej platne, preniká systém početných rôzne hlbokých zlomov, na ktorých dochádza k vertikálnym i laterálnym posunom dvoch susediacich čiastkových blokov. Nahromadená energia sa uvoľňuje pohybom blokov -- vtedy sa zem trasie.
Vulkanické erupcie
Nebezpečenstvo nielen v podobe po svahoch tečúcej lávy (Havaj, Etna, Island), ale aj úlomkovité vyvrhnuté horniny, ktorých oblasť dopadu je často veľmi veľká a závisí od hmotnosti úlomkov, predstavujú vulkanické erupcie. Pritom jemné časti -- vulkanický popol -- sa dostávajú až do stratosféry a už niekoľkokrát ohrozili aj lietadlá na medzikontinentálnych linkách.
Sopky spravidla dosahujú niekoľkotisícmetrovú výšku. Ich vrcholy dokonca v subtropických či tropických oblastiach bývajú pokryté snehom a ľadom. Pri sopečnej erupcii sa sneh topí a spolu s dažďovou vodou (dážď sprevádza erupcie vulkánov -- predstavuje kondenzované vodné pary dostávajúce sa do ovzdušia pri erupciách) dáva možnosť vzniku bahenno-kamenných lavín. Tie sa po indonézsky nazývajú "lahary". Bývajú veľmi ničivé. Pri erupcii vulkánu Nevado del Ruiz a lavíne z hornín v Južnej Amerike zahynulo vyše 10 000 obyvateľov podhoria tohto vulkánu.
A situácia u nás? Najmladšia sopka na našom území -- Putikov vŕšok pri Novej Bani, bola poslednýkrát činná pred 100 000 rokmi. Jej láva tiekla do údolia Hrona. Dnes predstavuje surovinu na výrobu Nobasilu -- čadičového vlákna používaného ako tepelný izolátor.
Pamiatkou na "nedávnu" vulkanickú aktivitu v Štiavnických vrchoch či iných našich mladotreťohorných vulkanických pohoriach je prehriatie zemskej kôry, ktoré pociťovali najmä baníci na spodných horizontoch štiavnických baní, kde sa teploty pohybovali až do 50° C.
Tsunami
Prílivové vlny zvané tsunami sa vyskytujú najmä na pobrežiach a ostrovoch Tichého oceána a ako to dokázali tsunami z konca minulého roka aj v Indickom a Atlantickom oceáne, predstavujú permanentnú hrozbu. Tá posledná v Indickom oceáne je ešte v živej pamäti. Rekapitulácia podmienok ich vzniku:
-- Tsunami vznikajú náhlymi pohybmi dna oceánov, ktoré sú spôsobené
a) pohybmi blokov litosféry (prípad poslednej tsunami),
b) sopečnými výbuchmi (Krakatau 1883 -- ostrov medzi Sumatrou a Jávou -- tsunami na plochom pobreží Jávy usmrtila desiatky tisíc Javanov; tsunami po výbuchu Santorini asi v roku 1450 pred naším letopočtom zničila minójsku civilizáciu na Kréte a proti prúdu Nílu až k Asuánu odplavila úlomky pemzy -- špongii podobného pórovitého kyslého vulkanického skla identického s pemzou uvedeného vulkánu),
c) pohybmi (zosuvmi) prevažne ešte nespevnených hornín na kontinentálnych svahoch.
-- Tsunami, koré patria do kategórie prílivových vĺn, majú oproti pravidelným prílivovým vlnám niektoré zvláštnosti. Sú to:
i) vodné masy tlačia prvú vlnu relatívne dlhodobo -- prvá záplavová vlna sa tlačí na pobrežie spravidla 10 i viac minút,
i) po prvej, najvyššej záplavovej vlne, nasleduje druhá a ďalšie prílivové vlny,
i) tsunami na otvorenom oceáne majú prakticky nepostrehnuteľnú výšku 0,5 -- 2 metre, ktorá na kontinentálnom svahu prudko narastá do výšky desiatok metrov,
i) rýchlosť pohybu tsunami je obrovská -- 600 -- 700 km/hod.
Záplavy
V posledných desaťročiach záplavy u nás opakovane pripomenuli, že zásahy človeka (holoruby lesného porastu na obrovských plochách, regulácia vodných tokov, odvodňovanie mokrín, tvorba obrovských plôch s núteným povrchovým odtokom zrážok, málopriepustné korytá tokov) do krehkej rovnováhy v prírode prinášajú nežiaduce dôsledky. Klíma sa mení, a preto sa treba pripraviť na ďalšie záplavy, ktoré nastanú.
Dopady telies
Dopady extraterestrických telies na zemský povrch sú dokumentovateľné počas celej geologickej histórie vývoja Zeme. Dopady väčších telies, to znamená tých, ktoré nezhoria pri prieniku zemskou atmosférou, označujeme ako impakty -- sú to misovité priehlbeniny zemského povrchu s priemerom desiatok až stoviek kilometrov. Jedným z takýchto impaktov je ešte v pamäti ľudstva prežívajúci tunguský meteorit na východnej Sibíri z roku 1908. Iným je kráter Popigai na severovýchode Sibíri. Meteorit v druhohorách "vletel" do horninových komplexov, v ktorých sa nachádzali aj sloje uhlia. Organická hmota (uhlík) uhlia šokovou metamorfózou (= obrovská tlaky a vysoké teploty) rekryštalizovala na diamanty (čistý C), ktorých zásoby v tomto vyše 200 km širokom kráteri a na jeho valoch sú obrovské. Majú však len nešperkársku kvalitu (prírodné abrazívum).
Iným typom mimozemského materiálu je kozmický prach a drobné sklovité úlomky medziplanetárnej hmoty, ktoré naša planéte svojou gravitáciou pritiahne na svoj povrch. Tento typ extraterestrického materiálu sa už desiatky rokov vyhľadáva a študuje najmä získaním z večného ľadu polárnych oblastí.
I naše územie bolo v minulosti (dátum dopadu nie je známy) miestom dopadu železného (150 -- 300 kg) meteoritu, ktorého úlomky sa našli na hornej Orave. Tieto železné (na rozdiel od kamenných) meteority okrem uvedeného kovu obsahujú aj vysoký podiel niklu a chrómu, preto nehrdzavejú. Z hmoty uvedeného železného meteoritu v rokoch 1840 -- 1850 vraj miestni kováči kuli motyky a sekery. V Slovenskom národnom múzeu sa z neho nenachádza ani gram, zato kilogramy sú v múzeách v Budapešti a vo Viedni, vzorka je aj v Londýne. Vedecká hodnota extraterestrického materiálu dokonca prevyšuje cenu drahých kovov.
Existuje aj materiálovo dobre dokumentovaný kus extraterestrickej hmoty -- chondritického kamenného telesa -- ktorá bola nájdená v roku 1994 na poli pri Rumanovej neďaleko Serede. Táto extraterestrická hmota sa ako pevné teleso formovala pred 4,3 miliardy rokov. Na Zem dopadla pred 12 000 rokmi. Dokumentárna vzorka z tohto telesa sa nachádza v SNM.
Pohyby skládok
Pohyby antropogénnych (človekom vytvorených) skládok nepatria do skupiny klasických prírodných katastrof, no sú im podobné. Pri mnohých ľudských činnostiach dochádza k hromadenie vysokého objemu odpadov. Takými sú najmä ťažba surovín rôzneho druhu a spaľovanie fosílnych palív, Príkladom, keď sa do pohybu dali tisíce kubíkov materiálu háld, je oblasť Ľubietovej, kde v minulom storočí opakovane dochádzalo k lokálnym záplavám v dôsledku zahradenia vodného toku haldami -- pozostatkami banskej činnosti v tejto oblasti -- ktoré sa dali do pohybu.
Príkladom pohybu antropogénnych skládok, v tomto prípade popola a popolčeka z Nováckych elektrární, je ich pohyb a materiálne škody pred niekoľkými desaťročiami.
Uvedené typy prírodných nebezpečenstiev však nepredstavujú vyčerpávajúci prehľad. Existujú aj početné ďalšie. Spomeňme aspoň El Niňo, pohyb ľadovcových krýh, únik smrtiacich plynov (jazero Nios v Afrike), samočinne prebiehajúce rádioaktívne reakcie (Ucla v Afrike) či možné ďalšie.
StoryEditor