Manažment bratislavského letiska si chce na náklady spoločnosti nechať vypracovať štúdiu o vývoji nákladnej leteckej dopravy. V letisku sa pritom nedávno skončil privatizačný tender, ktorého výsledkom bude s najväčšou pravdepodobnosťou zmena vlastníka. Víťazné konzorcium TwoOne stavia budúcnosť letiska nie na nákladnej, ale na osobnej doprave.
Vedenie letiska už vypísalo súťaž na dodávku štúdie. "Cena (štúdie) bude známa až po predložení ponúk od jednotlivých uchádzačov. Tá bude aj hlavným rozhodovacím kritériom," povedala hovorkyňa Letiska M. R. Štefánika Ivana Paulínyová. Podľa odborníka na letectvo Antonína Kazdu zo Žilinskej univerzity bude suma pravdepodobne šesťmiestna. "Cena závisí od obsahu a rozsahu samotnej analýzy. Takže môže to byť milión alebo aj päť miliónov korún," povedal Kazda.
Rezort dopravy o aktivite vedenia letiska nevedel. "Postup letiska je udivujúci vzhľadom na budúci vývoj, ale nepovažujem to za veľký problém, ktorý by sme museli riešiť," povedal šéf sekcie civilného letectva na ministerstve dopravy Branislav Kvasnica. "Vhodné by bolo počkať na budúceho majiteľa a odkonzultovať s ním všetky potrebné veci," dodal.
Podľa hovorkyne letiska je cieľom štúdie preskúmať potreby, prípadne veľkosť prepravného nákladného centra na bratislavskom letisku a porovnať ju s potrebami veľkých investorov, najmä z automobilového priemyslu. "Toto je stratégia letiska, ktorou sa uberáme už niekoľko rokov. Samozrejme, nový vlastník môže vstúpiť do zámerov a zmeniť ich. Nemôžeme však zostať zo založenými rukami a čakať, kým niekto príde," povedala Paulýniová.
Budúci investor prípravu štúdie odmietol komentovať. "Vzhľadom na to, že privatizácia ešte nie je ukončená, nebudeme sa k tomu vyjadrovať," vyhlásilo konzorcium TwoOne. Investor pri predstavení plánov rozvoja letiska doteraz počítal najmä s orientáciou na osobnú dopravu s tým, že nákladná doprava bude doménou letiska vo Schwechate. Z biznis plánu budúceho majiteľa vyplýva, že z celkových 18,9 miliardy korún má byť jedinou investíciou spojenou s cargom vybudovanie nevyhnutnej infraštruktúry za 382 miliónov korún.