Vplyv daní na spotrebu piva môžeme pozorovať i na Slovensku, ktoré od 1. 1. 1994 zaviedlo zákon o spotrebných daniach a medzi nimi i o dani z piva.
Podľa tohto zákona sa pivá rozdelili do 3 daňových skupín, ktorým sa určili sadzby za 1 hl piva:
1. skupina -- pivá s pôvodnou stupňovitosťou (stupne Plato) do 11,6 % ..........164 Sk/hl
2. skupina -- pivá od 11,7 do 13,6 % ................................................................360 Sk/hl
3. skupina -- pivá od 13,7% a vyššie ................................................................423 Sk/hl
Od 1. januára 2000 sú tieto sadzby zmenené:
1. skupina -- pivá s pôvodnou stupňovitosťou (stupne Plato) do 11,6 % ............230 Sk/hl
2. skupina -- pivá od 11,7 -- 13,6 % ..................................................................400 Sk/hl
3. skupina -- pivá od 13,7 % a vyššie ..................................................................470 Sk/hl
Tento spôsob zdaňovania mierne zvýhodňoval nízkostupňové pivá oproti klasickým 12-percentným pivám (ležiakom), čo spôsobilo postupné znižovanie konzumácie ležiakov.
V tabuľke podielu spotreby 12-percentného piva na Slovensku je zaznamenávaný postup pokles spotreby ležiakov. Naopak, podiel 10-percentného piva systematicky stúpal a v súčasnosti sa blíži k 50 %. V ostatných rokoch rástol tiež odbyt nealkoholických pív, čo naznačuje, že obsah alkoholu v pive nie je rozhodujúcim kvalitatívnym kritériom a neovplyvňuje spotrebu piva. Jeho hladina je závislá od stupňa prekvasenia mladiny pri výrobe piva. Napr. pri 12-percentných pivách pozorujeme obsah alkoholu v rozsahu od 4,6 do 5,4 obj. percent alkoholu.
Za pozitíva starého spôsobu zdaňovania možno pokladať i jeho vplyv na rast spotreby nízkostupňových a nealkoholických pív na úkor pív vyšších stupňovitostí. Z hľadiska slovenského pivovarníctva uspokojuje i celkový nárast spotreby domácich značiek pív i napriek tomu, že od 1. 1. 2002 je zrušená dovozná kvóta na pivo. Znamená to, že investície vložené do rozvoja výrobno-technickej základne pivovarov a vytvorenie nových značiek pív už priniesli svoje ovocie. Základná úloha, ktorú si slovenskí pivovarníci vytýčili -- byť konkurencieschopní v otvorenom trhovom priestore v rámci jednotnej Európy, je reálne splniteľná. Niektoré optimistickejšie prognózy dokonca hovoria i o možnom miernom rozvoji z dôvodov predpokladaného zvýšenia exportu piva do okolitých štátov.
Uvedený rast odbytu piva na Slovensku znamená zvyšovanie spotreby piva na jedného obyvateľa z úrovne 88 litrov na súčasných 94.
Novela zákona o spotrebnej dani z piva platná od 1. januára 2003:
V súlade s rokovaniami s EÚ pri naplnení integračných zámerov Slovenskej republiky bola už v roku 2001 jedna z kľúčových úloh i oblasť daňovej reformy.
V rámci približovania slovenskej legislatívy spotrebných daní s EÚ a zrovnoprávnenia zdaňovania piva bez ohľadu na to, či bolo vyrobené na Slovensku alebo dovezené, bol zákon o spotrebnej dani z piva č. 310/1993 Z. z. novelizovaný a od 1. 1. 2003 je v platnosti zákon, ktorý ustanovuje nový spôsob zdaňovania piva. Touto novelou zákona sa ruší daňové zvýhodnenie nízkostupňových pív, ako i skokové zmeny zdaňovania pri stupňovitostiach 11,5 a 13,5 %.
V tomto systéme sa daňové zaťaženie úmerne zvyšuje podľa výšky obsahu extraktu v pive, tzv. pivných stupňov (Grad Plato). Na 1°Plato a 1 hl bola stanovená sadzba 30 Sk. Pri 10-percentnom pive to znamená zvýšenie dane z 230 Sk/hl na 300 Sk/hl.
Odbyt piva v I. štvrťroku 2003 zaznamenal väčší pokles ako pivovarníci pôvodne predpokladali. Jednou z príčin poklesu je mierne zvýšenie cien piva, ktoré nastalo začiatkom roka po úprave cien piva z dôvodov zohľadnenia zvýšenia cien vstupov (energie, vody...) a spotrebnej dane najmä pri 10-percentnom pive, ktorého podiel na odbyte je až 50-percentný. Výsledky predaja piva v I. štvrťroku však naznačili, že 9-percentné zníženie oproti I. štvrťroku 2002 môže byť významné a viesť k zastaveniu stúpajúcej spotreby piva na Slovensku, resp. k jej zníženiu.
Navrhovaná daňová reforma a vplyv na pivovarnícky priemysel:
V návrhu daňovej reformy, ktorá by mala vstúpiť do platnosti 1. 1. 2004, je niekoľko zásadných predsavzatí, ktoré si daňová reforma vytýčila. Jednou z nich je i požiadavka spravodlivosti zdaňovania, za ktorú autori považujú rovnosť zdaňovania obsahu alkoholu v liehu, vo víne a v pive. Navrhujú, aby spotrebné dane z piva, vína a liehu boli prepočítané cez jednotnú sadzbu 250 Sk za 1 % alkoholu a 1 hl nápoja.
Pri pive to znamená spotrebnú daň vo výške 1 000 Sk za 1 hl 10-percentného piva a 1 250 Sk za 1 hl 12-percentného piva. Na tomto mieste treba poznamenať, že nie je šťastné porovnávať 3 rôzne druhy nápojov, ktoré majú síce z chemickej stránky jednu spoločnú látku -- etylalkohol, ale v každom nápoji plní rôzne funkcie. V pive, napríklad, alkohol nie je určujúcim prvkom kvality. Chybou je spájať 3 druhy nápojov a posudzovať ich ako jednu skupinu výrobkov, ktoré sa líšia od seba koncentráciou alkoholu. Podľa takéhoto delenia je potom pivo 5-percentný alkoholický roztok, víno 10-percentný a lieh 96-percentný.
Ak sa pozrieme na problém zdaňovania piva a obsahu alkoholu z ekonomického hľadiska, musíme tieto nápoje rozdeliť do 3 rôznych skupín výrobkov. Napríklad pri porovnaní výrobných cien jednotlivých druhov nápojov zistíme, že výrobná cena 1 hl liehu je približne 2 800 Sk, vína 2 000 Sk a 12-percentného piva 1 600 Sk. Inými slovami 1 liter alkoholu v liehu má cenu 28 Sk, vo víne 200 Sk a v pive 320 Sk. Z ekonomického hľadiska pre obsah alkoholu v týchto výrobkoch (nerovnosť percent) platí, že 1 % alkoholu v pive sa nerovná 1 % alkoholu vo víne, a to zase nie je 1 % alkoholu v liehu.
Tvrdenie v dôvodovej správe daňovej reformy o spravodlivosti zdaňovania piva, vína a liehu spôsobom zdaňovania cez 1 % alkoholu, teda neobstojí. Ak by bol prijatý navrhovaný spôsob zdaňovania piva, tak by boli v tomto reťazci najviac znevýhodnení práve výrobcovia piva, ktorí by boli postihnutí trojnásobným zvýšením spotrebnej dane oproti súčasnej sadzbe. Takto spotrebné dane z piva predávaného na Slovensku by boli vyššie ako sa uplatňujú vo väčšine členských krajín EÚ, ako i kandidátskych krajín.
V Nemecku a v Českej republike by bola spotrebná daň z piva 3-krát nižšia a, naopak, životná úroveň a priemerné zárobky ich obyvateľov sú neporovnateľne vyššie.
Podľa návrhu daňovej reformy Slovensko by malo spotrebnú daň 1 250 Sk na 12-percentné pivo a zaradilo by sa v tabuľke medzi Rakúsko a Dánsko.
Ako sa pozerajú na zdaňovanie piva, vína a liehu krajiny EÚ cez obsah alkoholu v týchto produktoch, nám najlepšie povie samotná Smernica EÚ 92/84/EHS, ktorá hovorí aj o minimálnych sadzbách spotrebných daní počítaných aj cez percento čistého alkoholu. Smernica stanovuje, že členské krajiny EÚ musia používať daňové sadzby pri alkohole a alkoholických nápojoch minimálne na úrovni 550 eur na 1 hl čistého alkoholu, t. j. 5,50 eura na 1 % čistého alkoholu. Pri pive je táto spodná hranica stanovená na 1,87 eura na 1 % čistého alkoholu a 1 hl piva. Ak porovnáme obidve tieto hodnoty, vidíme, že spodná hranica pri spotrebnej dani z alkoholu a alkoholických nápojoch, počítaná na 1 % čistého alkoholu, je 2,94-krát vyššia ako sa predpisuje pri pive.
I toto je dôkaz, že daňoví experti EÚ rozlišujú percento čistého alkoholu v liehu a alkoholických nápojoch od 1 % alkoholu v pive. Potravinárske výrobky obsahujúce alkohol rozdeľujú do 4 skupín: lieh a výrobky z liehu, medziprodukty, víno a pivo.
Aj takýto môže byť pohľad na pripravovanú daňovú reformu, ktorá síce môže byť teoreticky dobrá, ale v praxi by určite nepriniesla osoh pivovarníkom a nesplnila by predpokladané očakávania tvorcov daňovej reformy, ktorí uvažujú o trojnásobnom zvýšení príjmov do štátneho rozpočtu z dane z piva. Meniť slovenským podnikateľom pravidlá tesne pred vstupom do nového liberálneho ekonomického prostredia, nie je vôbec vhodné. Vynára sa tiež otázka, kto bude niesť zodpovednosť za následky tohto unáhleného rozhodnutia, ak nadobudne platnosť. Škoda, že nepriaznivý dôsledok by si odniesli predovšetkým slovenskí pivovarníci. Európa dnes ponúka lacné výrobky v nadštandardnej kvalite. Vyššie daňové zaťaženie piva by spôsobilo vyššie náklady a zbytočne by pivo predražilo a znížila by sa tým konkurencieschopnosť.
Slovenské združenie výrobcov piva a sladu
Tabuľka 1 - Podiel spotreby 12%-ného piva v rokoch 1993 - 2002
Rok Podiel v %
1993 75
1994 64
1995 48
1996 51
1997 41
1998 39
1999 36
2000 32
2001 29
2002 28
Tabuľka 2 - Predaj nealkoholického piva v rokoch 2000 - 2002 v hektolitroch Rok 2000 Rok 2001 Rok 2002
18 956 23 626 62 647
Tabuľka 3 - Predaj piva na Slovensku v rokoch 1999 - 2002 v tisícoch hektolitrov Rok Výstav piva
1999 4 411
2000 4 514
2001 4 574
2002 4 850
Tabuľka 4 - Porovnanie predaja piva za I. štvrťrok v rokoch 2000 - 2003 v hektolitroch Výstav piva
I. štvťrok 2000 797 550
I. štvrťrok 2001 871 056
I. štvrťrok 2002 943 563
I. štvrťrok 2003 859 369
Tabuľka 5 - Spotrebné dane z piva na 1 hl 10%-ného a 12%-ného piva 10%-né pivo s obsah. 12%-né pivo s obsah.
alkoholu 4% alkoholu 5%
Slovensko 300 360
Česko 312 374
Španielsko 320 383
Nemecko 328 393
Luxembursko 328 393
Francúzsko 430 537
Grécko 469 563
Portugalsko 478 720
Švajčiarsko 614
Taliansko 581 697
Holandsko 662 883
Belgicko 710 852
Rakúsko 863 1 038
Dánsko 1 495 1 925
Švédsko 2 862 3 577
Írsko 3 298 3 958
Veľká Británia 4 904 6 130
Fínsko 4 746 5 695