V rámci projektu HESO sa štvrťročne vyjadrujú nezávislí ekonomickí analytici, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia akademickej obce, samosprávy, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam zákonodarnej, výkonnej moci, ako aj k rozhodnutiam verejných inštitúcií. Projekt HESO tak prináša názor širokej odbornej verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru ovplyvňujúce kvalitu života občanov.
Zdroj: INEKO
Rating štvrťroka, ktorý je priemerom ratingov všetkých hodnotených opatrení prijatých/schválených v danom štvrťroku, reflektuje názor hodnotiacej komisie na ich kvalitu a dôležitosť a odráža mieru reformnej atmosféry sledovaného obdobia.
Rating 3. štvrťroka 2004 dosiahol úroveň 72,2 bodu, čo predstavuje najprínosnejší štvrťrok v období po parlamentných voľbách 2002. Vyšší rating bol spôsobený tak rastom miery súhlasu respondentov s prijatými opatreniami, ako aj vysokou dôležitosťou opatrení.
(Rating dosahuje hodnoty v intervale od -300 do +300 bodov.)
HESO -- Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení júl -- september 2004
Poradie opatrení podľa ratingu (prínosu k sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny) RATING
[-300; 300]
1. Reforma zdravotníctva -- zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (zúženie základného balíka zdravotnej starostlivosti -- prioritné diagnózy; neprioritné diagnózy -- spoluúčasť pacienta stanoví vláda; kategorizácia liekov; rozšírenie okruhu od paušálnych poplatkov oslobodených ľudí), zákon o zdravotnej starostlivosti (katalogizácia zdravotných výkonov)*150,1
2. Fiškálna decentralizácia -- zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (zavedenie viacročného rozpočtu; tvrdé rozpočtové obmedzenia; prísnejšie rozpočtové pravidlá a kontrola hospodárenia)*140,2
3. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (zavedenie tvrdých rozpočtových obmedzení pre celú verejnú správu; obmedzenie prijímania úverov a ručenia; programové a viacročné rozpočtovanie; tvorba rozpočtu verejnej správy podľa metodiky ESA 95; zrušenie niektorých rozpočtových kapitol; prísnejšia kontrola; miernejšie sankcie; v rozpočtovom provizóriu podľa rozpočtu z predošlého roka, nie podľa vládneho návrhu rozpočtu)*37,1
4. Fiškálna decentralizácia -- zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov fyzických osôb územnej samospráve (obce -- 70,3 percenta, VÚC -- 23,5 percenta; kritériá na rozdelenie výnosu dane určí vláda; zákonom garantovaných minimálne 33,4 mld. Sk pre rok 2005)*130,9
5. Reforma zdravotníctva -- zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve (transformácia zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti; umožnenie vstupu licencovaným poskytovateľom na zdravotný trh; verejná minimálna sieť; posudzovanie systému kvality poskytovateľov podľa nariadenia vlády; dobrovoľné členstvo v zákonom zriadených komorách; zrušenie 4 komôr, vznik jednej novej; posilnenie rozhodovacích právomocí komôr), zákon o záchrannej zdravotnej službe (určenie minimálneho počtu záchraniek, sídla, výberové konania, koordinácia -- ministerstvo zdravotníctva)*106,1
6. Reforma zdravotníctva -- zákon o zdravotnom poistení (rozdelenie verejného a individuálneho zdravotného poistenia; zvýšenie odvodového zaťaženia; zvýšenie vymeriavacích základov; ročné zúčtovanie poistného; 85,5-percentné prerozdeľovanie predpísaného poistného medzi zdravotné poisťovne; sankcie; práva a povinnosti poistenca a zdravotnej poisťovne)*105,9
7. Reforma zdravotníctva -- zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou (transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti; zavedenie tvrdých rozpočtových obmedzení; manažment pacienta; čakacie listiny; indikátory kvality poskytovateľov vydávané vládou; regulovaná súťaž poisťovní v nákupe služieb; umožnenie vstupu licencovaných poisťovní na zdravotný trh; zriadenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou; kontrola; sankcie)*101,4
8. Fiškálna decentralizácia -- zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (fakultatívne miestne dane; ľubovoľné stanovenie sadzieb obcami a vyššími územnými celkami; obligatórny miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady)*99,8
9. Zrušenie zákona o tripartite (vznik poradného orgánu vlády -- Rady hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva; dobrovoľný sociálny dialóg; novela kompetenčného zákona)*70,9
10. Novela zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov (zjednodušenie zriadenia priemyselného parku; umožnenie zriadenia parku aj pre jedného strategického investora; nižšia minimálna spoluúčasť obce; pozitívna diskriminácia regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti)*64,5
11. Novela zákona o pozemkových úpravách (skrátenie procesu pripravovania pozemkových úprav -- rýchlejšie sceľovanie a oddeľovanie pozemkov; pozemkové úpravy vnútri, ale aj mimo jedného katastrálneho územia; vyrovnanie štátom zabraných pozemkov; obmedzenie peňažných náhrad v rámci pozemkových úprav len na malé parcely)*64,1
12. Koncepcia ďalšieho postupu privatizácie a doprivatizácie strategických podnikov a ďalších subjektov (doprivatizácia 51 percent akcií 3 distribučných energetických závodov, Slovenských aerolínií a 2 letísk; privatizácia 51 percent akcií teplárenských spoločností, 66 percent akcií Slovenských elektrární, novovzniknutej Železničnej spoločnosti Cargo (nákladná doprava); štátne podiely v ostatných podnikoch sa zatiaľ privatizovať nebudú)*49,9
13. Novela zákona o obchodných reťazcoch (zníženie miery regulácie; nahradenie konkrétnych definícií ekonomickej sily a jej zneužívania obchodnými reťazcami všeobecnými definíciami)*39,4
14. Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami (obchodovanie v rámci celej EÚ; register a prideľovanie kvót na 5 rokov -- ministerstvo životného prostredia; v prípade prečerpania kvót povinnosť kúpiť voľné kvóty, inak sankcie)*38,6
15. Privatizácia Slovenských elektrární, a. s., (66-percentný podiel za 33,6 mld. Sk (840 mil. eur) talianskemu energetickému holdingu Enel)*18,0
16. Zvýšenie minimálnej mzdy na 6 500 Sk (o 6,9 percenta, resp. o 420 Sk)*4,7
=========================================================
17. Rozhodnutie o získaní nevykúpených pozemkov pre automobilku Kia/Hyundai prostredníctvom vyvlastňovacieho konania*-9,1
18. Zákon o Environmentálnom fonde (zriadenie fondu; nefinancovaný cez štátny rozpočet)*-45,3
Komentár k opatreniam s najväčším prínosom:
Reformu zdravotníctva prijala odborná verejnosť spolu so šesticou reformných zákonov ako veľmi dôležitý krok, na ktorý sa doteraz neodhodlala žiadna vláda. Podstatu celého reformného procesu -- snahu o ekonomizáciu verejného zdravotníctva, ako reakciu na finančnú agóniu systému (obrovské zadlženie) a zaostávanie, najmä prostredníctvom využitia predností trhových síl, považujú odborníci za veľký prínos. Zakladá sa definitívne ukončenie chápania zdravotníctva ako systému, v ktorom je všetko a pre každého "zadarmo", do reality sa premietne fakt, že zdroje sú obmedzené. Pomôže to zredukovať plytvanie a čiastočne (najmä pri diagnózach, ktoré nebudú hradené zo solidárneho balíka) sa vytvorí konkurenčné prostredie. Zavedenie spoluúčasti pacienta na financovaní svojej liečby (pri menej závažných ochoreniach) nebolo možné donekonečna odkladať a bolo (resp. bude) nutné k nemu pristúpiť. Významným plusom reformy je, že jednou z jej základných myšlienok je zvýšenie osobnej zainteresovanosti a starostlivosti občanov o vlastné zdravie aj prostredníctvom zdravotných preventívnych programov.
Prostredníctvom transformácie zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na akciové spoločnosti sa vybudujú medzi jednotlivými subjektmi na trhu jasné právne vzťahy a obchodné pravidlá. Akciové spoločnosti sa tak stanú rovnocennými partnermi s transparentnými obchodnými, finančnými a vlastníckymi vzťahmi s jasne určenými kontrolnými mechanizmami zo strany štátu. Trhový princíp, prirodzene, vyselektuje z trhu nezdravé a neefektívne subjekty. Reforma zdravotníctva by mala priniesť aj boj o pacienta a lepšiu starostlivosť o jeho potreby.
Zvýšenie odvodového zaťaženia a jeho načasovanie sa stretlo s kritikou veľkej časti odbornej verejnosti. Veľkým nedostatkom je napríklad posilnenie právomocí profesijných komôr. Hoci sa zvýšila nárokovateľnosť mnohých práv po splnení v zákonoch taxatívne stanovených podmienok, existuje reálne riziko zneužívania ich moci. Otázne tiež bude, ako sa novozriadený Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyrovná s pokušením vnášania prvkov štátneho dirigizmu do transformovaného zdravotníctva.
Respondenti pozitívne vnímali komplexnosť reformy zdravotníctva, snahu o zásadnú zmenu smerom k efektívnosti a finančnej udržateľnosti systému.
Fiškálna decentralizácia umožní územnej samospráve plnohodnotne uskutočniť pribúdajúce kompetencie, ktoré na ňu boli prenesené v rámci reformy verejnej správy a miestnymi daňami sa zároveň vytvorí priestor, aby mestá, obce a regióny flexibilne reagovali na svoje potreby. Zároveň to umožní obciam vytvoriť určité "konkurenčné" prostredie pre prílev a stimuláciu investícií a všeobecne podnikateľských aktivít, ako aj podmienky na zvýšenie kvality života obyvateľov. Odborníci ocenili, že časť peňazí zostane tam, kde sa vytvorili. Samosprávy vedia mnoho vecí riešiť lepšie a efektívnejšie než centrálna vláda. Mnohí respondenti sa obávajú, že napriek tomu, že fiškálna decentralizácia bola dlho očakávaná a veľmi potrebná, existuje pri súčasnom stave vývoja slovenskej spoločnosti a úrovni kvality samosprávy, minimálne v počiatočnom období, riziko svojvôle pri rozhodovaní a v konečnom dôsledku i riziko menej efektívneho hospodárenia s verejnými zdrojmi. Spolu s väčšími právomocami je preto potrebné, aby mestá, obce a regióny prijali i väčšiu zodpovednosť, a preto treba uvítať, že sa výrazne sprísni kontrola vynakladaných verejných zdrojov z rozpočtov územnej samosprávy. Ocenené bolo zavedenie programového rozpočtovania a tvorby viacročných rozpočtov, čo by malo výrazne skvalitniť a zefektívniť hospodárenie obcí a priniesť viac transparentnosti a vyššiu efektivitu vynakladaných obecných zdrojov.
Viacerí odborníci odporúčajú, aby kritériá na prerozdelenie vybratého výnosu z daní nestanovovala vláda nariadením. Rozdelenie by mal určovať zákon, čím by sa dosiahla vyššia predvídateľnosť a stabilita rozhodnutí. Keďže v zákone o miestnych daniach neexistuje horná hranica na stanovovanie sadzieb, mnohí vyjadrili obavu nad možnosťou ich ľubovoľného zvyšovania, a tým aj otvorenia priestoru na korupciu pri ovplyvňovaní rozhodnutí miestnych samospráv.
Komentár k negatívne hodnoteným opatreniam:
Zriadenie Environmentálneho fondu je nesystémové riešenie, ktoré nie je v súlade s uskutočňovanými reformami, napr. s reformou riadenia verejných financií a reformou štátnych fondov. Trendom v minulosti bolo práve rušenie fondov a ich transformovanie do rozpočtových kapitol ich zriaďovateľov, aby bola zabezpečená vyššia kontrola zo strany štátu a vyššia transparentnosť riadenia verejných financií. Pre fondy vo všeobecnosti platí, že sú netransparentné, byrokratické zložky verejných financií, sústreďujú neodôvodnenú moc v rukách niekoľkých subjektov a navyše vytvárajú priestor na klientelizmus a korupciu. Fondy často zasahujú negatívnym spôsobom do podnikateľského prostredia, keďže vytvárajú nerovnaké podmienky pre podnikateľské subjekty a diskriminujú ich subjektívnou politikou dotácií a úverov.
Rozhodnutie o vyvlastňovaní pozemkov pre automobilku Kia/Hyundai je kontroverzným riešením zložitej situácie. Na jednej strane je všeobecný záujem o veľkú investíciu v regióne severného Slovenska, na druhej strane ochrana súkromného vlastníctva. Podľa kritikov zvoleného postupu by inštitút vyvlastňovania mal byť, ak vôbec, používaný výnimočne v krajných prípadoch, a nie ako nástroj vydierania a dokazovania sily štátu. Akokoľvek veľká investícia súkromnej firmy by nemala opodstatňovať vyvlastňovanie súkromného majetku. Obmedzenie slobody vlastniť majetok a práva na jeho nedotknuteľnosť je nebezpečným návratom do minulosti. Deklarovaný tzv. verejný záujem v prospech súkromnej firmy nemá oporu ani v ekonomickej teórii. V skutočnosti teda nejde o verejný záujem, ale o záujem súkromnej firmy a konkrétnych politikov získať politické body pritiahnutím zahraničných investorov aj za cenu, že daňoví poplatníci to zaplatia.
Viacerí respondenti označili situáciu vykupovania pozemkov pod investíciu Kia/Hyundai za patovú (podľa nich ju vlastníci pôdy v mnohých prípadoch zneužívali na neúmerné zvyšovanie požadovanej ceny za svoje pozemky), a preto videli vyvlastňovanie ako jediné východisko, ktoré však bolo do značnej miery spôsobené aj nepripravenosťou investície zo strany ministerstva hospodárstva a vlády. Spôsob konania štátnych a samosprávnych orgánov v tejto veci bol zúfalý, pochybný a často obchádzajúci zákon. V budúcnosti bude dôležité, aby vláda ponúkala investorom pozemky, ktoré sú majetkovo vyrovnané.