Prvá zmena oproti Saddámovým časom je očividná už na hraničnom priechode z Jordánska. Ešte minulý rok v tomto čase musel každý prejsť zdĺhavou procedúrou. Colní úradníci podrobne prezerali batožiny a pohraničníci sa tvárili tak, ako keby práve tento priechod bol najdôležitejším na svete. Teraz víta návštevníka usmievavý policajt v civile: Vitajte v Iraku. Batožiny sa nekontrolujú, pas sa pečiatkuje bez rečí a vypytovania.
Internet má úspech
S veľkým omeškaním za okolitým svetom sa teraz Irak oboznamuje s internetom. Iba v centre Bagdadu si konkuruje niekoľko internetových kaviarní, ktoré zároveň suplujú telefóny. Dovolať sa niekam z pevnej linky je takmer nemožné a celoštátnu mobilnú sieť teraz budujú egyptská firma a dve spoločnosti z Kuvajtu, ktoré uspeli v tendri.
"Internetová kaviareň je dnes rozhodne zárobkovým biznisom. Skoro po vojne som nakúpil vybavenie na severe v Kurdistane a otvoril som ako jeden z prvých. Veľa ľudí dlho túžilo zasurfovať si, záujem je najmä o sex," smeje sa prevádzkovateľ kaviarne na hlavnej triede Sádún v centre mesta. Časté prerušovanie dodávok prúdu ho však pripravuje o vyššie príjmy.
Koalícia dobre platí
Nezamestnanosť zostáva vysoká, najnižšie odhady udávajú päťdesiat percent a najhoršie až sedemdesiat percent. No mnohí z tých, ktorí prácu majú, si od konca vojny predsa len prilepšili. Napríklad väčšina učiteľov v máji dostávala mesačne iba päť dolárov, teraz už šesťdesiat. Vysoké zárobky ponúka práca pre koaličnú správu. Nemálo Iračanov však váha. "Presvedčil som vysokoškolsky vzdelaného učiteľa angličtiny, aby sa skúsil prihlásiť sa do konkurzu. Cestou však stretol kamaráta, ktorý mu povedal, že ho hneď po vstupe zatkne CIA a bude ho mučiť. A nakoniec vraj skončí v Amerike na nútených prácach. Zľakol sa a vzdal to," hovorí Peter Vlk, ktorý pracuje v koaličnej správe v sekcii, ktorá má na starosti obnovu policajných a vojenských síl.
Koaličná správa, ktorú vedie Paul Bremer, sídli v priestoroch bývalého prezidentského komplexu na brehu Tigrisu obohnaného vysokými múrmi. Mnohí pracovníci ho zo strachu pred útokmi v meste radšej veľmi často neopúšťajú. Napokon, majú v ňom všetko, čo potrebujú. Takzvaná Zelená zóna, ktorej sa hovorí bagdadské Beverly Hills, sa stala miestom v meste s obchodmi, reštauráciami a rôznym ďalším vybavením.
Niektorí Iračania, ktorí sa vrátili po rokoch z exilu a chcú sa podieľať na obnove krajiny, sú svojimi krajanmi sklamaní. Inžinier Sabáh Kisbák, ktorý sa vrátil po dvadsiatich piatich rokoch z USA v telekomunikačnej sfére, tvrdí, že nie je sám, kto sa zhrozil celkového úpadku krajiny. "Odvtedy, čo som tu nebol, úroveň pracovnej profesionality veľmi upadla. Ľudia chodia do práce neskoro, odchádzajú skoro, vymýšľajú si výhovorky, čo a prečo nejde a iba čakajú, čo im kto rozkáže. Vyzerá to dosť beznádejne," hovorí inžinier.
Slobodné médiá
Najnovšie si Iračania zvykajú tiež na slobodné a nezávislé médiá. Po tridsiatich piatich rokoch, keď o tom, čo budú ľudia čítať a počúvať, rozhodovala strana Baas, si môžu prečítať skutočné noviny a pozerať sa na skutočné televízne spravodajstvo, nielen iba propagandu. V nenápadnej rohovej budove v južnom Bagdade sídli redakcia najčítanejšieho a zrejme najprofesionálnejšieho robeného denníka Az-Zaman. Vedie ho novinár, ktorý odišiel z Iraku v roku 1993 a začal denník tlačiť v exile v Londýne. Po páde Saddáma presunul časť redakcie do Bagdadu a vydáva tiež regionálne mutácie v Mosule na severe krajiny a v Basre na juhu. "Sme denník nezávislý zo všetkých strán a chceme takí aj zostať. Ľudia tu potrebujú vedieť, čo sa skutočne deje, a nie iba to, čo niekto hovorí. Toho si užili v minulých tridsiatich piatich rokoch dosť," tvrdí zástupca šéfredaktora Ahmad Abíd. V redakcii spoločne pracujú bývalí emigranti, noví "povojnoví" žurnalisti a novinári, ktorí túto prácu robili za bývalého režimu, ale neboli výraznými a viditeľnými nástrojmi propagandy. Napriek tomu, že po vojne vznikli desiatky nových titulov - prevažne týždenníkov, čítanosť novín v dvadsaťtrimiliónovom Iraku nie je závratne vysoká. "V Bagdade a Basre predávame dovedna zhruba šesťdesiattisíc výtlačkov. Dúfame, že skoro zvýšime predaj na stodvadsaťtisíc. To bude asi maximum," hovorí Abíd.
Ani pre novinárov nie je súčasný Bagdad bezpečný. Podľa Hamída často chodia na adresu redakcie vyhrážky od stúpencov bývalého režimu a jeden komentátor bol postrelený, keď sa vracal autom z práce domov.
Po zániku štátnej televízie teraz vysiela z priestorov Zelenej zóny stanica al-Irakíja, ale srdce Iračanov si príliš nezískala. Podľa prieskumov väčšina preferuje stanice al-Džazíra či al-Arabíja, ktoré vysielajú z Kataru, resp. zo Spojených arabských emirátov. Obidve sú k americkej správe a Irackej vládnej rade kritické a nepriateľské.