StoryEditor

Zenon Kosiniak-Kamysz: Poľskí turisti nechodia už do "českých" Tatier

16.06.2006, 00:00

Slovensko sa ako v poradí štvrtá vyšehradská krajina pripravuje na parlamentné voľby, a to je dobrá príležitosť na resumé, na spätný pohľad na nedávne roky. Takéto hodnotenie robia strany, ktoré bojujú o voličské hlasy, ako aj tie, ktoré v posledných rokoch spolurozhodovali o osude Slovenska, a tiež tie, ktoré boli v opozícii alebo vznikli až teraz. Ich optika a hodnotenie minulosti sú, samozrejme, odlišné. Ako však naozaj vyzerá dnešné Slovensko? Čo sa zmenilo v priebehu ostatných štyroch, ôsmich, a možno trinástich rokov? Keby sa pred niekoľkými rokmi spravil vyšehradský rating (z aspektu hospodárskeho rozvoja, blahobytu spoločnosti alebo pod akýmkoľvek iným zorným uhlom), Slovensko by nepochybne bolo na poslednom mieste. Príčiny boli známe - môžem spomenúť, že vtedy bolo najmladším štátom v Európe a podľa mnohých analytikov prinajmenšom neodsúdené na úspech. Bola to "chudobnejšia a menej identifikovaná časť Československa" - dokonca aj v očiach susedov. Ešte niekoľko rokov po vzniku Slovenskej republiky mnohí turisti z Poľska, ktorí sem prichádzali na lyžovačku, tvrdili, že idú "do českých Tatier".
Myslím si, že tieto fakty hodno pripomenúť pesimistom, ktorí sú nespokojní s obklopujúcou realitou a ktorí sa domnievajú, že sa urobilo príliš málo alebo že zmeny boli zle nasmerované. Dnešné Slovensko sa predsa môže pochváliť nielen členstvom v NATO a EÚ! A toto členstvo si plne zaslúžilo aj napriek názorom kritikov, ktorí počas negociácií s Európskou úniou tvrdili, že si ho mnoho nových krajín ešte nezaslúži a treba im priznať politickú dôveryhodnosť. Podľa mňa je symbolom pripravenosti Slovenska na európske štruktúry diaľnica vedúca na hraničný priechod v Jarovciach. Rozbiehame sa z Bratislavy, aby sme čo najrýchlejšie "dostihli" ten vytúžený západ Európy a ... prudko brzdíme na hranici.
Ak je už reč o diaľniciach, aj tu sú badateľné markantné zmeny, ktoré prispeli okrem iného k tomu, že veľa zahraničných investorov si vybralo práve Slovensko (a nie Poľsko, Maďarsko či Česko). Slovensko zaznamenáva imponujúci hospodársky rast. Nezamestnanosť stále klesá, Volkswagen, ktorý umiestnil investície v Bratislave, začína prijímať do zamestnania Poliakov a na východné Slovensko prichádzajú ďalší investori. Toto sú len nepočetné, no tie najviditeľnejšie príklady úspechov Slovenska. Keby sa teda dnes spravil vyšehradský rating, občania Slovenska by bezpochyby mali dôvod na hrdosť. Slovensko ako najmenšia krajina V4 však nie je - aspoň z hľadiska hospodárskeho rozvoja - posledná. Z perspektívy Poľska možno obdivovať "fenomén Slovenska".
Idú voľby a ako obyčajne pri takýchto príležitostiach prebiehajú horúčkovité diskusie, pričom zaznievajú aj obavy, čo bude ďalej. Akým smerom sa bude Slovensko uberať? Existujú však skutočné dôvody na obavy? Dá sa Slovensko vrátiť späť z cesty, ktorú si vybralo? Veď výmena rušňovodiča nezmení beh vagónov, môže ovplyvniť akurát tempo jazdy vlaku.

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/civilizacia, menuAlias = civilizacia, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
17. január 2026 04:46