Tierra del Fuego znamená Ohňová zem. Názov vznikol medzi moreplavcami, ktorí sledovali zo svojich lodí plávajúcich kanálmi ohne indiánskeho kmeňa Yahganov. Najjužnejšia cesta na svete s označením RN3 nás privedie až do mesta Ushuaia.
Ushuaia. Najjužnejšie obývané mesto na svete. Aj preto sa jeho návšteva stáva cestovateľským šperkom. Pôvodne trestanecká kolónia, ktorú Argentína založila zo strachu pred anglickými usadlíkmi, sa len nedávno premenila z dediny na turistické mesto s asi 50 000 obyvateľmi. Spolu s americkým Alcatrazom a juhoafrickým Robben Islandom sa tak väznica zaradila k trojici najznámejších a najnebezpečnejších väzníc ukrývajúcich najväčších zločincov sveta (argentínska je známa predovšetkým väznením slávneho sériového škrtiča prezývaného El Orejudo pre veľké uši). Napriek malým kapacitám (len 380 malých ciel), bolo vo väznici do roku 1947 takmer dvojnásobne viac väzňov. Dnes sa táto trestanecká inštitúcia nazýva Museo Maritino a je prístupná verejnosti denne ako múzeum. V jednotlivých priestoroch sú viaceré výstavy lodí, majákov atď.
Ushuaia a jej poloha je fascinujúca pri pristávaní lietadlom. Ostré, ľadom pokryté vrcholy hôr stúpajú až do výšky 1 500 metrov. Okolitá príroda, lyžiarske stredisko nad mestom a ľadovec Martial Glacier, očaria aj náročnejšieho cestovateľa. Z tejto vyhliadky je zaujímavý pohľad na panorámu Ushuaii a kanál Beagle s prístavom lodí. Časy, keď sa prehnala mestom zlatá horúčka, lov oviec a honba za ťažbou dreva, sú nenávratne preč. Dnes je ekonomika Ushuaii postavená na cestovnom ruchu. Jednou z príčin je aj výhodná poloha, pretože mesto je okrem konca najjužnejšej diaľnice na svete aj bránou do Antarktídy. V prístave spúšťajú kotvy zábavné lode slúžiace na vyhliadkové plavby ľadovým útesom. Napríklad približne 80 kilometrov od Ushuai leží ostrov tučniakov, prezývaný aj Kladivový ostrov. Okolité jazerá a močiare sú zasa domovom exotických papradí a mäsožravých rastlín.
História
Chladný vietor južného Atlantiku, nebezpečné morské prúdy a búrlivé more boli príčinou nezáujmu európskych moreplavcov o najjužnejší cíp juhoamerického kontinentu. Bolo to až v roku 1 520, keď známy portugalský moreplavec Ferdinand de Magalhaes (1480 -- 1521) ako prvý na svojej plavbe okolo sveta preplával neobjavenými miestami. Úžina nesie dodnes jeho meno a ponúka pohľady na nádherné neobvyklé ľadové útesy, listnaté lesy, priezračné jazerá a číre rieky. Práve v tomto prostredí lovili kedysi indiánske kmene Yaghania Alakalufovia zver, ryby a iné morské živočíchy (kmeň napríklad zhotovil kanoe, ktoré im umožňovalo byť obratnejšími pri love).
Až začiatkom 19. storočia, po ústupe španielskeho vplyvu na jednotlivé časti Južnej Ameriky, prichádzajú noví prisťahovalci. V roku 1870 sa tu totiž anglikánska juhoamerická misionárska spoločnosť rozhodla umiestniť prvú európsku kolóniu. To bol začiatok likvidácie domorodých Indiánov, ktorí ľahko podliehali chorobám z najrôznejších kútov sveta.
Dominantné postavenie Španielov v tejto oblasti kontinentu sa končí v polovici 19. storočia. Niekoľkoročné spory o hranice Čile a Argentíny sa vyriešili až v roku 1984.