Na pulty kníhkupectiev sa v posledných mesiacoch dostala nezvyčajná, filozoficky i esejisticky ladená knižočka známeho amerického profesora Iana Hackinga. Táto širokospektrálna, rozvrstvená, a predovšetkým fundovaná publikácia si zaslúži osobitnú pozornosť čitateľa.
Od anorexie k baseballu
Názov diela -- Sociálna konštrukcia -- ale čoho? -- vypĺňa značnú medzeru na poli filozofie i histórie vedy, ktorá po dlhé roky zíva v slovenskom knižnom priemysle. Hacking esejisticky podáva dejiny tejto problematiky. Dlhé desaťročia sa na Západe zvádzal boj v oblasti teórie vedy -- myslíme prevažne na schémy Kuhna, Poppera, Feyerabenda a mnohých ďalších. Základným problémom ich myšlienok bola otázka vývinu vedeckých teórií a objektivity či subjektivity vedeckého poznávania. Na nich nadviazala doslova priekopnícka publikácia P. Bergera a T. Luckmana s názvom Sociálna konštrukcia reality. Títo autori -- zjednodušene povedané -- sa usilovali načrtnúť, ako naše vnímanie sveta závisí od našich sociálnych vzťahov a prepojení.
Dielo týchto autorov vyvolala podľa Hackinga eminentný záujem nielen vo sfére vedeckého uvažovania, ale postupne "vsiaklo" aj do bežného života. Dôsledkom toho sa za "sociálny konštrukt" nepovažovalo len psychické rozpoloženie človeka či emócie, ale časom pribudli aj témy rod (teda naša pohlavná formácia), materstvo, anorexia, invalidita, dokonca aj baseball.
Paranoidná vedy
Teória sociálneho konštruktu sa módne presunula aj do sféry prírodných vied, v dôsledku čoho sa Maxwellove rovnice, let rakiet, ale aj geológie začali považovať za podobné sociálne konštrukty. To zjednodušene znamená, že sú "výsledkom" sociálnej interakcie, nie reálnym predmetom, ktorý možno nezávisle pozorovať. Hacking nazhromaždil nesmierne množstvo rôznych teórií, ktoré obsahujú či naznačujú takéto tvrdenia a nekompromisne ich podstupuje svojej kritike.
Podľa jeho návrhu treba demaskovať takéto "konštruktivistické" tvrdenia a prisúdiť teórii sociálnej konštrukcie reálne -- oprávnené miesto. Pozoruhodné myšlienky, ktoré táto teória priniesla, skrývajú viaceré paranoické obsahy, ktoré sa s jej pôvodnou formou nedajú zlúčiť. Autor predkladá rôzne argumenty, na základe ktorých sa spomínané tvrdenia ukážu absurdnými.
Hackingov štýl v týchto prednáškach -- napriek nesmiernej erudovanosti -- nemá ani na chvíľu známku suchopárnosti. Je opradený veľmi bohatým rečníckym štýlom, encyklopedickým rozhľadom a nezvyčajne jemnou dávkou humoru, ktorú čitateľ určite ocení.