Na čo sú sviatky? Pretože niekedy už ľudia ani netušia, prečo sa niektorý deň svätí, ponúka sa odpoveď: Zásluhou kresťanstva máme celý rok príjemne spestrený voľnom (a, samozrejme, tiež vďaka slávnym činom v dejinách štátu a dovolenke, ale to teraz nechajme bokom).
Občas vzniká dojem, že čím bohatší a rozvinutejší je štát, tým má viac sviatkov a dní odpočinku. Závidíme Západoeurópanom každý sviatok navyše, takmer tak ako každé euro v ich peňaženke. Ak sa však pozrieme do Južnej Ameriky, nájdeme tam štáty chudobnejšie než Európa, avšak s oveľa viac sviatkami. Netýka sa to amazonských Indiánov -- tí nemajú ani narodeniny.
Ó, požehnané puentes
Začneme väčšinovou populáciou Južnej Ameriky. Taká Kolumbia má sviatkov oveľa viac -- možno vďaka tomu, že si Kolumbijčania radšej užívajú život než prácu. A zrejme tiež preto, že nie sú vo svojej viere takí vlažní ako Česi. Lenže ani Kolumbijčania sa už vo svojej záplave sviatkov veľmi nevyznajú. Ich parlament totiž pred dvadsiatimi piatimi rokmi vniesol do kresťanského kalendára tzv. puentes -- mosty, nádherný vynález. O čo ide? Ak padne sviatok na všedný deň uprostred týždňa, presunie sa ku koncu či začiatku víkendu, aby vzniklo dlhšie voľno a týždeň sa netrhal na drobné úseky. Má to istú logiku: po každom voľne predsa chvíľu trvá, než sa telo vyburcuje z letargie a naštartuje do patričnej pracovnej aktivity.
To však nie je všetko! Ak padne sviatok na sobotu alebo nedeľu, "predsúva" sa na najbližší všedný deň. Nemôžeme predsa prísť o voľnú sobotu a nedeľu iba kvôli nejakému sviatku, uvažovali Kolumbijčania. Nie je predsa v ľudských silách odpočívať siedmy deň, ako nám káže Biblia a ešte pri tom sláviť sviatok... Ako by k tomu ten sviatok prišiel?
Občas sa tieto "mosty" predlžujú na hotové "akvadukty" a z dvojdňového víkendu sú aj štyri dni voľna. Ani hlboko veriaci Kolumbijčania sa už nevyznajú v tom, kedy ktorý svätý prináša voľno -- hlavne že je "puente" aspoň dvakrát do mesiaca. (Úprimne povedané, nechápem cirkevných predstaviteľov v Kolumbii, že sviatok Troch kráľov pokojne nechajú oficiálne oslavovať napríklad o tri dni neskôr alebo skôr, čo sme my vlažní Česi nedopustili ani za komunizmu.)
Chudák -- nevie, čo je práca
Ich indiánski spoluobčania v kolumbijských pralesoch Amazónie nemajú žiadne sviatky ani slávne "mosty". Nemajú totiž žiadnych svätých, iba obrovské množstvo duchov. Ich kalendárny rok sa riadi prírodnými a klimatickými cyklami. Keď ulovia a pozbierajú úrodu, majú zábavu a oslavy. A tak sa môžu veseliť napríklad každý druhý deň a nečakať na vianočné sviatky. Indián nemá pracovný týždeň ani víkendy. Je nezamestnaný, alebo skôr je na voľnej nohe. Takže chudák ani poriadne nevie, čo je to práca, ktorá občanov celého zvyšku sveta natoľko povznáša... Musí si tento zvláštny kultúrny fenomén osvojovať od nás vrátane samotného slova trabajo. Veď jeho zamestnávateľom je sama príroda a tá ho živí podľa svojich zdrojov. Musí sa o ňu dobre starať -- napríklad tak, že veľmi neloví. To nie je pre neho problém, pretože nie je chamtivý a starodávne mýty a zvyky mu prikazujú, že nesmie prírodu príliš vysiliť.
Mama Negro a duchovia
Čo sa týka darčekov, tie majú Indiáni veľmi radi. Preto si navzájom robia radosť a stále sa niečím obdarúvajú. Pre toho, kto tomu nerozumie, nemá cenu, aby medzi nich jazdil bez darčekov. Každú drobnosť prijímajú s nadšením, pretože ešte nie sú takí "oprsknutí" a nároční ako mnohí u nás. Naopak, ich pokrvní kolegovia, horskí Indiáni, už dávno prijali kresťanstvo, aj keď si svoje animistické viery na duchov hôr, skál a riek pre istotu ponechali. (Človek nikdy nevie.)
Navyše so svojou neutíchajúcou chuťou stále niečo oslavovať vôbec nezaváhajú oslavovať akýkoľvek sviatok: animistický, katolícky, islamský či židovský. Vytvorili si zmes, v ktorej kombinujú svätých so svojimi duchmi a kultmi predkov, s vierou černochov a Aziatov. Preto majú rok preplnený desiatkami karnevalov, osláv čiernych a bielych, klaňania sa idolom alebo napríklad soške čiernej Mamy Negry. Tomu hovorím multikultúrny prístup a globalizácia voľna. Kam sa my na nich hrabeme!
Autor je cestovateľ a etnograf. Uskutočnil sériu výprav medzi juhoamerických Indiánov, kmeň Jawalapitiov ho prijal za svojho člena. Bol tiež veľvyslancom ČR v Kolumbii.