"Hľadáme kandidáta na pracovnú pozíciu projektového manažéra. Ponúkame motivujúce finančné ohodnotenie. Ďalšie výhody: práca v mladom dynamickom kolektíve." Približne takto znie deväť z desiatich inzerátov s ponukami na slovenskom pracovnom trhu.
Mnohí seniori však určite do starého železa nepatria. Príkladom môže byť minulotýždňové zvolenie 83-ročného Shimona Peresa za prezidenta Izraela. Zvolili ho na sedemročné obdobie, pri odchode do prezidentského dôchodku bude mať 90 rokov. Pritom byť prezidentom Izraela, štátu, ktorý sa neustále nachádza v stave ohrozenia, určite nie je prechádzka ružovou záhradou na zadnom dvore domova dôchodcov. Aktívnym a vitálnym možno zostať do vysokého veku. Len treba vedieť, ako na to.
"Tínedžeri" v únii
"Dnešná doba je posadnutá mladosťou a bojí sa starnutia, čo vedie k pohŕdaniu staršími ľuďmi," tvrdí geriatrička Tatiana Hanisková. Jej slová potvrdzuje každodenná skúsenosť, či už sledujete reklamy, ponuky tovarov v obchodoch alebo ponuky kultúrnych akcií. Staroba však čaká na každého a demografické trendy sú neúprosné. Priemerný vek je na Slovensku 37,5 roka, a bude stúpať.
A to sme v rámci EÚ jedným z najmladších štátov, nižší priemerný vek je len v Írsku a na Cypre. Najstarší sú Taliani, tam priemerný vek mužov presahuje 40 rokov a ženy majú v priemere takmer 45 rokov. Starších ľudí bude čím ďalej, tým viac. A my všetci budeme medzi nimi.
Letiaci šíp
Strach zo staroby a jej odmietanie pochádza podľa psychológa Dušana Fabiána z toho, že všetci akceptujeme tzv. lineárny model plynutia času. "Život v tomto modeli predstavuje letiaci šíp. Vyletí - stúpa - kulminuje - padá - končí. Progres, vrchol a regres. Staroba sa rovná úpadok," vysvetľuje Fabián pre HN.
Ako dodáva, väčšina ľudí podlieha takémuto vnímaniu starnutia vrátane samotných seniorov i tých, čo sú kompetentní rozhodovať o ich osude. Fabián však prízvukuje, že existuje i iný model, ktorý počíta s cyklickým myslením a kreativitou. Odvíja sa od starej známej ľudovej múdrosti, že človek je taký starý, aký starý sa cíti. "Existujú totiž tri veky, a to chronologický, biologický a psychologický, pričom ten psychologický je najdôležitejší. Skutočné starnutie sa začína v hlave," vysvetľuje Fabián.
Porekadlo v akcii
Jeho slová podporujú výsledky zaujímavého psychologického experimentu, na ktorom sa Fabián zúčastnil. Skupinu dobrovoľníkov vo veku 65 až 90 rokov izolovali a premietali im správy z politiky, kultúry a zo spoločnosti, ktoré boli aktuálne dvadsať rokov predtým. Zároveň skúmaná skupina nemala žiadny prístup k iným informáciám či aktuálnemu dianiu a psychológovia sa k nim správali, akoby sa celá realita odohrávala o spomínané dve desaťročia skôr. Už o krátky čas bolo možné pozorovať zmeny: všetci dobrovoľníci bez výnimky zaznamenali zvýšenie vitality, ústup chorôb, dokonca nárast svalovej hmoty.
Kľúčom k lepšej starobe je podľa Fabiána uvedomiť si pravdivosť spomenutej ľudovej múdrosti a osobne a veľmi konkrétne preniknúť do jej tajomstva. Myseľ je kráľom všetkého, čo dokazuje i ďalší experiment, ktorý Fabián opisuje. "Sedím uvoľnený a na mne sú napojené prístroje, ktoré zaznamenávajú moje telesné pochody. Potom si predstavím, že bežím, a prístroje to zaznamenajú ako aktivitu behu."
Päť starcov a 350 teórií
Podľa Fabiána možno starých ľudí z hľadiska ich prístupu k jeseni života rozdeliť do piatich skupín, pričom to, ako človek vníma vlastné starnutie, sa odvíja od životných postojov vypestovaných v mladosti. Prvé štyri skupiny pozostávajú z tých, pre ktorých je staroba bremenom.
Jedni sú pasívni a očakávajú pomoc zvonku, pričom sa radi vzdajú zodpovednosti i námahy.
Iní sa zase, naopak, boja nečinnosti, starobu popierajú a snažia sa nedať svoj strach najavo, čím príliš kontrolujú svoje city.
Ďalšou skupinou sú takzvaní mrzutí starci, ktorí sú vyslovene nepriateľskí, pretože si už v mladosti zvykli zvaľovať vinu za vlastné neúspechy na druhých. A starobu za takýto neúspech považujú.
Nakoniec sú tu ľudia so sebanenávisťou. Tí nesú starobu najhoršie, pokladajú sa za obete, sú depresívni, smrť je pre nich vyslobodením a často končia samovraždou.
Až piata skupina sa podľa Fabiána naučila chápať, že i v starobe možno objaviť rast, napredovanie, tvorivosť, radosť zo života a múdrosť. Ide o ľudí, ktorí pochopili, že staroba je prirodzená súčasť života, vychádzajúca z podstaty vesmíru, kde platí tzv. zákon rastúcej entropie. Entropia, čiže neusporiadanosť, je stav, ku ktorému prirodzene inklinujú všetky systémy, od molekúl až po hviezdy a galaxie.
Taká normálna entropia
Človek nie je výnimkou, staroba a smrť sú len výsledkom rastúcej entropie jeho buniek a tkanív. "Starnutie prebieha od molekulovej úrovne, cez úroveň buniek, tkanív orgánov až na úroveň organizmu. Výsledkom je zvýšenie entropie," potvrdzuje pre HN geriater Štefan Krajčík zo Slovenskej gerontologickej a geriatrickej spoločnosti.
Podľa neho však nemožno jednoducho vysvetliť, ako starnutie prebieha. "Existuje asi 350 teórií starnutia, pričom tento proces je nesmierne zložitý."
Môj svet je vidiek
Prístup ku starobe je i kultúrnym fenoménom. V západných krajinách je bežné, že ľudia žijú viac v komunitách, či už cirkevných alebo založených na rôznych spoločných záujmoch a priateľstvách. Toto pretrváva i v staršom veku, pričom seniori nečakajú na pomocnú ruku zvonka, ale aktívne sa organizujú medzi sebou.
Na Slovensku, ktoré je stále výrazne rurálnou krajinou, panuje predstava, že úloha starého človeka je sedieť doma a starať sa o hospodárstvo, respektíve o deti. Namiesto dôrazu na širšiu komunitu je tu silnejší dôraz na rodinu a uzatváranie sa v rámci rodiny.
V mestskom prostredí, a najmä v hlavnom meste, však tieto stereotypy až tak neplatia. Napríklad záujem o vzdelávanie vo vysokoškolských odboroch je zo strany seniorov vyššia ako sú kapacity. Niečo to hovorí o aktivite starších ľudí a ich záujme byť stále súčasťou spoločnosti.
Senior v lavici
"Záujem je tak vysoký, že na prijatie sa čaká dva roky. Ročne prijmeme okolo 200 študentov - seniorov," hovorí pre HN Nadežda Hrapková, vedúca projektu Univerzita tretieho veku. Ide o projekt vzdelávania seniorov pri Univerzite Komenského v Bratislave, jej brány sú otvorené pre záujemcov vo veku od 50 rokov. Hrapková chváli prednosti starších študentov. "Naši študenti sú fantastickí, chcú vedieť čoraz viac, zaujímajú sa o predmet. Mladý študent často po prednáške zavrie knihu a "dovidenia". Tí starší veľmi radi diskutujú, porovnávajú naučené so skúsenosťami zo života. Tie mladým chýbajú."
Seniori tu študujú z rôznych dôvodov, najčastejšie z túžby zmysluplne tráviť čas, byť príkladom pre svojich potomkov a naplniť túžbu po vedomostiach. Najväčší záujem je o štúdium psychológie. Stáva sa však i to, že získaná kvalifikácia im umožní nájsť si nové zamestnanie. Hrapková spomína na študentku etnológie, ktorá sa zamestnala v múzeu, viacerí absolventi univerzity tretieho veku pracujú ako sprievodcovia po Bratislave.
Receptár nielen na nedeľu
Recepty na aktívny život v pokročilom veku sa rôznia. Winston Churchill by vám asi odporučil niekoľko pohárov whisky denne a k tomu cigaru. Tento významný politik sa totiž v dobrom zdraví dožil 91 rokov napriek zničujúcemu životnému štýlu. Nie každý má však tzv. churchillov gén, ktorý vás ochráni, nech robíte čokoľvek.
Dušan Fabián odporúča nezanevrieť na tvorivosť či na schopnosť milovať, a to eroticky i ľudsky. "Je to prekvapujúce, ale podľa výskumov kolegov psychológov je najčulejší erotický život v škôlkach a domovoch dôchodcov. Erotika tu má, samozrejme, iné podoby, než na aké sme zvyknutí, ale prejavuje sa," rozpráva psychológ.
"Sedím a nie je mi dobre"
Človek by mal tiež vedieť prijať starobu a smrť ako prirodzenú súčasť života a vesmíru, i keď to sa často ľahšie povie, ako naozaj prežije. Dôležitý je i zmysel pre humor a optimizmus, ale to sú klasické faktory zlepšujúce život v akomkoľvek veku.
Oto Wagner, 83-ročný pamätník holokaustu a protifašistického odboja, k tomu pridáva pravidelný pohyb ako nedeliteľnú súčasť života. "Chodím v priemere dvakrát týždenne plávať. V zime do plavárne, v lete niekam na jazerá," prezrádza tajomstvo vitality Wagner, majster Slovenska v plávaní z roku 1942. Dnes zastáva 16 funkcií a podľa vlastných slov si nedokáže predstaviť, že by bol nečinný. "Najhoršie je, keď človek sedí a nič nerobí. To je pre starého človeka jed."