Volá sa Miroslav Trnka a pochádza z Trnavy. Narodil sa dva týždne predtým, ako vyletel prvý človek do vesmíru. Začínal doslova z ničoho a dnes je spoluvlastníkom najrýchlejšie rastúcej slovenskej firmy. (perex)
V živote nič nedostal zadarmo. Po tom, ako do našej krajiny vtrhli v roku 1968 okupačné vojská na čele s Rusmi, jeho otec, aktívny podporovateľ reformnej komunistickej politiky Alexandra Dubčeka, radšej ušiel do zahraničia. Vyrastal sám s mamou, pretože sestra, ktorá bola oveľa staršia, študovala a bývala na internáte, a doma sa ukazovala zriedkavo.
"Bolo jasné, že ako syn emigranta nemám šancu sa dostať na vysokú školu, preto som nešiel na gymnázium, ale radšej na priemyslovku do Bratislavy. Nech sa naučím niečo praktické," glosuje Trnka ranú mladosť. Jeho detským snom bola pritom biológia.
V praveku počítačov
"Už ako dieťaťu v škôlke mi na hranie stačil štvorcový meter trávy na dvore. Díval som sa a všetok ten život ma fascinoval. Mravce, rastlinky, všetko možné. Dokázal som na to civieť celé hodiny a bol odo mňa pokoj," smeje sa dnes spolumajiteľ firmy Eset. Slovenskej spoločnosti, ktorá je dnes jednou z najúspešnejších firiem zameraných na ochranu počítačov na svete. Ak by v 70. rokoch bolo genetické inžinierstvo na dostatočnej úrovni, asi by bol dnes genetickým inžinierom.
V polovici 70. rokov sa ešte ako študent bratislavskej priemyslovky dostal v Slovenskej technickej knižnici k anglickým časopisom, kde boli prvé zmienky o počítačoch a o programovaní. "V tom čase už vznikali prví predchodcovia mikroprocesorov. Tie stroje boli programované páčkovými vypínačmi, ešte nemali ani monitory, čiže niečo skutočne len pre nadšencov," spomína Trnka s úsmevom na doby počítačového praveku.
Potom prišli na trh začiatkom 80. rokov osobné počítače a otvorili sa nové možnosti.
NOD ako bokovka
Miroslav Trnka študoval na Technickej univerzite v Košiciach, pretože do Bratislavy ho pre zlý kádrový profil prijať nechceli. Po druhom ročníku však musel štúdium prerušiť a oženiť sa, pretože jeho priateľka otehotnela. Bolo treba uživiť rodinu a štúdiá museli ísť bokom. Potom zavelila armáda, a tak bol čoskoro Trnka prvým človekom, čo založil na vojenskom útvare počítačový klub. "To bolo v roku 1982. Po návrate z vojenčiny som pracoval vo výpočtovom stredisku Trnavských automobilových závodov, neskôr na Materiálovo-technologickej fakulte Technickej univerzity v Trnave, popri zamestnaní som ešte dokončoval štúdiá," spovedá sa Trnka.
Popri zamestnaní sa spolu s kamarátom z počítačového klubu Petrom Paškom zaoberali programovaním. V roku 1987 tak uzrela svetlo sveta prvá generácia antivírusového softvéru, parafrázovane nazvaného podľa vtedy obľúbeného televízneho seriálu Nemocnica na okraji disku. Skratka NOD sa odvtedy stala značkou, ktorú rešpektuje celý technologický svet.
Cesta nahor
Podnikať v tom čase sa ešte nedalo. Trnka s úsmevom podotýka, že aj keď by sa cesta Esetu dala porovnať s inými "garážovými" firmami, ako napríklad Youtube či Google, "musíme si uvedomiť, že v Amerike nemali také problémy, ako napríklad kde zohnať diskety, a podobne".
Ako sa zvyšoval počet ľudí, čo mali počítače, stúpal i dopyt po antivírusových programoch. V roku 1992 si Trnka s Paškom uvedomili, že za NOD získajú viac peňazí, ako z ich normálnej práce. To rozhodlo a vznikol Eset. "V tom čase bol v Československu v tejto brandži tvrdý konkurenčný boj. Nebolo to jednoduché, ale presadili sme sa," opisuje situáciu začiatkom 90. rokov.
Skutočný prielom však prišiel až v roku 1998, keď poslali NOD na recenziu do prestížneho špecializovaného britského časopisu Virus Bulletin. Vtedy si ich všimli vo svete. Eset má silné postavenie na stredoeurópskom trhu, ale najväčšie zisky mu prúdia z USA. V San Diegu pracuje pre obchodné zastúpenie Esetu okolo 70 ľudí. Dobré výsledky zaznamenávajú i na Novom Zélande, NOD sa úspešne predáva vo Veľkej Británii, v Japonsku či v Južnej Amerike.
Koncerty na "Žranici"
Pracovni Miroslava Trnku nedominuje počítač, ako by sa človek mohol nazdávať, ale zosilňovače, reproduktory, gitara a basgitara. Trnka je basgitaristom v hudobnej skupine Lost Clusters, ktorú vo firme vytvoril so spolupracovníkmi. "Je to pre nás taký relax, zábava, odreagovanie sa," vysvetľuje podnikateľ. Skupina vznikla ako spôsob odbúrania stresu a uvoľnenia po celodennej náročnej práci za počítačom. "Mávame aj koncerty, na firemných večierkoch nazývaných Žranica. Vždy si tak týždeň až dva týždne predtým nájdeme čas na nacvičenie nejakého repertoáru. Hráme prevzaté veci od Pink Floyd, Deep Purple, ale aj Nirvany či Sex Pistols."
Na koníčky však Trnka nemá veľa času. Svoje dni venuje svojej firme, svojmu výtvoru. Na pracovnú vyťaženosť navyše doplatil i jeho osobný život. "Príliš veľa času som trávil vo firme a nestíhal sa venovať manželke. Napokon som sa rozviedol," dodáva podnikateľ. Od januára sa zmenia pravidlá riadenia Esetu, ktorý z firmy založenej kamarátmi narástol do nevídaných rozmerov. Miroslav Trnka sa stane jej generálnym riaditeľom. Úspech si však niekedy vezme svoju cenu.