Pôsobenie cirkevných rádov bolo neoddeliteľnou súčasťou života stredovekého človeka, rovnako ako križiacke výpravy, upaľovanie kacírov, mor či prenasledovanie čiernych mačiek. Jednoducho, rády žili, prekvitali i upadali. Žiaden z nich však nebol cirkvou zrušený, s výnimkou jedného.
Súmrak rádu templárov sa začal na úsvite 13. októbra 1307, keď bol v Paríži zatknutý veľmajster rádu Jakub de Molay spolu s ďalšími bratmi -- rytiermi.
Z chudákov boháči
Chudobní rytieri Ježiša Krista a chrámu Šalamúnovho, teda templári, ako rád vznikli v období križiackych výprav v 12. storočí. Vojenské sily európskych štátov zúčastňujúcich sa na týchto ťaženiach totiž postupne nestačili ani na ochranu pútnikov do Svätej zeme, ani na ďalšie výboje. Tak vzniklo "vojsko Kristovo", duchovný vojenský rytiersky rád, ktorý mal vo svojej činnosti používať meč a kríž.
Templári spočiatku pôsobili len v Svätej zemi, v tunajších križiackych štátoch, a vyznačovali sa chudobou. Symbolom tejto chudoby bol okrem iného aj ich znak, ktorý znázorňoval dvoch rytierov na jednom koni. Moc i majetok rádu však rástli a postupom času sa rytieri začali orientovať aj na výlučne svetské aktivity, napríklad na finančníctvo. Až do konca 13. storočia spravovali kráľovskú pokladňu vo Francúzsku. V roku 1291, keď padla posledná bašta križiakov v Palestíne -- Akkon, sa moc rád rádu rozprestierala už aj v iných európskych krajinách a strata tohto mesta na rád nemala žia
den vplyv. Navyše v tejto etape sa viacerí templári bojov so Saracénmi už ani nezúčastňovali. Keď v roku 1305 presunuli svoje hlavné sídlo z Cypru do Paríža, vyvolal tento presun vlnu závisti medzi bohatými i chudobnými. Jedným slovom, templári boli bohatí a neskrývali to.
Mocibažný Filip
Už krátko predtým sa francúzsky kráľ Filip IV. Pekný usiloval o získanie zvrchovanosti nad cirkvou vo viacerých sférach. Svoju činnosť začal v dobe, keď pápežská kúria prežívala krízu. V novembri 1305 bol v Lyone za pápeža zvolený arcibiskup Bertrand de Got, ktorý prijal meno Klement V.
V dôsledku toho, že v Ríme prebiehala občianska vojna, zvolil si za svoje sídlo Avignon. Sem v lete 1306 nový pápež pozval aj veľmajstrov rádu johanitov a templárov. Chcel s nimi prerokovať novú križiacku výpravu i alternatívu spojenia oboch rádov.
Zároveň sa už v tejto dobe začali nad rádom sťahovať mraky. Kráľ Filip IV. začal o templároch zhromažďovať -- povedané slovami dneška -- kompromitujúce materiály, ktoré by neskôr mohol použiť proti nim. Veľmi ho lákala predstava získať ich majetok. Filip sa však "s útokom" na nich neponáhľal. Získané materiály o údajných kacírskych prijímacích rituáloch templárov predostrel aj pápežovi, no ten bol v tejto veci zdržanlivý. Iba pápežovi totiž prináležala "moc" nad všetkými rádmi. Filip sa preto rozhodol konať.
Zatýkanie
Už 13. októbra bol v Paríži zatknutý veľmajster rádu a v priebehu nasledujúcich hodín ďalší členovia rádu na území Francúzska, spolu približne 5-tisíc rytierov. Akcia bola veľmi dobre pripravená, pričom je zaujímavé, že nikto z templárov sa nepostavil na odpor. Ich hnuteľné a nehnuteľné majetky sa dostali pod kráľovskú správu.
Pápež po získaní materiálu z výsluchov rytierov, ktorí sa ku kacírskym praktikám pri prijímaní do rádu priznávali, dal príkaz na uväznenie všetkých templárov vo vtedy známom rímskokatolíckom svete. Treba pripomenúť, že kým obvinených prezvala cirkevná jurisdikcia, pri výsluchoch a mučení zomrelo niekoľko desiatok rytierov. Ostatní čakali na začatie procesu až do septembra 1308.
Upálení ako kacíri
Obvinenia proti templárom boli ťažké, spomedzi nich najťažšie bolo tzv. trojité zapretie Krista. Tak sa začalo niekoľkoročné obdobie väznenia a procesov s templármi. Veľmajster rádu Jakub de Molay spočiatku potvrdil všetky základné obvinenia voči rádu. Priznal sa, že sa podivných prijímacích obradov dokonca sám zúčastnil.
Proces s templármi nadobudol celoeurópsky rozmer. Na panovníckych dvoroch pochopili, že v hre je predovšetkým zápas absolutistického francúzskeho kráľa s cirkevnou mocou. Na nátlak panovníka bol rád na koncile v roku 1311 nakoniec zrušený. Veľmajster bol spolu s ďalšími rytiermi -- bratmi upálený, pretože odvolal svoju výpoveď, čo podľa stredovekého inkvizičného práva znamenalo smrť na hranici.
Filipovi sa teda podarilo získať časť bohatstva templárov, no dlho sa z neho neradoval. O niekoľko mesiacov neskôr podľahol zraneniam na poľovačke.