Humor utrpel knokaut hneď v prvom kole

Navyše, v rozhodenej dramaturgii Jara Bučeka. Nuž, humor sa nerobí ľahko. Západné krajiny si to uvedomujú a na obrazovky sa dostane len špička, zvyšok ostáva na periférii. U nás sa zatiaľ uživí kdekto. Podstatné je, že má požehnanie vedenia televízie. Je nepochopiteľné, že takéto pokusy o zarábanie si na živobytie majú stále aký-taký divácky ohlas. Nebýva predsa zvykom smiať sa na pohrebe.
Hneď v jednej z úvodných scénok vystupuje Skrúcaný z vozidla z miesta spolujazdca - ak išlo o zámerne mienenú sebareflexiu, je génius - mám však isté pochybnosti. Potom sa začali sypať scénky striedavo na politické a spoločenské témy ako homosexualita, blahoželanie prezidenta olympionikom, terorizmus, národnostné menšiny a podobné. Takže nič nové pod slnkom. Niektoré nápady pripomínajú veci videné v Uragáne, lenže tam boli urobené o triedu lepšie a bez afektu. Krausovi a Marcinovi ich smiešnosť možno uveriť, z tejto štvorice však sála len rutina zarábajúcich hercov. Ako pri parodizovaní tínedžerských hudobných relácií, keď zbytočné súvetia v scenári unavujú a vykrútené tváre protagonistov nanajvýš zodvihnú začudované obočie diváka. Prílišnú umelosť sa štvorici nedarilo zamaskovať ani pestrými kostýmami a nevydarenými parochňami. Svetlým bodom možno označiť jedine montážne vsuvky s vtipne nadabovanými dialógmi politikov, prípadne kontextovo vhodným hudobným sprievodom. Niektoré politické "hlody" mali skutočne iskru a boli aj výstižné, čo sa, žiaľ, o zvyšku relácie nedá povedať. Reklamy počas prestávok boli azda zábavnejšie. Najhorší vtip si však nogovci nechali na koniec: Pokračovanie bude.
Všetko teda ostalo po starom, čerpaniu zo samých seba sa zabávači nevyhli. Piško opäť píše listy "onému", teraz novému prezidentovi. Aj to prasa stále chová. Dojmu sileného humoru sa nedá vyhnúť. Autorom sa chvíľami možno podarí blysnúť (napr. pointou o nezávislých poslancoch, z ktorých sa stali "závislí": stoja pred budovou parlamentu a kamera ich zachytáva tesne pred intravenóznou aplikáciou neznámej drogy), kto však vyrastal na dobovo aktuálnom humore zabávačov nemeckých televíznych staníc, nevydrží pri obrazovke ani prvú desaťminútovku. Stefan Raab, Bully, nemecká "comedy" scéna predstavujú európsku "créme de la créme" na poli zábavy. Každá šou má svoje pravidlá a pre zábavné žánre to platí dvojnásobne. Myšlienky musia byť premyslene dávkované s vtipom a v dobových súvislostiach. Pravda, s ohľadom na vyzretosť príjemcu, ale aj jeho kultúrnu výchovu. Ani násilie či sex vo všetkých podobách nemusia byť tematické tabu. Nesmie však chýbať kvalitné spracovanie, inak skĺzne do polohy znásilňovania divákovho vkusu a zmyslu pre humor. Humoristi z relácie Knock Out však ani menej háklivé témy nedokázali otesať do kultivovanej podoby dobrého pikantného či dráždivého vtipu. Spleť použitých nápadov bez konzistentnosti a pointy sa 45 minút potáca na podlaží vkusových sfér.
O domácich celebritách nájdete v našich médiách sotva krivé slovko. Slovenský prominent je už akosi zvyknutý na svoju jedinečnosť. Kým divákom nebude ponúknutá alternatíva, kým konkurencia nedostane príležitosť (ak vôbec možno o existencii nejakej konkurencie u nás hovoriť), dovtedy sa budú rôzne kvázi osobnosti slovenského šoubiznisu živiť na nerozhľadenosti svojich spoluobyvateľov.