Tak ako sa nedá presne určiť, aká žena je krásna, ťažké je vymedziť hranice originálneho a dobrého firemného suveníru. Vďaka rozdielnemu vkusu a nárokom. Napriek tomu sa dá vyhnúť neželanej nude či nebodaj trápnej situácii. Stačí trocha fantázie.
Všade na svete platí, že čo je drahšie, nemusí byť aj vyššie hodnotené. Okrem toho, čo sa v jednom kúte sveta považuje za úplný šláger, môže v inom vyvolať rozpaky.
Ako čerstvého absolventa komerčného inžinierstva so zameraním na zahraničný obchod ma nový šéf jedného dňa vyzval, aby som si zbalil holiaci strojček a zubnú kefku, pretože odchádzame "na zber životných skúseností" k partnerskej firme do zahraničia. Vraj nadväzovať osobné kontakty, bez ktorých sa nedá uzavrieť dobrý obchod. Bolo to začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. V tom čase v Československu odštartovala takzvaná normalizácia, v dôsledku ktorej sa asi každý z nás cítil nenormálne. Cieľ služobnej cesty boli Drážďany vo vtedajšej NDR. Že išlo skôr o výlet ako o služobnú cestu, som pochopil vo chvíli, keď sa do nášho služobného automobilu posadil aj riaditeľ celej obchodnej skupiny. Nečudo, v NDR mali kvalitnejšie bavlnené uteráky a vyhľadávanú obuv značky Salamander. Čo na tom, že podľa štatistiky bolo vtedajšie Československo obuvníckou mocnosťou... V ostatný deň trojdňovej služobnej cesty som pochopil, že navzdory nemiznúcim úsmevom od ucha k uchu na oboch stranách sme toho všetci mali plné zuby. Koniec koncov, svoje poctivo zaplatené štyri uteráky mal v kufri aj riaditeľ obchodnej skupiny, kým môj šéf už dva dni obrusoval salamandry na vlastnej nohe po nemeckom asfalte iba preto, aby mu za ne naši colníci nevyrubili pritučné clo.
A každý z nás ukrýval pod nemeckými uterákmi aj firemné suveníry z partnerského podniku zahraničného obchodu, ktorého traja reprezentanti sa zas nefalšovane tešili z pravého českého krištáľu. Čo sme dostali my? Riaditeľ z dreva vyrezávanú bustu Lenina, môj nižšie postavený šéf drevený sputnik a ja drevenú plaketu s motívom stredovekých Drážďan. Sotva sme opustili Drážďany, riaditeľ mi navrhol, že vymení svojho Lenina za môj stredovek.
Krátko po tom, čo si západní Nemci začali hromadne vymieňať svoje čiernobiele televízory za farebné, vybral sa ich vtedajší spolkový prezident na štátnu návštevu kamsi do srdca Afriky. S farebným televízorom čoby suvenírom v taške, aby si tak uctil svojho inofarebného kolegu. Ten nevídaný darček s nadšením prijal, čím sa výrazne upevnili aj vzájomné priateľské vzťahy oboch krajín, aj svetová demokracia. Navzdory skutočnosti, že v jeho krajine v tých časoch neexistoval ani jediný televízny vysielač a o prenose televízneho signálu cez satelit snívali len Američania.
Suvenír nie je úplatok
Ako dobrý firemný suvenír môže poslúžiť vlastný kvalitný výrobok (ak práve nevyrábate sústruhy) alebo spomienkový predmet, v ktorom možno objaviť istú súvislosť medzi vlastnými aktivitami či aspoň geografickým sídlom firmy. Samozrejme, aspoň trochu by to malo ladiť aj s osobným vkusom obdarovaného.
Dobrí podnikatelia a schopní manažéri nikdy nemajú dostatok času. Je preto logické, že ho nebudú mať ani na to, aby svojim obchodným partnerom vybrali naozaj dobrý suvenír. Tento problém sa od sedemdesiatych rokov snaží väčšina firiem riešiť po svojom, presnejšie, začlenením niekoľkých strán s ponukou takzvaného firemného butiku medzi stránky aktuálneho firemného katalógu. O čo ide? Na jednej strane o čiastočné vyfúknutie džobu takzvaným reklamným agentúram, ktoré sa špecializujú práve na firemné suveníry, na druhej strane o snahu nestrápňovať sa prostredníctvom vlastných suvenírov viac, ako je nevyhnutné. Firma jednoducho má rad suvenírov s vlastným logom -- asi tucet predmetov, ktoré môžete kúpiť v každom lepšom obchodnom dome, len nie vo firemných farbách. Tradične tu nájdete popolník, jednofarebný porcelánový hrnček (s logom), plastové guľôčkové pero, bavlnené tričko s logom a visačkou Made in China, či rovnako "ologovaný" dáždnik. Nechýba ani tradičná ihlica do kravaty, niekedy aj s kravatou.
Väčšina firiem, ktorých sa to týka, uvedené suveníry aj predáva -- komukoľvek, kto je ochotný zaplatiť za vec dvojnásobok toho, čo bez loga stojí v obchode.
Ak budete podpisovať objednávku na nové firemné suveníry pre nasledujúci rok, dopíšte aspoň jednu podmienku o nástenných kalendároch. Aby sa nestalo, že sa zmení iba letopočet na titulnom liste. V mojej zbierke zaujímavých firemných suvenírov mám už päť kalendárov, ktoré sa od seba líšia iba letopočtom a firemnými logami. Žeby to znamenalo, že máme nemálo firiem, ktoré začínajú tam, kde iné vlani skončili?!
Cesta vynaliezavosti
Ak už nestihnete špecializovaný suvenírový veľtrh v Trenčíne a renomovaný veľtrh suvenírov v Mníchove, Kolíne nad Rýnom či vo Frankfurte nad Mohanom, vyberte sa na hračkársky veľtrh do Norimbergu. Nielenže je najväčším svojho druhu na svete, ale jeho integrálnou súčasťou sú naozaj originálne a cenovo dostupné suveníry. Také, na ktoré netreba dotláčať ani firemné logo. Ktorý muž či moderná žena dokáže odolať krásnemu osobnému automobilu -- jedno, či ide o ročník 2002 alebo o vysnívaný veterán. V norimberských výstavných halách nájdete v najrozličnejších mierkach všetky. V drobnej elegantnej škatuľke nájde svoje, do najmenšieho detailu prepracované porsche, bavoráka či mercedes. Túžite po ešte originálnejšom suveníre?
Firma Herpa, aj keď ho sama nevyrába, vám ho ponúkne s certifikátom, ktorý zaručuje, že na celom svete bolo takýchto suvenírov vyrobených len sto. Myslíme presné švajčiarske hodinky, ktorých ciferník vám pripomenie i to, že sa práve zdržiavate na západnej alebo na východnej zemskej pologuli. V dosiaľ spomenutom však ešte celú pointu originálneho suveníru nehľadajte, pretože to, čo ho robí zvlášť príťažlivým, je jeho originálny obal -- v podobe cestovného kufra, aký na cestách lietadlom používajú tí najscestovanejší...
Manažujete modernú tehelňu? Vyrábate obrábacie stroje? Živí vás železnica, lodná doprava, tlačiarenská technika či niečo iné? Buďte si istí, že v Norimbergu toto všetko nájdete v miniatúrnom vyhotovení, aj s niekoľko milimetrov vysokými figúrkami ľudí všetkých povolaní a v zodpovedajúcom oblečení. Importéri južného ovocia tu nájdu miniatúrnu podobu kartónových škatúľ plných banánov, pomarančov, citrónov, hrozna či hrušiek, výrobcovia a obchodníci s nábytkom zas miniaturizované originály z dielní majstrov starej anglickej nábytkárskej školy. Chippendaleovská knižnica plná kožených zväzkov diel z pera spisovateľov svetového rangu nadchne každého obdarovaného. Neuverí iba ten, kto sa dosiaľ hlbšie nezamyslel nad tým, aký môže byť rozdiel medzi naozaj dobrým firemným suvenírom a smrteľne nudným guľôčkovým perom z plastu, ktoré zdobí len firemné logo.
Umenie darovať
Ak ste si dali námahu a zaujímavý suvenír je už schovaný vo vašej kancelárskej skrini, prvý polčas ste vyhrali. Druhý závisí od toho, ako ho dokážete odovzdať. Aj tu totiž platí, že menej je viac: Rozhodne neopisujte, s koľkou námahou bolo zaobstaranie tohto artefaktu spojené. Ak obdarúvanú osobu zatiaľ dostatočne nepoznáte, z rozhovoru sa pokúste vytušiť, či pripravený suvenír nájde zaslúžené ocenenie. Ešte vždy sú totiž medzi nami i takí, ktorí aj na vynikajúci suvenír napokon pozerajú asi tak, ako obecný cap na Picassov originál. Takým pokojne venujte plastové guľôčkové pero -- aj bez firemného loga, v lepšom prípade fľašu jablčného šampanského z produkcie neznámeho vinára, s najväčšou pravdepodobnosťou pritom zabodujete viac. Naopak, ak je vaša mienka o potenciálne obdarovanom partnerovi vysoká, suvenír mu venujte so slovami, že tu máte čosi, s čím by ste ho radi potešili, pretože na vás urobil skvelý dojem. I takto sa totiž môže začať dlhoročné priateľstvo a dobré obchodné a partnerské vzťahy. Serióznu obchodnú partnerku by ste v žiadnom prípade nemali šokovať zlatými hodinkami či briliantovým prsteňom. Dáma by sa urazila, na nedámu by ste zas mohli doplatiť vy.
Ani svojim najlepším obchodným partnerom nedávajte pri prvej výmene firemných suvenírov plniace pero z masívneho zlata. Prinajmenšom ak si nie ste istí, že nabudúce budete mať na tento účel v skrini pripravený motocykel! Inak by ste totiž mohli dopadnúť tak, ako istý generálny riaditeľ slovenskej pobočky známej zahraničnej firmy, ktorému k prvým Vianociam vo firme jeho zahraničný šéf daroval zlaté plniace pero. Aj keď táto firma na Slovensku z roka na rok zaznamenáva stúpajúci index rastu a pohybuje sa len v čiernych číslach, generál, o ktorom je reč, sa mi zdôveril, že to značkové zlaté pero sa už nikdy neopakovalo, ba čo horšie, morálna i vecná cena suvenírov od jeho šéfa z roka na rok klesá. "Uveríte, že naposledy mi poslal tyčinku čokolády v obyčajnej kartónovej škatuľke?" A potom zamyslene dodal: "No, a ja som ju hneď aj zjedol."
StoryEditor