Jednou z najťažších a pritom exaktných vedných disciplín je matematika. No aj v nej sú záhady, ktoré nevedia vyriešiť ani najlepšie počítače. Napríklad Riehmannova hypotéza, Poincarého domnienka, Yang-Millsovu teória, alebo tzv. Catalanova domnienka.
Z času na čas sa niekomu niečo podarí, tak ako 47-ročnému matematikovi Predovi Mihailecsovi, ktorému trvalo vyše dva roky, až mu jeho "rozhovory" s kačicami, často trvajúce až do skorých ranných hodín a popísané stovky hárkov papiera, priniesli do hlavy tú správnu myšlienku. Tak, ako sa spájajú potôčiky riečky Pader pod jeho domom - budovou starého mlyna, do jedného toku, tak sa spojili jeho všetky myšlienky do vyplnenia životného sna. Ako vedecký pracovník na univerzite v Paderborne, sníval totiž, ako dokázať 158 rokov starý matematický problém. Ten je, či bol jasný: x na p mínus y na q rovná sa jedna s podmienkou, že premenné môžu byť len väčšie ako jedna. Riešenie sa ukázalo iba jediné: tri na druhú mínus dva na tretiu je jedna, čím sa potvrdila domnienka belgického matematika Eugena Catalana z roku 1844. Objasnením sa Mihailescu dostal do lóže slávnych. Obete, ktoré kvôli tomu priniesol v súkromnom živote, v nevyspatých nociach, síce priniesli slávu, no žiadne bohatstvo.
Už v roku 1900 sformuloval nemecký matematik David Hilbert pred 2. medzinárodným matematickým kongresom v Paríži 23 problémov, ktoré odvtedy zamestnávajú matematickú svetovú elitu. Ide o rad "veľmi tvrdých orieškov" a na ich vyriešenie sú vypísané slušné odmeny nadácie amerického multimilionára Landona Claya.
Zatiaľ však ani jeden z problémov, popísaných na www.claymath.org vyriešený nebol a nebol teda vyplatený ani sľúbený milión dolárov. Mihailescu nedostal ani cent, lebo problém E.Catalana na zozname nie je a o jeho využitie neprejavil priemysel záujem, pretože nemá praktický význam.
Otázka je, čo inšpiruje týchto žonglérov s číslami? Aké mysliace pochody sa odohrávajú v ich hlavách? Mihailescu hovorí o delení kruhu, o eliptických kruhoch a o tom, že premenné veličiny p a q musia spĺňať Wieferichove podmienky. Pri vysvetľovaní prechádza až do tvrdenia, že objekty matematiky sú objektmi stvorenia a prirovnáva ich k hudbe. Podľa neho premenné veličiny sú ako rytmy v melódii, čo je už téma skôr pre psychiatra...
Michailescu sa narodil v roku 1955 v Bukurešti. Už ako štvorročný násobil z hlavy trojmiestne čísla, čo ho v rámci jeho okolia postavilo do zvláštnej polohy. Ako 18-ročný emigroval do Švajčiarska a študoval v Zürichu matematiku a informatiku. Zarábal si skôr postupmi matematického kódovania, ako pravou teóriou čísiel, čiže jeho terajší objav možno hodnotiť ako návrat pravého matematika. Dizertáciu urobil až pred piatimi rokmi a pred dvomi dostal miesto pedagóga na univerzite v Paderborne. Postupným venovaním sa starej vášni s názvom Catalan a zbiehaním jeho mysliacich nitiek matematických myšlienok dokázal to, po čom tak túžil -- že je dobrý matematik.
Posadnutosť nasvedčuje, že aj iní predchodcovia a súputnici Mihailesca neboli a nie sú iní. Matematik André Weil porovnal matematický ošiaľ dokonca so sexom, iba pri matematike to vraj trvá hodiny až dni. V roku 1859 uverejnil svoju teóriu prvočísiel Nemec Bernhard Riemann vo svojej tzv. zeta-funkcii, no problém je dodnes nedoriešený. Sľúbená odmena je až 250 tisíc dolárov (viď www.eff.org).
Či už to boli matematici, alebo čudáci, v každom prípade o nich platí, že boli a sú umelcami bez publika. Keď muzikant zahrá tú svoju, každý kto počúva si urobí vlastný názor. Pri tvrdení o kráse matematických dôkazov, nám nezostáva nič iné, iba im veriť...
StoryEditor