Už tisíce rokov od zrady Ježiša Krista v záhrade až po smrť na kríži, vedci prinášajú nový pohľad na jadro kresťanstva -- Kristov život a učenie zachytené v evanjeliách.
Umučenie a smrť Ježiša Krista, ktoré kresťania oslavujú tento týždeň, je s najväčšou pravdepodobnosťou na celom svete najznámejším príbehom. Pre kresťanských veriacich je dráma Veľkej noci jadrom ich náboženstva a identity. Štyri príbehy evanjelií s dlhým radom postáv stále otvárajú historickú obrazotvornosť a boli východiskovou inšpiráciou známych malieb, hudobných a literárnych diel. Misionárska dramaturgia je východiskovým materiálom pre rekviem Mozarta, Verdiho a Berlioza, pre ľudové pašiové hry a nespočetné legendy. Nanešťastie, opis Kristovho ukrižovania evanjelistami sa používal na ospravedlnenie opakovaných perzekúcií židov.
Pašiové príbehy majú zvláštnu úlohu v Novom zákone. Neučia nás o abstraktnej teológií ako listy sv. Pavla. Nie sú ani zbierkou výrokov a podobenstiev. Sú najdlhším príbehom v kresťanskej Biblii, ktorý krok za krokom opisuje posledné dni Ježiša Krista, jeho popravu ako kriminálnika a pár jeho pohoršených nasledovníkov -- z Getsemanskej záhrady po hrob. Na rozdiel od iných náboženských postáv, ako je, napríklad, Budha, spôsob Kristovej smrti je pre kresťanov veľmi dôležitý. Bolo by to úplne iné náboženstvo, keby Ježiš Kristus utrpel smrteľný infarkt na brehu mora.
Do akej miery sú pašiové príbehy pravdivé? To je práve koreň problému. V priebehu posledných pár rokov bolo publikovaných veľa polemických kníh odmietajúcich pašiové príbehy ako náboženské výmysly -- dokonca sa vyskytli názory, že sú zhubné. Vyzbrojení poslednými analýzami Biblie, nekonformní vedci zapĺňali novinové stránky teóriami, ktoré sa radikálne líšili od tradičného príbehu ukrižovania Krista. Medzi príslušníkov 77-člennej komisie Jesus Seminar (Seminára o Ježišovi Kristovi), ktorí sa stretávajú dvakrát ročne, aby hlasovali o tom, ktoré slová skutočne pochádzajú z Kristových úst, patria aj takí, ktorí tvrdia, že "skutočný" Ježiš Kristus bol negramotný populistický reformátor. Pre Roya Hoovera, profesora náboženstva na Whotman College vo washingtonskom Walla Walla, je cieľom seminára "zachrániť Krista pred falošnými doktormi", ktorí napísali Ježišov život a učenie.
V USA je 4 800 vedcov skúmajúcich Sväté písmo a väčšina ich práce iba zriedka zaujme verejnosť. Nedávno jeden z najuctievanejších odborníkov na Nový zákon, otec Raymond E. Brown, publikoval veľkolepú štúdiu Smrť Mecenáša (The Death of the Messiah), vyčerpávajúci, takmer dvetisícstranový komentár posledných dní Ježiša Krista. Dvadsaťročnú prácu Brownovho dvojzväzkového diela posúdilo viac ako dvetisíc odborníkov. Záber jeho diela je encyklopedický, moderným jazykom opisuje výskum kresťanstva a židovstva siahajúci až do staroveku. Výsledkom je ohromujúce množstvo nových pohľadov na to, ako pašiové príbehy vznikali, scéna za scénou -- štyri evanjeliá, skutočne hovoria o väznení a ukrižovaní Krista.
Pravda alebo šťavnaté príbehy
V načrtnutí Kristovho života sa vyhol pochybnostiam. Ježiš šíril vieru, bol považovaný za liečiteľa a konateľa zázrakov, bol uväznený, skúšaný židovskými autoritami, uznaný za vinného a odsúdený rímskymi úradníkmi niekedy medzi tridsiatym a tridsiatym tretím rokom svojho života. Napriek tomu vedci sčasti nesúhlasia s historickou presnosťou niektorých detailov v evanjeliách. Hoci Kristov súd a poprava boli verejnou udalosťou, v súlade so svedectvami historikov bez kresťanského vierovyznania, neboli evanjelisti očitými svedkami incidentu, ktorý opisujú. Evanjeliá boli zostavené 35 až 70 rokov po ukrižovaní, z vyhlásení, ktoré predtým zaznievali iba v kostoloch. Boli založené na spomienkach a tradíciách, udržiavaných ústnym podaním v kázňach a v učení. Ešte ani teraz vedci nie sú schopní identifikovať skutočných autorov a presne určiť, kde muži zvaní Matúš, Marek, Lukáš a Ján napísali svoje príbehy. A tak si vedci -- veriaci aj skeptici -- kladú otázky. Kto bol skutočne zodpovedný za Kristovu smrť? Aký zločin spáchal? Prečo sa štyri evanjeliá líšia, keď opisujú ten istý príbeh? Je ich opis skutočne dôveryhodný?
V ostrom kontraste s evanjelistami, Brown, rímskokatolícky kňaz, nakladá so štyrmi pašiovými príbehmi ako s veľkolepými drámami. Okrem iného poznamenáva: "Ich práca by nenadchýnala toľkých ľudí -- umelcov a rovnako obyčajný ľud -- celé storočia." Podľa jeho názoru nemôže byť význam každej pašiovej hry oddelený od silných príbehových efektov používaných ich autormi. Z Brownovho pohľadu bol každý z evanjelistov majstrom kompozície, upravujúci materiál príbehu tak, aby akosi vyčnievala línia odhaľujúca ako "bol v Ježišovi dosiahnutí Boží plán jeho kráľovstva". Aj v Brownovej energickej próze sa odvíja známa dráma svätého týždňa a večné postavy.
Príklady z jeho prístupu scény po scéne:
Utrpenie v záhrade: Zo štyroch evanjelistov je Markova scéna na Olivovej hore unikátne urputná a tragická. Nasledovníci svojho učiteľa nielenže opustili, plní strachu, že aj oni budú uväznení, ale stratili aj vieru v Ježiša až do jeho zmŕtvychvstania. Zronený a všetkými opustený sa Ježiš neprestajne modlí k svojmu otcovi, žiadajúc, aby ho zbavil bezprostredného utrpenia a smrti. Čo si však ľudia často nevšimnú, hovorí Brown, je, že Ježiš žiada od Boha rovnaký osud, o aký sa jeho učeníci odmietnu deliť -- za čo ich nahlas pokarhal. Ale Boh na jeho modlitby neodpovedá. Napriek svojej bezmocnosti, Ježiš nakoniec akceptuje svoj osud ako akt absolútnej poslušnosti. Markov Ježiš je najľudskejší zo všetkých štyroch podobizní, plný strachu ako každý človek nazerajúci do tváre smrti. Brown verí, že to bolo napísané pre prenasledovanú katolícku komunitu -- pravdepodobne v Ríme -- kde mnohí martýrstvo odmietli. Domnieva sa, že Marek ich ubezpečuje, že sám Ježiš zápasil s mučeníckou, potupnou smrťou.
Väzenie: V tejto scéne Judáš zradí Ježiša, keď ho pred jeho súpermi identifikuje bozkom. Matúš, Lukáš a Ján uvádzajú, že jeden z Ježišových nasledovníkov (Ján ho označil za Šimona Petra) na udalosť reagoval odrezaním ucha jednému z veľkňazov. Ježiš ho napriek všetkému za tento čin pokarhal. V Lukášovom texte, ktorý vytrvalo opisuje Ježiša ako liečiteľa a odpúšťajúceho Spasiteľa, dokonca odrezané ucho vrátil. Opatrnou analýzou textu dospel Brown k záveru, že táto pasáž je jednou z množstva, kde opis evanjelistu zahŕňa reakcie na predchádzajúce ústne kázanie. Predpokladá, že pre predchádzajúce generácie veriacich bola pálčivou otázka, či by Ježiš chcel, aby zabránili väzeniu. Odpoveď, ako vyplýva z evanjelia, je jednoznačné "nie".
Židovskí úradníci vypočúvajú Ježiša: Táto scéna, ktorú každý evanjelista opisuje odlišne, je pre židovsko-kresťanské vzťahy jednou z najcitlivejších častí pašií. Niektorí kresťanskí vedci sa dívajú na židov ako na činiteľov zodpovedných za odsúdenie Ježiša na smrť. Iní tvrdia, že to neboli židia, ale Rimania, ktorí spečatili jeho osud. Samotní evanjelisti ponúkajú svedectvo podporujúce rôzne závery. Po minútovej analýze sa Brown -- nasledujúc Jána -- prikláňa k názoru, že niektoré židovské autority chceli Ježiša popraviť, o čom sa malo rozhodnúť na ich tajnom stretnutí, a iba malé percento z nich ho chcelo po uväznení vypočúvať.
Ale na koho pôde? Preskúmaním širokej škály názorov Brown dospieva k záveru, že jedným z hlavných dôvodov bolo náboženstvo: Ježiš bol považovaný za prekliateho. "Myslím si, že bol vnímaný ako arogantná osoba nárokujúca si práva, ktoré patria výhradne samému Bohu," hovorí. Ale rovnako našiel aj ďalšie dôvody. "Ježiš urobil niečo, čo ohrozilo svätyne," poznamenáva, "centrum jeruzalemského ekonomického života." A akékoľvek ohrozenie svätyne bolo hrobom politických záujmov Ríma.
Na scénu vstupuje Pontský Pilát: Po zistení, čo sa vie o rímskych zákonných postupoch, Brown pochybuje, že by bol Pontský Pilát pre Ježiša ustanovil niečo ako moderný súd. "Evanjeliá ponúkajú stručné vysvetlenie," hovorí, "pretože sú príbehmi a nie prepisom udalostí." Argumentuje, že Lukášovo evanjelium môže byť ovplyvnené tým, čo evanjelisti napísali o súde Štefana a Pavla v Skutkoch apoštolov. Matúšov opis je unikátny v živom opise Judášovej samovraždy, o snoch Pilátovej ženy a o gubernátorovom známom umývaní rúk "z krvi tohto Spravodlivého". Matúšovo krvavé zobrazenie zafarbilo všetky ústredné postavy drámy -- Judáša, rímskeho vojaka, Piláta, veľkňaza a ľudí, ktorí sa krikom dožadujú Kristovej smrti. "Literárny prostriedok," komentuje Brown, "je Matúšov spôsob hovorenia o tom, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za Ježišovu smrť."
Jánova scéna zo súdu je dlhšia a dramaticky veľmi odlišná. "Nie je to Ježišov súd pred Pilátom," píše Brown, "ale súd Piláta pred Ježišom." Keď sa Pilát opýta svojho väzňa: "Si ty židovský kráľ?" Ježiš odsekne, že to nie je dôležité. Pre Jánovho Ježiša Krista je dôležitá pravda. Tu, ako aj v celom Evanjeliu podľa Jána, Ježiš vystupuje v úlohe Božieho syna, a preto má svoj osud stále pod kontrolou. "Nemáte nado mnou žiadnu moc," hovorí chvejúcemu sa Pilátovi.
Ježišova smrť a pohreb: Na základe archeologických dôkazov dospel Brown k záveru, že Ježiš Kristus s najväčšou pravdepodobnosťou zomrel na kamennej vyvýšenine teraz situovanej vnútri jeruzalemského chrámu Svätej hrobky. Ako zomrel, to je druhá vec. Nespočetné články súčasných doktorov, publikované v odborných časopisoch, sa snažili vysvetliť, čo spôsobilo jeho smrť. Mnohí lekári dospeli k záveru, že zomrel na následky zadusenia. "Je to ako keby evanjeliá poskytli medicínsku správu o tele Ježiša Nazaretského," poznamenáva Brown. Detaily majú opäť význam pre príbeh, pre rozprávanie: V Jánovi sa, napríklad, hovorí o vode a krvi vychádzajúcej z Ježišovho tela -- symbol Ducha Svätého v ranej cirkvi.
Oveľa dôležitejšie sú posledné slová prisudzované Ježišovi na kríži. Marek a Matúš citujú zúfalý riadok zo žalmu 22: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" -- naznačujúc absolútnu stratu viery Ježiša v Božiu vôľu. Lukáš cituje žalm 31: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha," ktorá dopĺňa predstavu evanjelistov o synovi, ktorý zomrel pre mier so svojím otcom. V Jánovi má Ježiš Kristus stále kontrolu nad svojím životom, ešte aj v momente smrti. Jeho posledné slovo je jednoduché: "Dokonané." Takto zdôrazňuje Ján vieru v Bohom zoslaného Mesiáša, ktorý dokončil jeho poslanie na zemi. Ale čo Ježiš Kristus povedal -- ak vôbec niečo -- je podľa Brownovho názoru jeden z mnohých aspektov Ježišovho života, o ktorých tieto historické pramene mlčia.
Za a proti odbornej verejnosti
Vo svojich šesťdesiatich piatich rokoch je Brown honorárny profesor na newyorskej Union Theological Semminary a jedným z najvýkonnejších expertov na texty Nového zákona. "Je vedcom vedcov, prvý Američan v oblasti, pokiaľ ide o objem, kvalitu a vyzretosť jeho práce," hovorí baptista Alan Culpepper, profesor náboženských vied na Baylorskej univerzite. "Brownova práca zahŕňa podstatu najzložitejších textov v kresťanskej teológii a v kresťansko-židovských vzťahoch a vysvetľuje ich s absolútnou neohrozenosťou," tvrdí rabín Burton Visotzky zo Židovského teologického seminára v New Yorku. "Zachádza kamkoľvek, kam si myslí, že mu dôkazy dovoľujú. Rátam ho medzi svojich rabínov."
Brown nemá záujem o historickú rekonštrukciu nového Ježiša Krista. Hoci pohotovo posudzuje, ktoré prvky považuje v histórii za najvierohodnejšie, jeho hlavným cieľom je "čo najdetailnejšie vysvetliť, čo mali evanjelisti na mysli". Tam, kde radikálni vedci vidia neschodnú priepasť medzi pašiovými príbehmi a tým, čo sa skutočne stalo pred dvetisíc rokmi, Brown nájde mostík postavený z toho, o čom je presvedčený, že predstavuje najstaršie spomienky alebo predstavy kresťanstva o Mesiášovi. "Tieto mosty sú postavené na jednoduchých prvotných kázaniach a učeniach," argumentuje, "a zahŕňajú prvky spätnej väzby publika vo finálnej písanej verzii. Päťdesiat percent pašiového príbehu je o iných postavách ako o Ježišovi," poznamenáva, a ich reakcie na Ježiša Krista často vyjadrujú a odkrývajú záujmy prvého storočia kresťanstva.
Bol Ježiš Kristus politickým revolucionárom, Che Guevarom tých čias? Brown tento názor, často obľúbený medzi liberálnymi teológmi a sociálnymi aktivistami, rezolútne odmieta. Prehodnotením množstva populárnych domnienok, Brown argumentuje tým, že politická atmosféra v rokoch, keď Ježiš šíril svoje kázanie, bola výrazne pacifická pre krajinu v područí inej krajiny. Pre Sandforda Lowa, profesora náboženstva na Santa Rosa Junior College v Kalifornii, Ježiš stále zostáva "bosým kazateľom chudobných", židovským ekvivalentom Stevena Bika, juhoafrického antiapartheidskeho aktivistu.
Môže byť historický Ježiš vôbec oddelený od Kristovej smrti evanjelistov? Ako horlivo objasňuje Smrť Mecenáša, štyria evanjelisti sa snažili vychádzať zo žalmov z a knihy hebrejských prorokov. Ježišovo utrpenie na Olivovej hore sa, napríklad, podobá finále Knihy Zachariášovej. Obraz Ježiša ako trpiaceho služobníka je odrazom slov Izaiáša. Judáš sa veľmi podobá na Judáša v Genesis, ktorý predá Jozefa za pár strieborných. A žalmy ponúkajú množstvo citátov a detailov vrátane kyslého vína, ktoré rímsky stotník ponúka ukrižovanému Ježišovi.
Napriek jeho nepopierateľnej vzdelanosti, Brownova Smrť Mesiáša citlivo zasiahla nervovú sústavu mnohých náboženstiev. "Problematika židovskej účasti na Ježišovej smrti je desivá," hovorí James Charlesworth z Princetonskej univerzity. "Teraz celý svet nenávidí židov." Na rozdiel od Browna Charlesworth verí, že "nie je úplne jasné, že najvyšší (židovský) kňaz bol Ježišovým nepriateľom". Pre Richarda Horsleya, profesora náboženstva na University of Massachusetts "je mimoriadne ťažké uveriť obvineniu Ježiša z rúhania".
Brown si uvedomuje, že evanjeliá podľa Matúša a Jána sú popretkávané protižidovskými názormi. Hovorí: "To sa dá čiastočne vysvetliť obecenstvom evanjelistov, ktoré sa v prvom storočí zmietalo medzi synagógou a vznikajúcimi kresťanskými kostolmi." Ale v dlhom a veľavravnom obvinení kresťanských predstaviteľov zo zabitia Krista, rodený Newyorčan argumentuje, že zodpovednosť za Ježišovu smrť bola obmedzená a nemala by byť spájaná s vinou. Prorok Jeremiáš píše, že Ježiš bol všeobecne pokladaný za "narušiteľa náboženských štruktúr svojich čias". Keby sa Ježiš objavil v súčasnosti, tvrdí Brown, bol by pravdepodobne znova uväznený a súdený. "Väčšina z tých, ktorí ho uznajú za vinného, by sama seba pokladala kresťana," píše, "a mysleli by si, že zavrhujú podvodníka."
StoryEditor