Minulý týždeň sa na komoditných trhoch niesol v znamení depresívnych nálad. Kľúčové komodity si pripísali masívne straty. Ropa sa v priebehu siedmich dní oslabila o 5,8 percenta, zlato o 4,7 percenta, strácali aj obilniny (kukurica --2 %, sója --2,8 %, pšenica --1 %) a mäsá. Naďalej praská aj "sladká bublina" zo začiatku roka -- cena cukru sa za posledný mesiac znížila o 14 percent!
Väčšina týždňa sa niesla v znamení obchodovania v červených číslach a na trhoch vzbudil vývoj nervozitu: je to iba jednorazový výkyv, alebo sa práve začína dlhodobejší pokles cien? Pravdepodobnejšia je prvá možnosť. Pokles vo všetkých sektoroch totiž odštartovala ropa a jej deriváty a prudké posilnenie amerického dolára. Benzín sa oslabil o tri percentá, vykurovací olej a nafta dokonca o sedem percent. Nižšie energetické náklady znižujú najmä cenu agrokomodít. Farmárom klesajú nákladové položky a sú tak schopní dodávať svoje produkty (pšenicu, kukuricu, bavlnu) za nižšie ceny. Naopak, silnejší dolár predražuje investorom mimo USA nákup tovarov, ktoré sa na svetových burzách obchodujú v americkej mene (drahé kovy všeobecne, cukor). Po akomkoľvek nečakanom náraste cien ropy, resp. oslabení dolára, tieto vplyvy pominú.
Týždenný prepad zlata o 26,70 dolára za uncu je najväčší pokles hodnoty žltého kovu od decembra 2004. Komoditné fondy likvidujú dlhé pozície už od začiatku roka a dobré správy z americkej ekonomiky tento proces ešte urýchlili. Hoci nezamestnanosť v USA sa vo februári zvýšila zo 4,7 na 4,8 percenta, pre dolár bolo pozitívnym prekvapením 243 000 nových pracovných miest vytvorených mimo poľnohospodárstva. Dolár sa po tejto správe posilnil pod hranicu 1,19 za euro a dostal všetky drahé kovy pod silný tlak.
A prečo spadla cena ropy? Po správach, ktoré obchodníci v priebehu týždňa dostali, to ani inak dopadnúť nemohlo. Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) sa dohodla na udržaní ťažobných kvót na úrovni 28 miliónov barelov denne. Prozápadne naklonení členovia kartelu, medzi ktorých počítame Saudskú Arábiu, Kuvajt, Katar a SAE, si dobre uvedomujú nebezpečenstvo vysokých cien pre svetové hospodárstvo a rozhodnutím udržať súčasné kvóty dali jasne najavo, že chcú cenu ropy dostať pod 60 dolárov za barel. To sa im aj podarilo, týždeň ukončila na úrovni 59,96 dolára za barel, londýnsky Brent je netradične o 87 centov drahší. Kvóta 28 mil. barelov ropy denne sa týka iba desiatich členov kartelu, Irak s denným exportom cca 1,5 mil. barelov stojí od zvrhnutia režimu Saddáma Husajna bokom.
O najväčší šok sa však postaralo americké ministerstvo energetiky, keď oznámilo nárast zásob ropy. Rezervy sa zvýšili najprudším tempom od októbra 2004 -- o 6,8 mil. barelov. Trh očakával štyrikrát nižší vzostup. Komerčné zásoby sú momentálne o 14 percent vyššie ako päťročný priemer, viac ropy mali Američania naposledy v máji 1999. Táto správa úplne zatienila aj pokles rezerv benzínu a vykurovacieho oleja. Vysoký nárast ide aj na konto tradičných jarných údržbárskych prác v rafinériách. Ich vyťaženosť klesla o 2,2 percenta na 83 percent. Rafinérie sú preto schopné spracovať menej ropy, ktorá smeruje do zásob.
StoryEditor