Európska centrálna banka (ECB) na svojom dnešnom zasadnutí s najväčšou pravdepodobnosťou nechá kľúčovú úrokovú sadzbu v 12 krajinách so spoločnou menou nezmenenú na úrovni 2 %, kde sa nachádza od júna 2003. Vyplýva to z prieskumu agentúry AFX, filiálky AFP pre finančné spravodajstvo. Všetci tridsiati oslovení ekonómovia si boli istí, že ECB zachová status quo.
Jasnejší pohľad do rozhodovacieho procesu Bankovej rady ECB dáva Shadow Council, teda tieňová Banková rada ECB, ktorú tvorí 18 členov z komerčnej i akademickej obce. Hlasovanie členov koncilu, ktorý od jeho vzniku v roku 2002 sponzoruje denník Handelsblatt a The Wall Street Journal Europe, nemá v záujme prognózovať alebo ovplyvňovať kroky ECB. Ukazuje iba, ako by jeho členovia menili sadzby, ak by boli zodpovední za menovú politiku v eurozóne. Relevantnosť obsadenia Shadow Councilu dokazujú jeho rozhodnutia -- od vzniku v roku 2002 sa výsledky hlasovania zhodovali s výsledkami zasadnutia ECB v 23 z 24 prípadoch. Pomýlili sa iba v máji 2003, keď odporúčali znížiť úroky o 50 bázických bodov, ale ECB tento názor zdieľala až o mesiac neskôr.
Posledné zasadnutie tieňovej bankovej rady bolo vyvážené s matematickou presnosťou. Dvanásti členovia chceli nechať úroky nezmenené. Traja hlasovali za zvýšenie sadzieb (jeden o 50 a dvaja o 25 bázických bodov) a traja za ich zníženie (jeden na 1,5 a dvaja na 1,75 %). Hlasovanie členov tieňovej bankovej rady zverejňujú periodiká Handelsblatt aj Wall Street Journal Europe zväčša v pondelok pred najbližším zasadnutím ECB.
Joachim Fels, hlavný ekonóm spoločnosti Morgan Stanley pre Európu a člen Shadow Council, v liste investorom uvádza, že tieňový koncil sa pomaly posúva od favorizovania nižších úrokov k uprednostňovaniu zvýšenia sadzieb. Zo strednodobého hľadiska teda rastie pravdepodobnosť, že kroky ECB budú menej predvídateľné a k zvýšeniu úrokov by mohlo prísť ešte v tomto roku. Ako píše J. Fels, na predposlednom zasadnutí štyria členovia tieňovej rady hlasovali za zníženie úrokov a iba dvaja za zvýšenie. Na poslednom zasadnutí však jeden z členov, ktorý chcel znižovať úroky, prešiel do neutrálneho tábora, a ďalší pred ponechaním platných sadzieb uprednostnil ich zvýšenie. Práve Fels je ten, ktorý predtým hlasoval za 2-percentné úroky, ale dnes by ich chcel zvýšiť na 2,25 %. Ako píše, nepredpokladá rast sadzieb ECB, ale favorizuje skôr sprísnenie menovej politiky. Vedie ho k tomu rýchlejší než ním očakávaný celosvetový hospodársky rast a udržateľným tempom rastúce prieskumy z podnikateľského prostredia v eurozóne. Za nemenej podstatný považuje pokles výmenného kurzu eura, ktoré sa na konci roka predávalo až za 1,3669 dolára, ale v priebehu januára sa dostalo pod psychologickú hranicu 1,3 USD.
StoryEditor