Odmietnutie európskej ústavy francúzskymi a holandskými občanmi si možno vysvetliť aj ako vyhlásenie nedôvery všetkým inštitúciám únie. Ľudia cítia, že Európa sa občanom vzďaľuje a podľa toho sa správajú. Nejde pritom len o Brusel v užšom zmysle slova, lež práve tak aj o Frankfurt, resp. Európsku centrálnu banku, ktorá sídli v tomto meste. Táto významná finančná inštitúcia nepodlieha priamej kontrole voličov; i preto má teda osobitnú zodpovednosť v styku s verejnosťou. Je otázne, či si vedenie banky túto skutočnosť vždy uvedomuje.
Ak aj po šiestich rokoch existencie menovej únie ju za chybu považuje až polovica občanov, iste to nie je primárna chyba centrálnej banky. Ale aj ona sa musí pýtať, či urobila dosť pre zvýšenie dôveryhodnosti tejto myšlienky a či náhodou netreba niečo zmeniť v spôsobe komunikácie s verejnosťou.
Dôvodov na zamyslenie je dosť. Tak napríklad prezident ECB Jean-Claude Trichet už nemôže odmietať požiadavku Európskeho parlamentu, aby verejnosť informoval o diskusiách v Rade ECB. Argumenty, ktorými odmieta zverejňovanie protokolov z porád, dokazujú zastaraný, vrchnostenský prístup. Podľa nich sú finančno-politické rozhodnutia až príliš komplexné a citlivé na to, aby všetky dôvody za a proti poznala aj senzáciechtivá tlač a nesvojprávna verejnosť.
V rade zasadá šesť predstaviteľov ECB a dvanásť riaditeľov centrálnych bánk jednotlivých štátov. Hlavným argumentom ECB v tejto súvislosti je, že transparentnosť v diskusiách o otázkach peňažnej politiky by celú problematiku renacionalizovala. Verejnosť by vraj peňažnú politiku chápala ako bojové pole presadzovania národných záujmov... A tak ECB predstiera radšej jednomyseľnosť.
V skutočnosti je správny opak argumentov ECB. Ak sa riaditelia centrálnych bánk jednotlivých štátov v prístupe k veci riadia naozaj národnými záujmami, verejnosť by to mala vedieť. Politika zametania informácií pod koberec prospieva len tomu, čomu treba zabrániť -- nedostatku informácií. Nie náhodou sa potom občania mnohých štátov domnievajú, že spoločná menová politika ich znevýhodňuje.
Pre ECB by malo byť mementom, ak medzinárodná tlač považuje za malú senzáciu slová podpredsedu ECB, ktorý sa opatrne vyjadruje o tom, čo odborné kruhy podrobne rozoberajú už celé mesiace. V eurozóne existuje stále dosť rozdielov v konkurenčnej schopnosti jednotlivých štátov, povedal minulý týždeň Lucas Papademos a dodal, že korekčný mechanizmus pôsobí len pomaly. Papademosove otvorené slová niektoré noviny hneď štylizovali do akéhosi varovania pred hroziacim rozpadom spoločnej meny. Iste tým nie sú. Sú však dôkazom toho, že transparentnosť je v prípade ECB nedostatočná. Veci budú v poriadku po tom, keď pravdivé pomenovanie problému nikto nebude považovať za senzáciu. (hn/gaf)
StoryEditor