Ako ďalej česká ekonomika?

Česi sa po viac ako dvoch mesiacoch od volieb dočkajú novej vlády. Ekonómovia už špekulujú, čo môžu od kabinetu Mirka Topolánka do budúcnosti očakávať. "Pri rozhovoroch s niektorými londýnskymi hráčmi sa zdá, že sú celkom optimistickí a sľubujú si od novej vlády pozitívny stimul pre korunu. Domácim hráčom sa situácia obvykle nezdá až taká ružová," opisuje reakcie na trhu Vladimír Pikora, analytik Next Finance. "Pokiaľ by sme brali posun kurzu ako nezávislý barometer, vidieť, že priemerný názor na novú vládu je skôr neutrálny. To je rozdiel oproti výsledku volieb na Slovensku, kde investori húfne opúšťali krajinu, až donútili centrálnu banku intervenovať proti oslabujúcej sa korune," dodal.
Ekonomické vysvedčenie
Pozrime sa teda, v akom stave nová vláda preberá ekonomiku. Je v dobrej kondícii, hospodársky rast je rekordne vysoký, podobne je na tom aj česká koruna, darí sa akciám a krajina sa teší prílevu zahraničných investícií. Nie všetko je však zásluhou bývalej vlády. "Hlavnú rolu tu zohráva oživenie vo svete. Ekonomika najväčšieho českého obchodného partnera, eurozóny, totiž rastie najrýchlejšie od roku 2000. Navyše Česko ťaží aj z rozjazdu nových tovární postavených v posledných rokoch, za čím stoja investičné stimuly ešte z dielne predchádzajúcich vlád," vysvetľuje Pikora.
Trend vydrží
Priaznivý vývoj ekonomiky bude podľa analytikov pokračovať. "Časom však doznejú niektoré jednorazové vplyvy, ako uvedenie automobilky Toyota v Kolíne do plnej prevádzky. Do konca roka preto očakávame mierne spomalenie hospodárskeho rastu na šesť percent, v roku 2007 by mal rast HDP klesnúť ešte o percento," myslí si Pavel Mertlík, hlavný ekonóm Reiffeissenbank. "Úrady už samy počítajú s tým, že ekonomika sa spomalí nehľadiac na to, kto bude vo vláde. Inak povedané, vláda ovplyvňuje rast ekonomiky menej, ako uvádzajú politici," dopĺňa Pikora.
Pokračovať by mala aj spanilá jazda českej meny z posledných mesiacov. "Koruna sa bude v tomto aj budúcom roku naďalej pomerne rýchlo posilňovať. Negatívne by ju mohlo ovplyvniť, keby sa nová vláda neprihlásila k prijatiu eura v roku 2010," pripúšťa Mertlík.
Dariť by sa malo aj akciovému trhu. "Podporovať ho bude všeobecný hospodársky vývoj. Rast hrubého domáceho produktu nie je ničím iným než súčtom toho, ako sa darí jednotlivým firmám vrátane tých na burze. Druhým faktorom je privatizácia. Pokiaľ sa bude niektorý zo zvyšných štátnych podnikov privatizovať cez trh, pre burzu to bude významný impulz," hovorí David Marek, analytik Patria Finance. "Vytvorenie vlády bude upokojujúcim signálom pre trh, nech bude mať akékoľvek zloženie. Je samozrejmé, že čisto pravicová vláda by bola pre hospodársky vývoj krajiny, ako aj akcií priaznivejšia. Tituly, ktoré zrejme zloženie vlády ovplyvní najviac, budú ČEZ a bankové tituly. V prípade ČEZ by prípadná ľavicovo orientovaná vláda mohla vplyvom regulácie cien energie tlačiť na jej nižšiu cenu a znížiť tak neprimerane vysoké zisky spoločnosti. V prípade bankových titulov bude monetárna politika štátu ovplyvňovať nastavenia úrokových sadzieb. Pravicovo orientovaná vláda bude preto pre banky výhodnejšia," dodáva analytik Afin Brokers Juraj Hrbatý.
Neľahké dedičstvo
Pri pohľade do budúcnosti sa však nedá obísť ani minulosť, najmä keď bývalá vláda nechala tej novej nie celkom najpríjemnejšie dedičstvo. Krajinu čakajú dôležité reformy verejných financií a dôchodkov, ktoré Paroubkov kabinet neurobil. Nemusí k nim síce dôjsť hneď v najbližších rokoch, ale dlhodobo sa odkladať nedajú. Demografický vývoj visí ako Damoklov meč nad väčšinou svetových ekonomík a Česko v tomto smere nie je výnimkou, hoci bývalý premiér tvrdil opak. "Čím neskôr sa začne s reformou verejných rozpočtov a ošetria sa miesta, kde vznikajú chronické deficity, o to výraznejšia reforma bude musieť byť a viac môže krátkodobo zasiahnuť do životnej úrovne," upozorňuje Marek. Čas na reformy sa podľa neho kráti. Budúcoročný rozpočet reformný nie je, škrtalo sa v ňom skôr chaoticky ako systémovo.
Termín pre euro je ohrozený
Topolánkovu vládu tiež čaká príprava krajiny na vstup do eurozóny. O tom, či Česi budú platiť eurom od roku 2010, môže rozhodnúť už spomínaný rozpočet. V jeho návrhu rezort financií očakáva deficit verejných financií do 3,8 percenta HDP, čo môže prijatie eura v plánovanom termíne ohroziť. Myslí si to aj štátny tajomník ministerstva financií Eduard Janota: "Česko celkom isto v polovici
roku 2007 nesplní maastrichtské kritérium deficitu verejných rozpočtov k
HDP, pokiaľ sa v legislatíve a navrhnutom rozpočte neurobia radikálne škrty."
"Slabá politická vôľa v parlamente nenaznačuje, že nová vláda urobí a presadí nevyhnutné reformy, aby schodok bezpečne stlačila pod tri percentá HDP," myslí si Petr Sklenář zo spoločnosti Atlantik. "Navyše rok 2010 je volebným rokom a hrozí, že jediné, na čom sa môže Poslanecká snemovňa dohodnúť, bude podplácanie voličov ďalšími sociálnymi dávkami a deficitný rámec bude opäť prekročený. Vzhľadom na ´pokrok´ v reformách verejných financií sa zrejme eurom v Česku nebude platiť skôr ako v roku 2012, 2013," odhaduje.