Centrálna banka asi zdraží peniaze

Národná banka Slovenska pravdepodobne zajtra zvýši úrokové sadzby. Zhoduje sa na tom väčšina analytikov, podľa ktorých má na to viacero dôvodov. Hlavnými by mala byť slabá koruna a inflácia, ktorá aj napriek poklesu v minulom mesiaci ostáva naďalej vysoká.

Vysoká inflácia a slabá koruna
Práve vysoký rast cien už dvakrát v tomto roku prinútil centrálnu banku siahnuť k zvýšeniu úrokov. Zatiaľ čo v prvých mesiacoch jej v boji s infláciou pomáhala silná koruna, tentokrát sa musí zaobísť bez tohto nástroja. Je to skôr naopak, koruna sa od volieb výrazne oslabila a je ďalším z dôvodov pre sprísnenie menovej politiky. Hoci v minulom týždni sa zhodnotila o 1,5 percenta, predošlé straty to celkom nevymazalo.
Pokiaľ sa nezmení oficiálny termín pre prijatie eura, tak NBS bude musieť tlačiť infláciu smerom k hodnotám vyhovujúcim maastrichtským kritériám. Pre zvyšovanie sadzieb hovorí aj fakt, že finančné trhy stále neveria v pozitívny vývoj slovenskej ekonomiky. "Aj keby nedošlo k výmene vládnej koalície, splnenie inflačného kritéria by bolo pre Slovensko náročné a vyžadovalo by si mierne zvýšenie úrokov ešte v tomto roku. Teraz však na pozadí nedôvery trhu v rozpočtovú disciplínu novej vlády je tu problém slabej koruny, ktorá nepomáha znižovať infláciu cez lacnejšie dovozy. Napĺňanie, aj keď okresaných, predvolebných sľubov bude cez rozpočet vytvárať dodatočné inflačné tlaky, čo dláždi cestu pre výraznejšie utiahnutie opasku menovej politiky cez úroky," vysvetľuje Pavol Ondriska z ING d.s.s.

Do konca roka o percento
Väčšina analytikov očakáva zvýšenie sadzieb o pol percenta. Nemusí to však byť posledné zdražovanie peňazí. K ďalšiemu by malo dôjsť v poslednom štvrťroku, keď sa zrejme dočkáme zvýšenia úrokov o ďalšieho pol percenta. Ak by sa tieto prognózy naplnili, do konca roka by úroky vzrástli o celé percento. "Inflácia by mala podľa našich odhadov prekročiť ciele NBS tak na konci tohto, ako aj budúceho roka. Predpokladáme, že ďalšie kolo zvyšovania regulovaných cien energií bude už na jeseň a hoci by nemalo viesť k zrýchleniu medziročnej inflácie, mohlo by prispieť k obavám centrálnej banky o sekundárne dosahy drahších energií na ostatné tovary a služby," odhaduje Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Pravdepodobnosť a miera zvyšovania úrokov sa dá vyčítať aj z peňažného trhu. Zatiaľ čo pred pár týždňami trh očakával výraznejšie sprísnenie menovej politiky NBS, posilnenie koruny v uplynulých dňoch upokojilo aj sadzby na peňažnom trhu. "S tým, ako sa koruna vzdialila od intervenčných úrovní, sa znížila aj pravdepodobnosť, že NBS v utorok pristúpi k výraznejšiemu zvýšeniu sadzieb ako očakávaných 50 bodov. Kým trh ešte nedávno do cien započítaval rast sadzieb o 100 až 150 bodov, v súčasnosti je to už len 50 až 75 bodov," dodáva Mušák.

Vyššie sadzby zatraktívnia korunu
Zdraženie peňazí by mohlo oddialiť čakanie na programové vyhlásenie vlády, ktoré prehovorí aj do vývoja na finančných trhoch. "Vládny program však napriek záväzku plnenia maastrichtských kritérií môže obsahovať aj ekonomické zámery, ktoré si navzájom protirečia, čo pohľad NBS na ďalší vývoj inflácie neposunie vpred," myslí si Ondriska. "Ak centrálna banka chce, aby zvýšenie sadzieb čo najskôr ovplyvnilo ekonomiku, mala by to urobiť čím skôr. Úrokový kanál má v ekonomike neskorší ohlas ako menový. Pri úrokových sadzbách je dopad oneskorený o 12 až 18 mesiacov," hovorí Elizej Macho, analytik Tatra banky. Sadzby majú podľa neho aj druhý rozmer, a tým je zatraktívnenie meny z hľadiska úrokového diferenciálu. Ich zvýšením sa slovenská koruna stáva pre investorov zaujímavejšia. Zvyšovaním úrokov tak centrálna banka môžu podporiť korunu, ktorá jej môže pomôcť znížiť infláciu.