Éry, v ktorej by sa z nej podľa manažmentu malo stať najdôležitejšie finančné centrum celej strednej a východnej Európy. Pred žiariacou budovou burzy vo Varšave postávajú hlúčiky ľudí. Slnečné lúče sa odrážajú od priezračných skiel.
Transparentná burza
"Všetko je tu zo skla. Je to symbol. Na burze má byť všetko transparentné, priehľadné, aby trh fungoval, nemôžu existovať žiadne tajnosti," hovorí Monika Matláková z oddelenia Public relations. Z hlavnej haly tak vidieť priamo do počítačového centra, kde jeden veľký prístroj obstaráva všetky burzové obchody.
Na druhej strane zasa cez sklenenú stenu bliká veľká tabuľa na odchodovacom parkete, kde neustále bežia mená takmer 300 spoločností, ktorých akcie sa dajú vo Varšave kúpiť. A burze sa v novom kabáte darí. Iba v minulom roku prilákala akcie 38 nových spoločností. To je o 29 viac ako v konkurenčnej Viedni. Tento rok chcú Poliaci prilákať ďalšie. "Tento rok čakáme historický úspech v počte nových firiem, mohlo by ich byť dokonca až sto," hovorí prezident burzy Ludwik Sobolewski.
Hodnota firiem podľa trhovej kapitalizácie presahuje 132 miliárd eur a iba v tomto roku sa táto suma zvýšila o 17 percent. Po Viedni je preto Varšava druhou najväčšou burzou v regióne. Teda nie divu, že Sobolewski prišiel nedávno s plánom urobiť z Varšavy najväčšie finančné centrum strednej a východnej Európy.
Prilákať malé firmy
"Jedna cesta, ako to dosiahnuť, je dostať do Varšavy nielen domáce, ale aj zahraničné firmy. Chceme sa zamerať predovšetkým na malé a stredné spoločnosti, ktoré by sa na veľkých trhoch, ako je Londýn, stratili. Druhá vec ja spolupráca s ostatnými trhmi v regióne," vysvetľuje Sobolewski uprostred obchodovacieho parketu, ktorý bol postavený iba na reprezentačné účely.
Obchodníkov s cennými papiermi, ktorí by zúrivo mávali rukami a pokrikovali na seba nákupné a predajné objednávky, tu nenájdete. Tí robia obchody cez počítače z vlastných firiem. Miestnosť s veľkým zvonom, ktorý ohlasuje vstup nových spoločností na burzu, iba dotvára imidž firmy. "Veľký dôraz kladieme na prezentáciu našej firmy, komunikáciu s médiami, investormi a brokermi. To je jedným z kľúčov, ako prilákať investorov i nové firmy do Varšavy," povedal k tomu Marcin Przeszlowski z oddelenia pre vzťahy s médiami.
Pozrieť sa za hranice
Poliakom nejde iba o domáci trh. Ich cieľom je aj expanzia za hranice. Uchádzajú sa o kúpu podielu v ľubľanskej burze. Okrem Ľubľany sa Poliaci zaujímajú aj o kúpu štvorpercentného podielu sofijskej burzy, ktorú predáva bulharská vláda. O tú prejavila záujem aj burza v Prahe. A čo stojí za úspechom? Podľa Roberta Kwiatkowského, ktorý má na starosti na obchodnú stratégiu, pomohla predovšetkým privatizácia, ktorá prebehla cez kapitálový trh. "Bývalý minister financií Leszek Balzerovic presadil privatizáciu štátnych firiem cez burzu. Toto rozhodnutie z nás spravilo to, čím sme dnes," hovorí Kwitkowski.
Štátny vplyv je prekážkou
V Poľsku sú navyše silné penzijné fondy, ktoré sa snažia prostriedky svojich klientov zhodnotiť tiež cez burzu a vrhajú tak na trh miliardy zlotých. V zahraničí pritom môžu investovať iba päť percent zverených prostriedkov a väčšinu peňazí tak musia dať na domácu burzu. Tá sa preto snaží pritiahnuť zahraničné firmy, ako napríklad český ČEZ, ktorý na ňu vstúpil minulú jeseň.
Nad burzou vo Varšave sa však vznáša mráčik. Zatiaľ je z 98,8 percenta vlastnená štátom. Podľa denníka Financial Times to bol hlavný dôvod, prečo bola v roku 2004 odmietnutá jej ponuka na prevzatie burzy v Litve.
Poľská vláda síce chystá privatizáciu, možno do konca tohto roka, ale predať chce iba 40 percent a ponechať si vo firme väčšinu.