Euro môže byť za 33 korún

Slovenská koruna oproti euru minulý rok posilnila o približne tri koruny. Ak by v raste mala pokračovať aj v tomto roku, prekročila by dolnú úroveň fluktuačného pásma. To by znamenalo porušenie kritéria menovej stability, ktoré je dôležité pre vstup do eurozóny. Podľa analytikov však Slovensko má ekonomické predpoklady, aby sa jeho mena posilňovala naďalej, i keď na ceste k euru korunu môže stretnúť aj dočasné oslabenie.
Výmenný koruny a eura sa podľa plánu má fixovať v polovici roku 2008. Odvtedy sa budú ceny uvádzať v európskej aj slovenskej mene minimálne do konca roku 2009. Väčšina odborníkov, ktorí sa zúčastnili prieskumu HN si myslí, že koruny budeme meniť pri kurze 33 korún za euro. Niektorí nevylúčili ani lepšie hodnoty v prípade, že slovenské makroekonomické údaje budú "držať chrbát" silnej mene.

Stabilita meny
V novembri 2005 Slovensko vstúpilo do Mechanizmu výmenných kurzov ERM II, pričom sa stanovila centrálna parita 38,455. Okolo nej sa má pohybovať kurz koruny oproti euru v rozmedzí 15 percent. K spodnej hranici pásma 32,7 SKK/EUR sme sa s decembrovým kurzom 34 korún za euro "nebezpečne" priblížili. Výrazné zhodnotenie domácej meny koncom roka prinútilo Národnú banku Slovenska (NBS) zasiahnuť proti korune na devízovom trhu. Centrálna banka to odôvodnila tým, že kurz sa posilňoval nie na základe ekonomických faktorov, ale skôr ho ovplyvňovala nízka likvidita na devízovom trhu. Do popredia sa vynorili otázky, čo môže robiť centrálna banka na zachovanie "správneho" kurzu pre vstup do eurozóny a ako jej kroky budú vnímať európske inštitúcie pri hodnotení stability meny a či ekonomické faktory nebudú dostatočným dôvodom na revalváciu centrálnej parity.

Nástroje centrálnej banky
Okrem verbálnych a reálnych intervencií pokračuje NBS v boji proti silnej mene ďalším nástrojom. Ide o ponechanie väčšieho množstva peňazí komerčných bánk na medzibankovom peňažnom trhu. Z tohto dôvodu úrokové sadzby klesajú a stávajú sa pre korunových investorov menej atraktívne. Centrálna banka môže tiež obmedziť záujem investorov o korunu priamym znížením kľúčovej úrokovej miery. To by bol však impulz pre rast inflácie. Splnenie prísneho inflačného kritéria je dôležité pre vstup do eurozóny, takže NBS teraz týmto smerom pravdepodobne nepôjde. V minulom roku, naopak, sadzby zvyšovala s cieľom zabrzdiť infláciu.
Posilňovanie domácej meny by mohla vyriešiť aj dohoda s európskymi inštitúciami o revalvácii centrálnej parity. V eurozóne takúto skúsenosť má Írsko a Grécko. Podľa analytičky ING Bank Lucie Štekláčovej však fixovanie parity treba robiť v období stability meny, keď jej sila zodpovedá ekonomickým ukazovateľom.

Ekonomika má rásť
Slovenské hospodárstvo sa približuje k vyspelejším krajinám Európskej únie. Posilňovanie kurzu je odrazom tohto procesu. S tým súvisí i rast produktivity, ako aj prílev priamych zahraničných investícií a zvýšený záujem portfóliových investorov. "Vzhľadom na očakávaný priaznivý vývoj ekonomických ukazovateľov, najmä vysoký rast hrubého domáceho produktu, predpokladáme, že v nasledujúcom roku bude prevažovať tendencia ďalšieho posilňovania kurzu koruny oproti euru," hovorí analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu čaká našu krajinu ekonomiky úspešný rok. Upozorňuje, že ekonomické výsledky Slovenska môže do určitej miery potláčať vývoj v regióne, keďže sme často svedkami toho, že koruna sa pohybuje podľa nálad investorov smerom k stredoeurópskym krajinám alebo rozvíjajúcim sa trhom. Niektorí experti predpokladajú, že koruna dočasne ustúpi zo svojich relatívne silných pozícií. "V najbližšom čase očakávame korekciu kurzu koruny. Ten by mohol v druhom polroku dosiahnuť 36 korún za euro, keďže proti korune bude stáť aj výplata dividend zahraničných spoločností," myslí si analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.