Takmer všetky kritériá na vstup do eurozóny Slovensko plní. Tie, ktoré sa budú posudzovať za rok 2007, by nemali byť žiadnym problémom. Zhoduje sa na tom ministerstvo financií aj Národná banka Slovenska (NBS). Na pôde eurozóny sa však môže diskutovať o ich udržateľnosti.
Prvoradá úloha vlády
"Slovenská ekonomika napreduje perspektívne a makroekonomické ukazovatele sa vyvíjajú uspokojivo," konštatoval na konferencii venovanej prechodu na euro štátny tajomník ministerstva financií František Palko. Hovoria o tom údaje o konečnej spotrebe domácností alebo exporte. Priemerná mesačná mzda takisto rastie a odráža sa na zvyšovaní životnej úrovne. Hrubý domáci produkt pritom rastie rýchlejšie ako v krajinách eurozóny.
"Slovensko má z makroekonomickej stránky na to, aby sa v januári 2009 stalo plnoprávnym členom eurozóny," zdôraznil Palko.
Podľa jeho slov je pre vládu prijatie eura z hľadiska hospodárskej politiky prvoradou úlohou a "všetky debaty o rozpočte sú podriadené tomuto cieľu".
Mlčanie Eurostatu
Zo štyroch konvergenčných kritérií spĺňame tri. Deficit verejných financií, ktorý má byť podľa podmienok pre euro za rok 2007 nižší ako tri percentá hrubého domáceho produktu, zostáva ešte otáznikom. Z prognóz rezortu financií aj NBS však vyplýva, že táto podmienka bude bez problémov splnená.
Informácie o možnej negatívnej revízii schodku verejných financií za rok 2006, na ktorú finančné trhy reagovali dočasným oslabením koruny, spustili vlnu diskusií o ohrození prijatia jednotnej európskej meny. Európsky štatistický úrad Eurostat podľa správy týždenníka Trend z polovice septembra môže do schodku zarátať aj výdavky Národnej diaľničnej spoločnosti či verejnoprávnych médií, čo k deficitu môže pridať pár desatín.
"Rezort financií ešte správu Eurostatu nemá, avšak bez ohľadu na ňu vláda splní kritérium verejných financií bez toho, aby robila nejaké špeciálne opatrenia," povedal Palko. Zvýšenie deficitu podľa najhoršieho variantu by nemalo byť viac ako o 0,2 percentuálneho bodu, čím by sme sa dostali na pôvodne rozpočtovanú úroveň 2,9 percenta. "Náš predpoklad však je, že budeme ešte lepší," povedal Palko. "Neočakávame nič zásadné z revízie nákladov verejných financií ani zhoršenie možnosti prijať euro," povedal v tejto súvislosti guvernér NBS Ivan Šramko.
Udržíme a prečo
Z Európskej komisie aj z Európskej centrálnej banky tento rok prišli signály o možnej neudržateľnosti kritérií. Znamená to, že ak by sme aj nominálne splnili napríklad inflačné kritérium, tak by mohla nastať situácia, že by sa orgány eurozóny zhodli na tom, že kritérium je v podmienkach Slovenska dlhodobo neudržateľné napríklad preto, že bolo dosiahnuté umelo len s cieľom prijať euro. "Jadrová inflácia je dlhodobo relatívne nízka, čo znamená, že administratívne vplyvy nehrajú významnú úlohu. Nepristupuje sa k znižovaniu nepriamych daní ani nedochádza k umelému poklesu regulovaných cien," vypočítava argumenty Šramko.
Určité výhrady však má komisia aj ECB k Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý chápe ako nástroj na stláčanie cien energií, a nie ako stráženie korektnej cenotvorby.
Aj fiškálne kritérium by podľa guvernéra malo byť udržateľné, keďže skutočný vývoj verejných financií bol každoročne lepší než rozpočtovaný, nedochádza k umelému znižovaniu deficitu a dlhu a verejný dlh je dostatočne nízky.
Nikdy nebolo lepšie
Guvernér Šramko tvrdí, že splnenie maastrichtských kritérií je "veľmi pravdepodobné, ale nie je ešte úplne isté". "Šanca na úspešné splnenie kritérií však nikdy nebola lepšia, než teraz," dodáva šéf centrálnej banky. Podobný názor majú aj finančné trhy, medzinárodné inštitúcie či ratingové agentúry.
Momentálna "neistota" splnenia kritérií pramení napríklad z toho, že krajina s voľným pohybom kapitálu nemôže kontrolovať zároveň kurz aj infláciu. Ďalšou neznámou je inflačné kritérium, ktoré sa vyvíja v čase a jeho hodnota bude známa až v momente posudzovania.
Takmer 100-percentnú istotu v súvislosti so vstupom nám môžu poskytnúť marcové konvergenčné správy. Definitívnu bodku za rozhodovaním dajú relevantné inštitúcie eurozóny až v júli.
StoryEditor