Pri myšlienke, že pôjdem do "šichty" skoro ráno a že sa ešte k tomu budem podieľať na výrobe tretiny z viac ako tridsiatich ton pekárenských výrobkov, ma mierne obleje pot. Ešte rozospatý prechádzam celou bratislavskou Petržalkou k nenápadnému objektu, ktorého identitu prezrádza len nasvietený nápis nad vrátnicou -- Prvá Bratislavská Pekárenská. Na budíček dlho čakať nemusím. Tu panuje už čulý pracovný ruch.
6.00 Pečie sa non-stop
"Myslím si, že toto oblečenie by vám mohlo byť dobré," podáva mi na uvítanie biele tričko a nohavice Marek Šimko, hlavný technológ spoločnosti. Celkom sa trafil. "Igor Sloboda je tu zmenovým majstrom, všetko vám vysvetlí a zodpovie vaše otázky," pokračuje a v rýchlosti ma predstaví, či skôr zároveň zverí svojmu kolegovi, ktorý mi dáva aj bezpečnostné školenie: "Pozor na stroje! Nevkladajte do nich ruky," hovorí okrem iného, no hlavne toto sa snažím si neskôr v duchu opakovať.
"Máme tu trojzmennú prevádzku sedem dní v týždni. Na jednej zmene býva okolo 40 výrobných pracovníkov," vysvetľuje mi pri vstupe do výrobnej časti podniku. Pekárni síce na chrbte pomaly pribudne tretí krížik, no pri pohľade na halu by ste to nepovedali. "V posledných troch rokoch sme do najmodernejších technológií investovali viac ako štyri milióny eur," pridáva sa k nám aj prevádzkovo-výrobná riaditeľka Adriana Mesárošová s tým, že firma už vlastní certifikát IFS (International Food Standard).
Ich pracovné linky zásobujú pečivom široké okolie slovenskej metropoly. Spoločnosť dnes už patrí do medzinárodnej siete United Bakeries, spolu s pekárňami v Žiline a
Leviciach. V rannej zmene sa pripravuje chlieb, bežné a jemné pečivo. Na poobednej sú to hlavne rôzne ručne vyrábané špeciality. Najmenej ľudí chodí na nočnú "šichtu", kde sa vyrába hlavne na automatizovaných linkách.
Teraz však začínam naostro.
8.00 Beží to ako na páse
Už je mi jasné, prečo toto slovné spojenie vôbec vzniklo. Moja prvá úloha začína pri "miešačkách, aj keď mám skôr pocit, že sa stačí prizerať. Ide totiž o robotické miešacie zariadenia s automatizovaným dávkovaním vstupných surovín. "No sú pod drobnohľadom našich skúsených pekárov," hovorí mi Igor. Prvoradé pri pečení akéhokoľvek pečiva či chleba je však aj podľa neho zjavne kvalitné zamiesenie cesta.
Takéto cesto sa pásovo posúva do mechanických dávkovačov cesta. Pripravia sa kúsky surovej hmoty, ktoré musia spĺňať požadované hmotnostné kritériá. "Hmotnosť musí byť dodržaná za každú cenu. Dávky sa náhodne kontrolujú," dostávam odpoveď. Neforemným zhlukom dávajú tvar opäť ďalšie bezobslužné zariadenia. Dômyselnosť ich konštrukcie pozorujeme so zatajeným dychom. "Šikovné ruky miestnych pekárov pri tvarovaní niektorých druhov sladkého pečiva však nedokážu nahradiť," konštatuje zmenový. Neskôr, keď ma "presunuli" k vianočkám, mu dávam za pravdu. Aj keď teraz je mi jasné, že dávať napríklad rožky ručne na pás by som asi nestíhal.
Bledé polotovary, ktoré sa už podobajú "dospelým príbuzným", pásovo putujú do kysiarní. Sú to špeciálne boxy, v ktorých sa udržiavajú ideálne podmienky pre kysnutie cesta. Po nadobudnutí ideálneho objemu je budúce pečivo pripravené na sádzanie do pecí. Ako sa dozvedám, ich osud po upečení končí v prepravkách a čakaní na expedíciu k zákazníkom. "Dbáme na vysokú úroveň našich výrobkov. Najdôležitejšie je zabezpečiť kvalitné potraviny a striktne dodržať výrobný a technologický postup," podotýka majster.
10.00 Aj tu sa hrá na klavíri
Prvý kontakt s ľudskou rukou rožky "zažívajú" až na dopravníkovom páse tesne pred vstupom do kysiarne. Na tzv. klavíri treba kontrolovať, či majú správnu polohu a tvar. Tiež treba dbať na to, aby neboli navzájom zlepené. "Hru" na klavíri dostávam ako úlohu. Prípadné nezrovnalosti manuálne opravujem a bleskovo vyraďujem chybné kusy. "Rožky musia byť na páse v dokonalých radoch. Ako vojaci," upozorňuje ma majster, keď sa snažím držať krok s putujúcimi, či presnejšie odo mňa už odchádzajúcimi rožkami. Monotónna činnosť však má svoje čaro. Zatiaľ nemám problém vdychovať vôňu nadýchaných jemných kúskov cesta. V podstate si ani neuvedomujem čas. Jediný kontakt s ním zabezpečuje rytmické bubnovanie vedľajšieho stroja. Po neurčitej chvíli ma vedúci zmeny vyťahuje z "tranzu" a presúva do spoločnosti mojich piatich "nových" kolegýň, ktoré s ľahkosťou pletú vianočky.
"Dáš si šesť šulčekov pod seba, na jednom konci ich spojíš a takto ich prekladáš." Stručne a jasne mi názorne ukazuje princíp zapletania jedna z nich, Gabika. Ako zisťujem, na jej triky zďaleka nemám. Zatiaľ je produkt vychádzajúci spod mojich prstov nepredajný. Ale Gabika má trpezlivosť a niečo sa "rysuje" aj mne. Po tomto menšom trápení ma však aj tak stavajú pred pec, do ktorej mám sácať zapletené cesto.
"Máš šťastie, že dnes robí Dušan. Máme tu dobrých miesičov, on je však najlepší," hovorí mi Oľga s úsmevom. "Pri príprave vianočiek je totiž najdôležitejšie dobré cesto a on ho vie namiesiť najlepšie," dodáva. A mne sa v duchu premieta ich heslo "My pečieme srdcom". Vyzerá, že mu je zjavne blízke. Tu mechanická výroba odpadá. Hlavne ingrediencie sa musia pridávať s citom. "Keď máš nekvalitné cesto, zle sa s ním robí a pri chladnutí ti výrobky spľasnú. Občas sa to stáva aj tu," vysvetľuje mi Oľga.
12.00 Skúsili to s tekutým
Ani si neuvedomujem, že sa pomaly ranná zmena končí. Na rade je dôkladné čistenie zariadení, aj keď toto nerobia všetci. Práca niektorých je totiž potrebná v susediacom baliacom centre. Tu sa produkty balia a označujú podľa požiadaviek odberateľov. Dostávam zdanlivo jednoduchú úlohu nalepovať etikety na už zabalené orechové záviny. Držať tempo s dopravníkovým pásom sa však aj tu ukázalo byť nad moje sily.
Spoločnosť pritom nielen investovala do nových zariadení, ale ako sa ukazuje, rada aj experimentuje. Ako jediná pekáreň v strednej a vo východnej Európe používa tekuté droždie. "Investovali sme i do nových, automatických liniek či kompletnej rekonštrukcie tých starších," hovorí mi prevádzkovo-výrobná riaditeľka Adriana Mesárošová, ktorá ma prišla "odbremeniť" zo zmeny. Pri tomto všetkom, samozrejme, musia vraj držať krok aj ochranou životného prostredia, ktorá sa od nich vyžaduje. Teplo z pecí sa tak vďaka špeciálnym zariadeniam efektívne využíva a nekončí vo vzduchu.
Moja šichta sa končí. Už viem, čo sa skrýva za každým rožkom, chlebom či každou vianočkou a keďže som na cestu dostal aj jednu z nich, viem už, že si ju po tej drine nasledujúce ráno aj vychutnám.