Nie všetky banky zvládnu rekapitalizáciu. Môže sa tak zopakovať situácia, ktorá nastala v bankovom sektore v USA v roku 2008. Tvrdí v rozhovore Piovarcsy.
Ako bude v praxi vyzerať posilnenie eurovalu? Kto bude schvaľovať, že euroval sa zaručí za novovydané dlhopisy rizikových krajín?
O praktickej aplikácii eurovalu ešte nemôžeme hovoriť, pretože nastavenia sú stále v procese rokovaní a obávame sa, že zajtrajšie vyhlásenie neprinesie úplne do detailu vysvetlené procesy. Čo sa týka schvaľovacieho procesu, napriek tomu, ako sa dohodnú eurokomisári, v zásadných otázkach budú mať aj tak posledné slovo lokálne parlamenty a najmä nemecký Bundestag.
Očakávate, že tento krok upokojí finančné trhy, alebo by ste navrhli nejaké lepšie riešenie?
Investori sú plní očakávaní zajtrajších vyjadrení a predpokladáme zvýšenú volatilitu, teda výkyvy cien, v priebehu štvrtkového a piatkového obchodovania. Ak sa však politikom podarí presvedčiť účastníkov finančných trhov, že prijaté rozhodnutia sú zásadné a dostatočne robustné, môžeme očakávať vlnu pozitívnych krátkodobých rastových trendov a návrat investorov k rizikovým aktívam. Neuspokojivé riešenie však bude mať presne opačný dosah, a teda môže nastať ďalšia vlna výpredajov. Množstvo riešení sa neustále zmenšuje a narastajúce zadlženie spolu s negatívnym vývojom ekonomík prinášajú obrovské riziko udržateľnosti súčasnej situácie. Riešením je teda oddlžovanie bankového, verejného a privátneho sektora spolu s akceptáciou strát zo zlých investícií. Nesmieme však zabúdať na podporu a udržanie konkurencieschopnosti bežného biznisu.
Predpokladáte, že pri rekapitalizácii bude väčšina bánk schopná zvýšiť svoj kapitál sama, alebo im v tom budú musieť vo väčšej miere pomáhať vlády jednotlivých krajín a euroval?
S určitosťou vieme povedať, že nie všetky európske banky budú schopné zvýšiť kapitál svojpomocne, a teda jednotlivé štáty budú musieť zasiahnuť, tak ako sme boli svedkami v prípade znárodnenia Dexia banky. Očakávame, že nastanú podobné kroky, akých sme boli svedkami v roku 2008 v USA. Predpokladáme, že niektoré banky tieto kroky nemusia prežiť.
Financial Times tvrdí, že forma pákovania je posledným krokom, ktorý krajiny využívajú ako najkrajnejšie riešenie. Myslíte si, že navrhované zvýšenie eurovalu pákovaním je signálom toho, že situácia v eurozóne je naozaj vážna?
Situácia je mimoriadne závažná. Gréci nemajú peniaze na riadenie štátu. Španielsky a taliansky dlh hrozivo rastie a európskym bankám dochádza likvidita. Blížime sa k situácii nevyhnutných a vynútených krokov zo strany politikov. Pákovanie, o ktorom sa momentálne hovorí, je však stále len špekuláciou, pretože stále nevieme, z čoho chcú danú páku vytvoriť. Keď nemáte peniaze, nemôžete ich pákovať, teda zvyšovať. My musíme vyriešiť najskôr primárnu otázku: kto poskytne dostatočné finančné zdroje? Až potom môžeme riešiť, ako s nimi budeme narábať.
Odkiaľ vezmú banky peniaze na rekapitalizáciu a ako sa ich plánované posilňovanie dotkne ich klientov?
Zvyšovanie bankových rezerv, ako aj akceptovanie investičných strát, spôsobí výrazný úbytok likvidity na medzibankovom trhu, čo bude mať za následok ťažší prístup k úverom. Dotknutí budú bežní ľudia, ktorí sa oveľa ťažšie dostanú napríklad k hypotéke, taktiež verejný sektor bude mať obmedzený prístup k pôžičkám, no je podstatné, aby tento úbytok výrazne nepocítil korporátny sektor, ktorý ako jediný zatiaľ peniaze "vyrába".
Niektorí analytici presadzujú názor, že eurozóna by sa mala rozdeliť na dve časti. Na rizikové krajiny a solventné krajiny. Čo si myslíte o tom vy a je reálne, že by túto myšlienku začali neskôr presadzovať aj európski politici?
Eurozóna mala byť od začiatku "klubom vyvolených", kde platia maastrichtské kritériá a zodpovedné rozpočtové politiky. Čím rýchlejšie umožníme naplnenie týchto cieľov, tým skôr sa eurozóna dostane zo súčasných problémov. Podporovať by sme mali tých, čo produkujú a vytvárajú rezervy, a tých, ktorí zanedbali svoju konkurencieschopnosť, by sme mali poslať späť do "nižšej ligy". Tak ako je to v športe a v biznise, tak by to malo byť aj v sektore verejných financií. Politici musia rešpektovať základné trhové princípy, a preto by mali byť pod neustálym tlakom vytvárať hospodárske prebytky.
Martina Štefanková
StoryEditor