Nadnárodné spoločnosti, ktoré pôsobia v Českej republike, si často berú vysoké úvery v zahraničí, a nie v českých bankách. Domáce finančné ústavy im neponúkajú také podmienky ako zahraničné.
Rozhodujúcou je výška úrokových sadzieb a objem úveru - zahraničné banky oboje ponúkajú väčšinou výhodnejšie. České banky tak prichádzajú o výhodné finančné obchody. "S veľkými korporáciami spolupracujeme, bohužiaľ, nemôžeme im ponúknuť také vysoké úvery ako zahraničné, silno kapitalizované banky," tvrdí napríklad hovorkyňa Českej sporiteľne Klára Gajdušková.
Na veľké projekty potrebujú často spoločnosti niekoľko miliárd českých korún. "Peniaze, v objeme rádovo niekoľko miliárd korún, si požičiavame vo Švédsku, v našej centrále. Tá čerpá úvery od bankových domov po celej Európe," hovorí Bjorn Mattsson, výkonný riaditeľ developerskej firmy Skanska Property ČR. Skanska potrebuje peniaze napríklad na stavbu veľkého administratívneho centra v Prahe-Vysočanoch. Rovnaký prístup k financovaniu má aj Český Telecom. "Rokujeme s bankovými domami v ČR a v zahraničí," potvrdzuje hovorca Telecomu Vladan Crha.
Miliardové úvery domáce banky iba ťažko pokryjú. Cestou pre finančné domy je dohovor o poskytnutí tzv. syndikovaného úveru. Na ten sa skladá niekoľko bánk. Aj takéto pôžičky však možno rátať na prstoch jednej ruky. "Doma nie je mnoho firiem, ktoré si na viacmiliardové úvery môžu ,siahnuť´", tvrdí analytička Volksbank Markéta Šichtářová. Syndikované úvery prinášajú spoločnostiam stále veľa komplikácií a úver z cudziny je pre ne výhodnejší.
Nadnárodné korporácie si v súčasnosti môžu požičať peniaze za sadzbu okolo 2,3 %. Sú to však úvery v českej mene na dva až tri mesiace. Ak si chce firma požičať na desať a viac rokov, musí rátať s ročným úrokom presahujúcim štyri percentá.
Úroky v Európskej únii sú síce podobné, veľké korporácie však dokážu získať vďaka vysokej bonite materskej firmy výhodnejšie podmienky. Bonita zahraničnej matky firme žiadajúcej pôžičku v Česku nehrá pri domácich bankách až takú veľkú úlohu.
Analytici sa domnievajú, že do zahraničia lákajú firmy aj iné dôvody než objem požičiavaných peňazí a úrokové sadzby. "Spoločnosti, ktoré hľadajú vhodného finančného partnera, sa v posledných rokoch naučili pracovať s menovým rizikom," tvrdí Šichtářová. Ak dlžník staví na posilňujúcu sa českú menu, môžu byť splátky v cudzej mene výrazne nižšie. Nesie však riziko, že vývoj kurzu domácej meny sa môže vyvíjať proti očakávaniam investora.
Domáce banky priznávajú, že také výhodné podmienky ako zahraničné nemôžu poskytnúť, ale bránia sa, aby tým prichádzali o lukratívnych klientov. "Prostredníctvom našej matky v zahraničí nás kontaktuje čoraz viac podnikateľov, ktorí prichádzajú do ČR," hovorí Petr Merežko, riaditeľ štruktúrovaného financovania Živnostenskej banky.
StoryEditor