Najdôležitejšie personálne rozhodnutie, ktoré čaká na opätovne zvoleného amerického prezidenta G. W. Busha, sa vôbec netýka vládneho kabinetu. V amerických podmienkach má totiž pre vývoj hospodárstva kľúčovú rolu ceduľová banka -- Federal Reserve či krátko len Fed. Na jej čele už 17 rokov stojí dnes 78-ročný Alan Greenspan. Jeho nasledovník by mal byť známy najneskôr do januára 2006, keď A. Greenspan definitívne odíde do dôchodku. Obsadenie tejto funkcie správnym mužom bude pre prezidenta rozhodujúce: veď riaditeľ centrálnej banky má na chod ekonomiky väčší vplyv ako samotná hlava štátu. Čarovný prútik sa v tomto prípade volá úroková sadzba, prostredníctvom ktorej možno hospodárstvo rozbehnúť, ale i pribrzdiť. Vzhľadom na obrovský obchodný deficit USA sú Bushove možnosti tak či onak až príliš obmedzené. Medzi možnými nasledovníkmi sa spomínajú predovšetkým dvaja odborníci. Jedným je 65-ročný Martin Feldstein, druhým 46-ročný Glenn Hubbard. Obaja sú profesormi ekonómie a obaja už pre Busha pracovali. Tlač ich označuje za architektov stratégie znižovania daní, s ktorou prišiel G. W. Bush vo svojom prvom funkčnom období. "Feldstein i Hubbard sú vynikajúcimi odborníkmi," hovorí Diana Swonková, bývalá hlavná ekonómka známeho chicagského bankového inštitútu Bank One. Ani jeden z nich však vraj nemá nejaké tesnejšie väzby k finančným centrám. Feldsteina kolegovia označujú za "nepriateľa" deficitu a usudzujú, že v prípade vymenovania by sa priklonil k väčšiemu odstupu od výkonnej moci. Hubarda, dnes dekana na Kolumbijskej univerzite, si Bush cení pre výborný organizačný talent a pre znalosť daňovej problematiky. Všeobecne sa očakáva, že politika ceduľovej banky sa v prvom období po nástupe nového riaditeľa nebude príliš odlišovať od terajšej politiky. Na to bol vplyv Alana Greenspana počas dlhého obdobia v tejto funkcii až príliš výrazný. (hn/gaf)