Softvérové pirátstvo je rakovinou sveta informačných technológií

Rozširuje sa rýchlo ako rakovina a môže mať rovnaké smrteľné dôsledky. Reč však nie je o nejakej novej chorobe, ale o softvérovom pirátstve. Preniká totiž do všetkých oblastí využívania informačných technológií, imúnna proti nemu nie je žiadna krajina sveta. Pre svetové hospodárstvo sa stalo najväčšou výzvou, ktorá brzdí ďalší rozvoj. Nie je to náhoda. Podľa posledného uverejneného prieskumu sa v roku 2003 celosvetovo inštaloval na hardvér osobných počítačov nový softvér v hodnote asi 80 miliárd dolárov. Z toho legálny softvér mal hodnotu len 51 miliárd dolárov. Zvyšok v hodnote takmer 29 miliárd dolárov, teda 36 percent, tvoril nelegálny softvér získaný protiprávnym používaním, výrobou a rozmnožovaním počítačových programov.
V praxi to teda znamená, že na jeden a trištvrte dolára legálneho softvéru pripadol jeden dolár nelegálneho softvéru. Ak by došlo len k zníženiu celosvetového pirátstva o desať percentuálnych bodov, teda z 36 na 26 percent, prispelo by to v priebehu štyroch rokov k vytvoreniu jeden a pol milióna nových pracovných miest, celosvetovému ekonomickému rastu o 400 miliárd dolárov a získaniu ďalších 64 miliárd dolárov na daniach.
Rôzna miera pirátstva
Miera softvérového pirátstva je vo svete rôzna, a preto rôzne môžu byť aj hodnotenia najväčšieho nebezpečenstva. Ak zoberieme poradie podľa šiestich regiónov, na ktoré analytici rozdelili svet, teda Severnú Ameriku, Latinskú Ameriku, západnú Európu, východnú Európu, Blízky východ a Afriku a napokon ázijsko-pacifickú oblasť, najväčšia miera softvérovej kriminality je podľa prieskumu IDC so 71 percentami nelegálneho softvéru vo východnej Európe. Najmenšia v Severnej Amerike s 23 percentami nelegálneho softvéru. Ak však zoberieme do úvahy finančné straty len pre výrobcov softvéru, tie boli najvyššie v západnej Európe, kde dosiahli v roku 2003 hodnotu takmer 9,6 miliardy dolárov. Naopak, najmenšie boli na Blízkom východe a v Afrike s nelegálnym softvérom za 1,023 miliardy dolárov. Tento rozdiel vyplýva z rozdielu trhu.
Trh legálneho softvéru
V západnej Európe je trh legálneho softvéru minimálne dvadsaťnásobne väčší ako rovnaký trh vo východnej Európe. Samotná strata však predstavuje v porovnaní len štvornásobok. Podobne to platí aj o jednotlivých štátoch. Najviac nelegálneho softvéru bolo v roku 2003 v Číne a vo Vietname - až 92 percent. Naopak, najmenej v USA, kde nelegálny softvér predstavoval len 22 percent celkového inštalovaného softvéru. Pritom však USA mali najväčšie straty z inštalovania nelegálneho softvéru, ktoré boli takmer 6,5 miliárd dolárov. Čína s hodnotou nelegálneho softvéru 3,8 miliardy dolárov bola na tom výrazne lepšie a v prípade Vietnamu so 40 miliónmi dolárov išlo takmer o zanedbateľnú hodnotu. Podobný nepomer je napríklad v porovnaní softvérového pirátstva na Ukrajine a vo Veľkej Británii. Na Ukrajine bolo v roku 2003 až 91 percent inštalovaného softvéru nelegálneho, vo Veľkej Británii len 30 percent. Avšak straty z predaja nelegálneho softvéru boli vo Veľkej Británii s hodnotou 1,6 miliardy dolárov 17-krát vyššie než na Ukrajine, kde predstavovali 92,1 milióna dolárov. Celkový stav však možno zhrnúť do skonštatovania, že z 86 krajín, ktoré IDC skúmalo, mala každá piata mieru pirátstva nad 75 percent, kým každá tretia presiahla úroveň 70 percent. Viac než polovica krajín má mieru softvérovej kriminality 60 percent a viac.
Pesimistické prognózy
Čo však bude ďalej? Prognózy sú veľmi pesimistické. Poukazujú na fakt, že teritóriá s vysokou úrovňou kriminality sa nachádzajú v najrýchlejšie rozvíjajúcich sa oblastiach trhu. Vo vyspelom svete v súčasnosti narastá kriminalita v priemere o 4 percentá, kým v krajinách s intenzívnym rozmachom (Čína, India, Rusko) dosahuje nárast takmer 20 percent. Na novovznikajúce trhy v ázijsko-pacifickom regióne, Latinskej Amerike, vo východnej Európe, na Blízkom východe a v Afrike, kam smeruje viac než 30 percent všetkých dodávok počítačov sveta, sa predáva iba 10 percent z celkových dodávok softvéru. Ak sa softvérové pirátstvo v týchto krajinách s vysokým nárastom nezačne znižovať, IDC predpovedá, že celosvetový priemer sa zvýši. V skutočnosti, ako bude trh s počítačovým softvérom v nasledujúcich piatich rokoch rásť - ako sa predpokladá - z objemu 50 miliárd amerických dolárov na 70 miliárd amerických dolárov, IDC predpovedá, že nákupná cena nelegálneho softvéru narastie na viac než 40 miliárd amerických dolárov.
Protiopatrenia
Nemožno však zostať len pri pesimistickom konštatovaní možného vývoja, ale aj podniknúť protiopatrenia. Nestačí, ako pôsobili len výrobcovia softvéru, hardvéru a internetového sektora. Nevyhnutná je aj zaangažovanosť štátnych orgánov. Príkladom môžu byť Spojené arabské emiráty, ktoré sú jedinou krajinou Blízkeho východu s relatívne nízkou úrovňou softvérového pirátstva - 33 percent. Je to dôsledkom silnej ochrany intelektuálneho vlastníctva, ktorá sa začala v deväťdesiatych rokoch, keď nová generácia tvorcov legislatívy získala moc a začala lákať zahraničné investície. Možno však spomenúť aj ďalšie krajiny, ktoré boli v minulosti považované za oblasti s vysokou mierou softvérovej kriminality, ako sú Taiwan, Írsko, Portugalsko či Portoriko, ale v súčasnosti majú túto mieru na priemernej úrovni.
Kroky Európskej únie
Do boja proti softvérovému pirátstvu sa zapojila aj Európska únia, ktorá túto problematiku zaradila do Direktívy EÚ o informačnej spoločnosti a do Direktívy o autorských právach a prijala aj Direktívu o postihoch, ktorá obsahujú nové praktiky a nástroje pre región na boj proti softvérovému pirátstvu. Žiaľ, treba aj skonštatovať, že úsilie Bruselu nenachádza adekvátne rýchlu reakciu v jednotlivých členských krajinách, ktoré spomínanú legislatívu implementujú pomaly. A to napriek tomu, že miera softvérového pirátstva v Európskej únii bola v roku 2003 37 percent. Pritom vtedy išlo len o "starú" Európsku úniu s 15 členmi. V súčasnosti má však únia už 25 členov, pričom podstatnú časť nových členov tvoria stredoeurópske a východoeurópske štáty, ktoré - podobne ako Slovensko - mali oveľa vyššiu mieru softvérového pirátstva, takže v ďalších výročných správach bude priemer EÚ výrazne vyšší. Pritom už v "starej" Európskej únii bola hodnota nelegálneho softvéru odhadnutá na viac než 6 miliárd eur.
To len demonštruje, že Európska únia nie je schopná využiť výhody, ktoré by mohla priniesť čo i len 10-percentná redukcia softvérového pirátstva do roku 2006, vrátane 250 000 nových pracovných miest a 18 miliárd dolárov na príjmoch z daní. To postihuje nielen výrobcov softvéru, ale aj celé ekonomiky jednotlivých štátov. Platí totiž, že za každé euro z predaja softvéru ďalšie jedno až dve eurá idú na lokálne služby, distribučné a dodávateľské spoločnosti, čo ukazuje, že lokálne ekonomiky majú čo získať zo zníženia pirátstva. Ak sa bude infekcia softvérového pirátstva šíriť ďalej, môžeme len očakávať ďalšie straty a ďalšie zaostávanie rozvoja trhu s informačnými technológiami. Softvérové pirátstvo tak zostane najväčšou výzvou celosvetovej ekonomike.