Prednedávnom sa v Hradci Královom uskutočnila megakonferencia ISSS (Internet ve státní správě a samosprávě), ktorá je najväčšou svojho druhu v nových členských krajinách EÚ a považujú ju za výkladnú skriňu budovania informačnej spoločnosti v Českej republike vrátane krajín V4. Na podujatí odzneli zaujímavé iniciatívy a podnety, ktoré sú inšpiratívne aj pre budovania e-governmentu na Slovensku.
V poradí deviaty ročník zaznamenal rekordnú účasť - viac ako 2 000 účastníkov. Prednášky a diskusie prebiehali paralelne vo viacerých sálach, takže každý návštevník si mohol ušiť program na vlastnú mieru.
Právne a politické brzdy
V diskusii na tému "Koordinácia informačných systémov verejnej správy v ČR", Ondřej Felix, predseda Združenia pre informačnú spoločnosť, upozornil, že je nežiaduce pokračovať v súčasnom prístupe, ktorý nazval "strkaním peňazí do agend". Inými slovami povedané, jednotlivé služby by sa nemali zavádzať izolovane, ale systémovo s ohľadom na integráciu ostatných služieb verejnej správy. Okrem toho zdôraznil, že chýba politická vôľa na dosiahnutie podstatného pokroku v elektronizácii verejnej správy (e-government). Ako upozornili viacerí diskutujúci, pri styku občana s úradom "musí zmiznúť miestna príslušnosť", čo možno považovať za podstatný problém. Právne predpisy by sa mali upraviť v tom zmysle, aby občanom a podnikom umožňovali vybavovať úradné záležitosti úplne analogickým spôsobom, tak ako pri komunikácii s bankami. Banky pred niekoľkými rokmi zásadne zmenili prístup k svojim zákazníkom. Bankovú záležitosť dnes možno vybaviť v každom meste, kde má banka pobočku, resp. v každej pobočke, ak je ich v meste viac. Na úplne rovnakom princípe by mali fungovať aj úrady. Technologicky to už v období internetových technológií nie je žiaden problém. Kľúčovým problémom je však nedostatok politickej vôle. V praxi by to totiž znamenalo totálnu zmenu postupov, ktorá sa musí zapracovať do právneho poriadku a následne uviesť do praxe. Zásadným rozdielom medzi bankou a štátom je skutočnosť, že banku pri zavádzaní nových progresívnych technológií a postupov do praxe neobmedzujú žiadne právne predpisy. Úplne opačná situácia platí pre štát, ktorý môže konať len v súlade s právnym poriadkom. Zastaraný právny systém tu pôsobí ako veľká brzda pokroku. Ako príklad krajiny, ktorá našla politickú vôľu, môže slúžiť Rakúsko. Táto krajina vydala elektronický správny poriadok, ktorý zrovnoprávnila s existujúcim. Rakúsko sa v priebehu niekoľkých rokov prebojovalo medzi najúspešnejšie krajiny v EÚ v oblasti zavádzania elektronickej verejnej správy.
Spoločné používanie údajov
Spoločné používanie údajov viacerými orgánmi verejnej moci je veľmi zložitý technický problém. ČR plánuje integráciu údajov troch základných registrov (hospodárskeho registra - HR, registra obyvateľov - RO a registra územnej identifikácie, adries a nehnuteľností - RUIAN). Prevláda názor, že štandardizácia vymieňaných údajov by mala byť nosnou činnosťou Ministerstva informatiky ČR v celom nasledujúcom volebnom období. Veľký dôraz sa má klásť najmä na integráciu údajov (obrázok 1) na úrovni BackOffice, na rozdiel od súčasnej praxe, v ktorej prakticky prevládajú jednoduchšie riešenia na úrovni FrontOffice. V ČR sa pripravuje aj zákon o spoločnom používaní údajov pri výkone verejnej moci, ktorý sa snaží o legislatívne zakotvenie nových vzťahov medzi rezortmi, pričom údaje vymieňané vo vnútri verejnej správy sa nebudú spoplatňovať.
ČR má už pozemské digitálne vysielanie
ČR začala od 21. 10. 2005 riadne pozemské digitálne televízne vysielanie s ponukou ČT1, ČT2, ČT24, NOVA a päť programov Českého rozhlasu. Digitálne televízne vysielanie je v súčasnosti bežné vo väčšine krajín EÚ (obrázok 2). Ako je známe, tradičné pozemské analógové televízne vysielanie sa musí vypnúť vo všetkých členských štátoch EÚ najneskôr do 31. 12. 2012.
Na vysielanie pozemskej digitálnej televízie v EÚ sa používa štandard MPEG 2. Neskôr sa vyvinul novší štandard MPEG 4, založený na úsporných komprimovacích metódach, ktorý umožňuje dosiahnuť porovnateľnú kvalitu ako MPEG 2, avšak má výrazne nižšie nároky na objem údajov. S ohľadom na nekompatibilitu týchto dvoch štandardov by mohol necitlivý prechod na nový štandard znamenať kolaps celého prechodu na pozemské digitálne televízne vysielanie v EÚ. Pre MPEG 4 sa zatiaľ rozhodlo Francúzsko, a to pre oblasť platených programov. Európska komisia predpokladá, že MPEG 4 sa využije aj v digitálnej televízii s vysokým rozlíšením (HDTV).
Viac informácií o celej konferencii vrátane voľného prístupu k obsahu prednášok možno nájsť na internete na www.isss.cz.
StoryEditor