StoryEditor

Pekné nie je vždy zdravé

02.08.2005, 00:00
Autor:
HNHN
Len čo som vošla do ordinácie MUDr. Kataríny Polákovej, PhD., z Onkologického ústavu Svätej Alžbety (OUSA) v Bratislave, poobdivovala som v duchu farbu jej pokožky. A pretože sme sa mali zhovárať o opaľovaní, nedalo mi pri odchode nespýtať sa jej na to, či a ako dodržiava vlastné rady. Odpoveď bola zaujímavá.

No kým sme sa k nej dostali, vypočula som si aj veľa iných zaujímavostí. Predovšetkým však to, že rovnako ako zdravie môže slnko znamenať aj chorobu.
To mi pripomenulo hojné medializovanie staronového poznania, že opálená pokožka nemusí byť zdravá. Nevyhnutné medializovanie, pretože vo svete, ale aj u nás počet nádorových ochorení kože a aj ich najzhubnejšej formy, melanómu, každoročne stúpa.

Čo je melanóm?

Je to tmavý nádor, ktorý sa vyskytuje u mužov častejšie na trupe, hrudi či chrbte, u žien viac na končatinách. Objavuje sa však aj na oku, mozgových obaloch a slizniciach. "Hoci sa rakovina kože a melanómy v našom vedomí bežne spájajú s výskytom materských znamienok, nie sú ich výsadným podhubím," upozorňuje doktorka Poláková. "Melanóm môže vzniknúť aj hocikde inde na koži, kde znamienko nikdy nebolo."
V európskych podmienkach sa u mužov vyskytuje približne osem a u žien takmer deväť nových prípadov melanómov na stotisíc obyvateľov a vyššie riziko hrozí najmä ľuďom od 40 do 50 rokov. Koho melanóm ohrozuje predovšetkým?
Oveľa viac ako iné etniká zasahuje belochov a z krajín má smutné prvenstvo v jeho výskyte, ale aj vo výskyte ostatnej rakoviny kože Austrália. O čosi menej, ale tiež vysoký počet prípadov, zaznamenávajú aj Spojené štáty americké.

Hit storočia - plavky s dlhými rukávmi

Nie je teda náhoda, že práve obyvatelia Austrálie sa už roky usilujú správať k svojej pokožke zodpovednejšie, ako mnohí Európania nielen tým, že sa vyhýbajú slneniu. Ako potvrdila aj Katarína Poláková, práve u našich protinožcov je bežné plážové kúpanie v špeciálnych odevoch, ktoré pred slnkom chráni celú pokožku tela. Napokon, niektorí zahraniční výrobcovia už vyrábajú látky s textúrou, ktorá chráni proti žiareniu UV. A hoci sa priama súvislosť medzi vznikom melanómu a opaľovaním zatiaľ nepotvrdila, práve Austrálčania vkladajú veľmi veľa prostriedkov do osvetových preventívnych programov, ktoré ľudí učia, čo v súvislosti so slnením nesmú.
"Veľmi dobre napríklad vedia, že slnečnému žiareniu nesmú vystavovať malé deti," pripomína Katarína Poláková. "Riziko vzniku melanómu je oveľa vyššie u ľudí, ktorí sa opakovane spálili v útlom veku. Aj pre našu zemepisnú oblasť je preto rozumnou alternatívou celosvetový trend - deti do troch rokov neopaľovať vôbec. A ak sa ich pobytu na slnku nedá vyhnúť, treba ich chrániť krémami s veľmi vysokými ochrannými faktormi."

Prečo treba mať pred slnečným žiarením rešpekt?

"Okrem iného aj preto, lebo nemelanómové rakoviny kože sa jednoznačne častejšie vyskytujú na miestach, kde bola pokožka častejšie vystavená ultrafialovému žiareniu," vysvetľuje lekárka. "Veľmi často to bývajú chrbty rúk, tvár, šija a chrbát, najmä, keď sa postihnutý opakovane dlhodobo vystavoval ultrafialovému žiareniu. A v prípade melanómu je ešte jednoznačnejšia súvislosť, ak sa pritom aj spálil."
Mnohí z nás, najmä tí, ktorí si ešte živo pamätajú čas, keď sa zdôrazňovala zdravosť opálenej pokožky, sa zrejme pýtajú, ako môže slnenie pokožku poškodiť.
"Mechanizmus je pomerne jednoduchý," hovorí doktorka Poláková. "Slnečné lúče dopadajúce na zem majú tri vlnové dĺžky. Žiarenie UVC sa prevažne rozpadne v atmosfére a pre nás je nebezpečné UVA a UVB žiarenie. Ak na seba necháme dlhodobejšie pôsobiť žiarenie UVA, riskujeme rýchlejšie a výraznejšie starnutie kože, lebo je zasiahnuté väzivo a kolagénové vlákna. Hrozia nám však aj alergické reakcie, a čo je podstatné, práve toto žiarenie môže spôsobiť zmeny v dezoxyribonukleovej kyseline (DNA) buniek. Ak sa DNA slnečným žiarením poškodí, môže sa stať, že bunka ju už nedokáže "opraviť", a práve poškodená DNA môže naštartovať karcinogénny proces."
O nič menej nebezpečné však podľa tejto odborníčky nie je ani žiarenie UVB. Nepreniká síce tak hlboko ako žiarenie UVA, no práve ono spôsobuje spálenie pokožky a výraznejšie poškodzuje bunkovú DNA. Bunky sa potom môžu začať deliť inak, ako sa majú, vzniknú atypické melanocyty (bunky produkujúce kožný pigment), ktoré sa môžu začať deliť nekontrolovane, chaoticky a tak spustia karcinogénny proces.

Treba sa pred slnkom skrývať?

Nie. Veď je veľmi dôležité napríklad pre metabolizmus vitamín D. Ale aj v tomto prípade platí: všetko s mierou. Ak si chceme poriadne užiť pohybu na čerstvom vzduchu, pri vode či v horách, mali by sme poznať najmä svoj fototyp. Čo najmenej by na slnku mali byť napríklad svetlovlasí svetlokožci a pehavci. Aj ľudia s tmavšou pokožkou a vlasmi by však pobyt na slnku mali predlžovať len veľmi postupne a všetci by sa mali držať zásady nespáliť si kožu.
Dodržiavať pokyny odporúčané pre náš fototyp však nestačí. Slnku sa nemáme vystavovať medzi 11. a 15. hodinou. Vtedy je aj na dovolenke rozumnejšie posedenie pod slnečníkom či siesta v hoteli. Aj v menej rizikovom čase treba používať ochranné krémy a nezabúdať, že nebezpečenstvo poškodenia kože žiarením UV zvyšuje aj každé poškodenie vrstvy krému pri ležaní na podložke, dotyku s osuškou, spotenou kožou či pobytom vo vode. Krém teda nestačí naniesť len raz, 20 - 30 minút pred plánovaným pobytom na slnku, ale opakovane.

Nebezpečná krása

Niektoré krásky a svalovci sú presvedčení, že nijaké nebezpečenstvo im nehrozí pri opaľovaní v soláriách. Omyl. Katarína Poláková zdôrazňuje, že opaľovanie v soláriách je síce založené len na žiarení UVA, takže pokožka pri ňom nesčervenie, ale rovno zhnedne, no to môže byť ešte nebezpečnejšie. Práve žiarenie UVA preniká do hlbších vrstiev, tam môže zmeniť DNA kožných buniek, čo spôsobí ich nesprávnu obnovu, a to neskôr môže byť spúšťacím mechanizmom karcinogénneho procesu, ale aj starnutia buniek.
Zmeny na koži však môžu vzniknúť, aj ak sa nevyhýbame len soláriám, ale aj pobytu na slnku v prírode. Ktorá zmena má byť signálom na vyhľadanie lekára?
"Hocijaká, aj na prvý pohľad možno banálna," prízvukuje doktorka Poláková. "A nielen čokoľvek nezvyčajné na hladkej koži, ale na materských znamienkach. Ak sa napríklad zmení ich veľkosť, tvar či farba, ak začnú krvácať, mokvať či sa na nich opakovanie tvoria chrastičky alebo začnú svrbieť, páliť či bolieť."
Návšteva lekára je ešte aktuálnejšia, ak sa takéto príznaky objavia u človeka, v ktorého rodine sa už nejaký typ rakoviny kože vyskytol, alebo má znamienok veľmi veľa.
"Pacientov so syndrómom dysplastických névov, čiže znamienok, čo u jedinca znamená päťdesiat a viac znamienok, pozývame na pravidelné kožné prehliadky," hovorí doktorka Poláková.

Očkovanie nie je vždy prevencia

Niektorí z vás možno v súvislosti s rakovinou kože zachytili informácie o experimentálnom očkovaní. Tešiť sa, že nie je ďaleko čas, keď bude stačiť dať sa zaočkovať a budeme sa môcť opaľovať, koľko znesieme, by však znamenalo veľký omyl. Očkovanie súvisiace s rakovinou kože sa podľa doktorky Polákovej využíva až pri liečbe veľmi pokročilých, metastázujúcich nádorov. A znamená skôr experiment na pomoc pri pokročilých, beznádejných štádiách ochorenia.
"Jedinou ozajstnou prevenciou je v tomto rozumné správanie pri pobyte v prírode. A ako sa správam ja?" zasmiala sa Katarína Poláková mojej otázke, či sa ona sama riadi vlastnými odporúčaniami. "Ak sa opaľujem, tak len veľmi málo, naraz najviac desať, dvadsať minút a mimo rizikového času okolo poludnia. Okrem toho si tvár natieram krémom s ochranným faktorom šesťdesiat a telo okolo tridsať, štyridsať. Ak je veľmi pekný víkend, tak nanajvýš hodinu dopoludnia a hodinu popoludní.
...............................................................................................
Aký ste fototyp
I. svetlá koža, ryšavé vlasy
- vždy sa opáli do červena, nikdy nezhnedne (maximálne riziko vzniku rakoviny)
II. svetlá koža, svetlé vlasy - vždy sa opáli do červena, občas zhnedne (maximálne riziko vzniku rakoviny)
III. mierne svetlá koža, tmavé vlasy - koža občas koža sčervenie, vždy zhnedne
IV. tmavá koža, tmavé vlasy - nikdy nesčervenie, vždy zhnedne
V. trvalo pigmentovaná koža - málo citlivá na slnko (Stredný východ, India, Severná Afrika)
VI. veľmi výrazne pigmentovaná koža - nereaguje na slnečné žiarenie (černosi)
....................
Čo by sme mali vedieť
- Každý má individuálny slnečný kapitál. Je to vrodená schopnosť kože brániť sa negatívnym vplyvom žiarenia UV.
- Koža sa síce pri opaľovaní negatívam UV žiarenia bráni, ale jej obranné mechanizmy sa po čase môžu vyčerpať.
- Všetky poškodenia na koži sa kumulujú a môžu viesť až k nenapraviteľným zmenám.
- Farba kože je každému geneticky predurčená. Zmena sfarbenia je tiež podmienená geneticky a je odpoveďou na ožiarenie UV.
...........
Ako hospodáriť s vrodeným kapitálom
#149#
Slnečnému žiareniu sa vystavovať postupne a nikdy nie od 11. do 15. hod.
#149# Prispôsobiť dĺžku pobytu na slnku svojmu fototypu.
#149# Telo chrániť suchým oblečením, oči kvalitnými okuliarmi.
#149# Používať ochranné krémy.
#149# Pokožku ošetriť aj po každom opaľovaní.
#149# Osobitne chrániť deti.
#149# Pozor na uši, nos, dekolt, krk.
#149# Pozor na odrazové plochy.
#149# Chrániť sa aj v záhrade, meste, pri bicyklovaní a pod.
............
Odrazové plochy znásobujú žiarenie
#149# sneh odráža 80 percent žiarenia
#149# piesok odráža 25 percent žiarenia
#149# betónové plochy odrážajú 50 percent žiarenia
#149# vodnou hladinou preniká 95 percent, 50 percent až do hĺbky 3 metre
.........................
ABCD melanómu - kedy ísť k lekárovi
A
symetria - pri malígnych zmenách kože sú okraje ložiska asymetrické
Border (okraj) - pri benígnych zmenách je ostrý, pri malígnych nepravidelný, čipkovitý
Color (farba) - pri benígnych zmenách sú znamienka jednofarebné, pri malígnych viacfarebné
Diameter (rozmer) - pri benígnych zväčša do 6 mm, pri malígnych obyčajne viac ako 6 mm
..............
Melanómy
Povrchovo sa šíriaci melanóm vzniká zvyčajne v strednom veku, býva plochý červený, hnedý až čiernosivý a na niektorých miestach aj bez pigmentu.
Iný, často krvácajúci nodulárny melanóm rastie do výšky aj do hĺbky kože a môže sa objaviť aj na slizniciach.
Najmenej zhubnou formou melanómu je u starších ľudí sa zvyčajne na tvári vyskytujúci lentigo malígny melanóm.
Na modriny sa zase podobá akro - lentiginózny melanóm objavujúci sa najmä pod nechtami či na dlaniach.
Známy je aj nepigmentovaný - amelanotický melanóm, prípadne slizničný melanóm v ústnej dutine, na pohlaví, konečníku, ale aj na pažeráku a žalúdku.
............
Dobrá prevencia - vedomosti
Pozor na mechanické podráždenie s poškodením pigmentového ložiska.
Dospelý človek môže mať priemerne asi 15 pigmentových znamienok.
Môžu byť aj tzv. dysplastické, s priemerom nad 5 mm, s nepravidelným okrajom. Najčastejšie sa vyskytujú na trupe a pleciach, ale aj v sedacej časti tela, na slabinách a prsiach a môžu pribúdať aj po 35. roku života.
Familiárne dysplastické névy sú charakteristické výskytom mnohopočetných ložísk u jedného alebo aj viacerých členov rodiny.
Sporadické dysplastické névy nie sú dedičné, nepostihujú iných členov rodiny. Vrodené znamienka sú pigmentové škvrny kože prítomné od narodenia a ich malígny zvrat nie je možné vylúčiť, najmä, ak majú v priemere viac ako 15 až 20 cm.

Spracovala Marta Moravčíková
snímky Dušan Knap

Fototyp 1 2 3 4
Farba vlasov ryšavá blond svetlohnedá tmavohnedá
Koža veľmi citlivá veľmi svetlá svetlá snedá
Pehy veľa stredne veľa málo vôbec
Spálenie vždy často zriedka výnimočne
Opálenie nijaké mierne  dobré veľmi dobré
menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/kvalita-zivota, menuAlias = kvalita-zivota, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
03. december 2022 16:05