Kúpeľná starostlivosť v Európe sa chápe predovšetkým ako liečba chronicky chorých alebo ako následná včasná rehabilitácia nadväzujúca na pobyt v nemocnici po operáciách, úrazoch, mozgovo-cievnych príhodách či infarkte srdca. Pobyt v kúpeľoch, kúpeľná liečba, kúpeľná rehabilitácia sú súčasťou zdravotníckych systémov vo väčšine európskych krajín, kde sú podmienky pre rozvoj kúpeľov, a teda je aj financovaná úplne alebo čiastočne z verejných prostriedkov.
Kúpele v Európe dnes
V Európe je dnes asi 1 800 kúpeľných miest, v ktorých sú tisícky kúpeľných kliník, hotelov, penziónov a iných zariadení, ktoré sú orientované na kúpeľného hosťa. Konkurencia na trhu kúpeľov narastá.
V zásade môžeme európsky trh rozdeliť na tri regióny. Európske krajiny ktoré nie sú bohaté na prírodné liečivé zdroje ako Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko, Belgicko, Holandsko, Veľká Británia, Írsko. Tieto krajiny sú najviac pod vplyvom amerických Day Spa, (krátkodobý pobyt v relaxačnom centre, kde klient absolvuje kúpeľ s prísadou, saunu, rôzne elementy orientálnych liečebných postupov, rôzne typy masáží, kozmetické ošetrenia, meditácie a cvičenie zamerané na zlepšenie postavy). Tento produkt je dostupný kdekoľvek a nie je žiadnou podmienkou využívať prírodné liečivé zdroje v kúpeľnom prostredí. Požiadavky na odbornosť personálu nie sú prísne definované. Spojenie ponuky krásy, relaxu s budovaním telesnej kondície je pre moderného človeka vyvážením napätia v pracovnom prostredí.
Island - kúpeľnícka veľmoc
Južná Európa má dlhoročnú tradíciu využívania termálnych a minerálnych prameňov v liečbe. V kúpeľoch je stále medicínske zázemie. V Portugalsku, Taliansku, vo Francúzsku je kúpeľný pobyt čiastočne hradený poisťovňami. V Španielsku si takéto pobyty ľudia platia sami, napriek tomu do kúpeľov chodia na liečebné dvoj- až trojtýždňové pobyty. Grécko i Turecko majú klasické kúpeľné miesta a intenzívne ponúkajú svoje produkty s medicínskym zázemím na európskom trhu. V celom regióne južnej Európy sa prudko rozvíja nový produkt "talasoterapia", ktorá využíva liečivé podmienky morskej vody, prímorskej klímy, morského bahna a morských rias. Zvláštne postavenie má Island -- najvyššia koncentrácia termálnych prameňov. Tento ostrov má predpoklady stať sa veľmocou kúpeľníctva v Európe.
Kúpele s medicínskym zázemím
Nemecko, Rakúsko, Česko, Poľsko, Maďarsko... a, samozrejme, aj Slovensko sú krajinami s tradične vyspelým kúpeľníctvom. Estónsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko úspešne budujú centrá talasoterapie a rozvíjajú ďalej aj tradičné kúpele na báze liečivých vôd.
I v týchto krajinách kúpele ponúkajú rôzne druhy pobytov. Spája ich však silné medicínske zázemie. Na prvý pohľad sa zdá, že tradičné kúpeľné pobyty, ktoré trvajú 2 až 3 týždne, sú na ústupe a ľudia dávajú prednosť krátkym 2- až 3-dňovým pobytom v kúpeľoch, ktoré poznáme ako wellness pobyty. Európsky turistický inštitút so sídlom v Trier (2005) priniesol zaujímavé výsledky z výskumnej štúdie, ktorá bola zameraná na turistické aktivity Nemcov. Až 7 perc. (asi 5 mil.) absolvovalo tradičný kúpeľný pobyt, wellness pobyty len 4 perc. (rovnaké množstvo Nemcov bolo na študijnom pobyte), kultúrnu dovolenku absolvovalo 5 perc. respondentov. Až 18 perc. Nemcov chce v najbližších troch rokoch absolvovať pobyt v kúpeľoch. Ak si uvedomíme, že priemerný čas pobytu pri tradičnej kúpeľnej starostlivosti je 16 dní a pri wellness 3 dni je zrejmé, že sila kúpeľov je stále v ponuke produktov pre ľudí s ohrozením zdravia, chronicky chorých a pre seniorov. Odborníci v Európe sa zhodujú v tom, že tento trend bude pokračovať. Vychádzajú z očakávaných demografických trendov, vývoja zdravotného stavu obyvateľstva a analýz správania sa Európanov.
Ako je to v Nemecku
V roku 2020 dĺžka dožitia bude v Nemecku 80 rokov a v r. 2050 bude až 50 perc. populácie staršej než 50 rokov, all inclusive pobyty preferuje 35 perc. (sem patria i pobyty v kúpeľoch). V Nemecku wellness pobyty v kúpeľných miestach majú charakter tzv. "medicínskeho wellnes". Rozvoju kúpeľníctva v budúcom období prospieva i spoločný európsky trh a možnosti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, keď sa pacient presúva kvôli liečbe za poskytovateľom zdravotnej starostlivosti do iného členského štátu EÚ. "Mobilita pacientov" je teda priestor i pre kúpele, ak sú uznané v ich štáte. Už dnes nemecké poisťovne platia za kúpeľnú starostlivosť i v iných štátoch EÚ. Spoločný trh priniesol potrebu harmonizovať požiadavky na kvalitu poskytovaných služieb. Európsky zväz kúpeľov vypracoval katalóg kritérií na požiadavky kvality pre kúpeľné produkty (následný krok po zavedení MQ ISO 9001). Začala sa certifikácia kúpeľov, ktorú uznali viaceré nemecké zdravotné poisťovne a značku kvality EUROPESPA-med uvádzajú vo svojich katalógoch pre rok 2007 i viaceré cestovné kancelárie a turistické agentúry.
Slovenské kúpele dnes
Slovenské kúpele majú viaceré pozitíva. Predovšetkým sú to kvalitné prírodné liečivé zdroje a stále kvalitná zdravotná starostlivosť. Zlepšuje sa postupne vzhľad kúpeľných miest a rozširuje sa ponuka aktivít pre voľný čas. Za posledných desať rokov sa zmenila štruktúra klientov v kúpeľoch. Už len 50 perc. návštevníkov sú poistenci slovenských zdravotných poisťovní, 30 perc. sú klienti zo zahraničia, ktorí v priemere zostávajú 15 dní, a ostatní návštevníci sú domáci samoplatci s priemernou dĺžkou pobytu 6 dní a zamestnanci na rekondičných pobytoch, ktorým pobyty platia zamestnávatelia.
V ostatných rokoch médiá konfrontovali kúpeľné podniky a hotely v kúpeľných mestách. Dnes tento súboj o klienta rieši legislatíva. Nový "kúpeľný zákon" s príslušnými vyhláškami stanovil jasné, konkrétne požiadavky na odborný personál, materiálne a technické vybavenie pre poskytovateľov kúpeľnej starostlivosti a vymedzil indikačné zameranie podľa typu miestneho prírodného liečivého zdroja. Prakticky to znamená otvorenie domáceho trhu a konečne korektnú konkurenciu.
Problém - financovanie
Dôležité je, že finančné prostriedky z verejných zdrojov pôjdu len do tých zariadení, ktoré splnia tieto zákonné požiadavky. Zdravotné poisťovne majú v rukách kontrolný nástroj a naši občania záruku kvalitnej kúpeľnej starostlivosti.
Financovanie kúpeľnej starostlivosti na Slovensku je stále problém, ktorý bude treba nevyhnutne riešiť. Zdravotné poisťovne sa bránia zohľadňovať náklady kúpeľných podnikov a ceny, ktoré platia, rastú už niekoľko rokov pomalšie ako reálne náklady. Pre mnohých našich občanov je finančná spoluúčasť na kúpeľnej starostlivosti dôvodom, že do kúpeľov už nechodia. Pre ľudí, ktorí majú nízke príjmy, je kúpeľná liečba v skupine B a C nedostupná. Je nevyhnutné zohľadniť odborné hľadisko pri zaraďovaní ochorení do indikačného zoznamu do skupín A (zdravotná poisťovňa platí celý pobyt), B (pacient platí ubytovanie a stravu v kúpeľoch) a C -- keď občan platí celý pobyt. Závažné chronické ochorenia zhoršujúce pracovnú schopnosť a vedúce k invalidite treba preklasifikovať do skupiny A a skupinu C celkom zrušiť (sú tu napríklad všetky psychiatrické ochorenia).