Pokiaľ sa telesná teplota pohybuje okolo 36 stupňov, zmena krvného prúdenia vo svaloch je pomerne malá, prietok krvi však rýchlo vzrastá pri teplotách vyšších, pri teplote 39 stupňov C je viac ako dvojnásobný. Vplyvom zvýšenej telesnej činnosti sa začína potenie skôr a nie je výraznejšie závislé od telesnej teploty. Po postupnej aklimatizácii sa začína potenie pri nižšej teplote, no následkom väčšej aktivity potných žliaz je potenie výraznejšie, pot je menej koncentrovaný.
Štyri litre tekutín denne
Pri prvej expozícii horúceho podnebia má človek sklon k dýchavičnosti. Expozícia horúčav vedie k potláčaniu diurézy. Ak potenie vzrastá, klesá vylučovanie vody, sodíka, draslíka a chloridov obličkami. Môžu sa prejaviť kŕče a následne srdcová nedostatočnosť. Nedostatok soli môže mať za následok zníženie vylučovania kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku a môže podmieňovať vznik žalúdočných a črevných infekcií. V horúcej klíme je veľmi dôležité ochladzovanie tela vyparovaním (evaporáciou). Jej kvalita závisí vo veľkej miere od prúdenia vzduchu a vlhkosti vzduchu.
Potenie vyžaduje efektívny, konštantný prietok krvi. Ten je závislý od objemu krvnej plazmy, čo zase závisí od množstva tekutín. Objem plazmy pri dehydratácii klesá, pričom hlavný deficit predstavuje voda. Potenie predstavuje v horúcom podnebí značné straty tekutín, ktoré je potrebné pokryť príslušným príjmom.
Podľa niektorých autorov sú štyri litre tekutín denne postačujúce pre človeka konajúceho ľahkú prácu pri teplote 40 stupňov C. Aktuálna potreba tekutín však môže v niektorých prípadoch dosiahnuť až 13 litrov za deň. Predpokladá sa, že napríklad 30-kilometrový pochod vyžaduje vo dne 8 litrov a v noci 4 litre vody, na každý kilogram záťaže sa vydá asi 10 gramov tekutiny za hodinu.
Pri štúdiu na plne aklimatizovaných mladých zdravých mužoch s výdatnou dennou stravou, ktorí vykonávali nepretržite prácu v horúčave, sa zistilo, že najlepší výkon sa dosiahol vtedy, keď sa nahradili straty potu každú hodinu príjmom tekutín. Akýkoľvek dlhší deficit vedie k telesnej únave, prípadne až k vyčerpaniu.
Strata solí
Telesná práca, hlavne činnosť vytrvalostného charakteru, ako sú napríklad v športe behy, diaľkové pochody a podobné výkony, kladú obdobne ako vysoké teploty ovzdušia veľké nároky na reguláciu telesnej teploty. Pri závode v behu na tratiach dlhších ako 10 km sa udáva zvýšenie rektálnej teploty až na 40,6 stupňa. Dochádza k veľkým stratám potu, keď deficit telesnej vody môže robiť až 10 % celkovej telesnej hmotnosti, čo znamená fyzické aj duševné vyčerpanie. Vzhľadom na to, že použitie tekutiny počas vytrvalostného výkonu účinne znižuje rektálnu teplotu a obmedzuje dehydratáciu, odporúčajú niektorí lekári pred vytrvalostnými behmi príjem 400 -- 500 mililitrov tekutiny 10 -- 15 minút pred pretekom. Pre všetky behy dlhšie ako 16 km sa navrhuje zriadiť na trati pretekov tzv. vodné stanice (čo je už zrejme v praxi zaužívané) v 3 -- 5-kilometrovej vzdialenosti, aby pretekári mali možnosť doplniť si tekutiny včas, skôr než dôjde k výraznejšej dehydratácii. Tekutina má obsahovať len veľmi malé množstvo cukru, a to menej ako 2,5 gramu glukózy na 100 mililitrov roztoku, pri optimálnej teplote medzi 10 -- 13 stupňov, pretože vyššia teplota tiež spomaľuje rýchlosť vyprázdňovania žalúdka.
Najdôležitejším minerálom, ktorý sa stráca potením, je soľ (NaCI). Po dosiahnutí adaptácie koncentrácia soli v pote klesá. Pri vysokých teplotách prostredia dochádza k výrazným zmenám vo vylučovaní aj niektorých ďalších minerálnych látok. V priebehu aklimatizácie straty sodíka, draslíka, železa a fosforu klesajú, zatiaľ čo pri horčíku zostávajú relatívne nezmenené.
Ergo:
-- Po príchode do horúceho podnebia je potrebné dbať predovšetkým na správny príjem tekutín. Prvý deň je vhodné piť menej, v ďalších dňoch je možné piť hocikoľko, a to aj vtedy, ak nie je pocit smädu. Viac sa osvedčujú menšie dávky podávané častejšie, najlepšie po jedle. Z nápojov je vhodný čaj a ovocné šťavy (nie veľmi sladké).
-- Za normálnych okolností by sa malo prijať 10 -- 15 gramov soli. Jej nižší príjem aklimatizáciu spomaľuje, vyšší ju však nevie urýchliť. Potrebné množstvo soli je možné dodať v jedle (napríklad v polievke), až pri väčšej strate tekutín treba soľ dodávať aj v nápojoch.
-- V horúcej klíme je nižšia kalorická spotreba, preto možno pozorovať počiatočné nechutenstvo. Pre tropické podnebie je tiež vhodné iné zloženie stravy -- má byť menej mastná a lepšie stráviteľná (ľahké mäso, ovocie). Odporúča sa dostatočne koreniť stravu, aby sa stimulovala tvorba žalúdočnej šťavy. Obed má byť ľahký, hlavným jedlom je večera, avšak nie vo veľmi neskorých hodinách.