Zrejme je to akási predestinácia. Človek sa tuším rodí ako podnikateľ. Náš človek. Nie v Havane. Tam by nepochodil, Castro sa tam stará, aby podnikateľské typy nemali šancu. Teda dodajme - náš človek v Bratislave. Začal ako za Castra. Pekne pomaly, ako robotník. Rozum však naháňal kostru a tá nestíhala. A tak prišla škola, postavenie a správna chvíľa. Bol presne tam, kde mal byť. V čase i priestore. Privatizácia, najskôr eseročka, potom akciovka. Založili to spolu s priateľom z voľakedajšej mokrej štvrte. Alkohol je fantastické tužidlo. Neskôr sa prestalo piť, peňazí by aj bolo, len toho času nieto nazvyš. Ale lepidlo minulosti drží, vzťahy sú narovnané, jasné, triezve.
Aj v rodinnom živote mal šťastie. Manželka - právnička, začala nosiť domov v porovnaní s jeho príjmami almužny. Na kieho ďasa robiť! Stačí užívať, starať sa o rodinu, najmä o manžela, prenosnú tlačiarničku na peniaze. Nepochybne, boli v tom aj city, lenže postupne, čím viac času manžel trávil vo firme a celý chod rodiny ponechával na svoju polovičku, tým viac sa vzťahy obmedzili na elementárne formy, premietnuté do bankových transakcií z jeho strany v kreditnej, z jej v debetnej forme.
Prišiel domov sa len vyspať. Aj to nie vždy. Zatiaľ čo zamestnanci sladko spali, on doťahoval nedotiahnuté. Neraz sa chválil, že presedel v kancelárii bez prestávky štyridsaťosem hodín. Potom sa prišiel domov vyspať. No, vyspať! Všetko, čo zanechal v kancelárii, bolo nedoriešené a podľa neho čakalo zas len na jeho rozhodnutia. Nemohol sa dočkať prebudenia a poďho naspäť.
Začalo sa to búšením srdca. V minulosti športoval, teraz sa jeho vzťah k športu obmedzil na sponzoring. Pre kluby správny doping, on sám však z toho neprofitoval. Vyhľadal špecialistu, kardiológia. Žiadne čakanie v ordinácii, pre neho už Zajacove reformy dávno platia. Keď prídem, treba sa mi okamžite venovať. Čas sú peniaze, keď treba rýchlo zarobím, keď treba, aj rýchlo miniem.
Lenže čas je v tomto prípade aj nemilosrdný kat. Naháňať sa je krédo workholika, a akoby sa tomu odrazu prispôsobil aj rytmus srdca. Človek má pocit, akoby v tom hrudnom koši nebolo dosť miesta na to čerpadielko, ktoré za tie roky objednávok a faktúr zabudlo na pôvodný zmysel, ktorý mu prisúdil amor.
Lieky, dajte mi lieky, veľa liekov! My ho naučíme poslúchať! Bude tĺcť v takom rytme, v akom mu to prikážeme. Sme na to zvyknutí, všetci poslúchajú, keď ja platím, prečo by práve moje srdce malo byť výnimkou!
Kardiológ však dobre vie, že iba chémia nepomôže. Musí prísť zmena prístupu k životu, k jeho tempu. To nie je práca pre "pumpára".
A tak tu sedí u mňa v ambulancii. Čas tu nie sú peniaze, čas je plynulý tok vyjadrení, hľadajúci genézu v celej šírke.
Začínam súkromím. Objavujem veľké pozitívum. Vzťah k manželke i deťom. Nie sú to vyjadrenia typu: robím to pre nich, naháňam sa, aby sa mali dobre. Také slová poznám z praxe. Skúste mu však v tej chvíli povedať, aby s tým prestal, že má dosť pre seba i celú rodinu. Od slov k takým činom býva veľmi ďaleko. V tomto prípade však cítim jeho obdiv k manželke, ktorá mohla v živote dokázať viac. Nie, nie je to obeť, čo priniesla, je to len, podľa neho, poznanie, že bez tejto obete by rodina nefungovala a to si treba ceniť. Chápe, že sa o neho bojí, spája ich minulosť, deti a chcel by, aby ich ešte spájala i budúcnosť.
Pozitívny je prístup k firme, ktorá mu toľko priniesla. Chváli si vzťah k partnerovi, majú k sebe úplnú dôveru. To uľahčuje rozhodnutie, vedome zľaviť z tempa, pretože jeho svet sa tým nezrúti. Vedel aj predtým, že sa môže na neho spoľahnúť, no ani ho nenapadlo, nechať polovičku starostí na jeho hlave. Tuší však, že keď je zle, má riešenie. Aspoň na čas.
Výhodou je aj strach. Obava, že sa to všetko skončí v nenávratne, ak by takto pokračoval. Sú medzi nami takí, ktorí túto situáciu bagatelizujú, s tými sa robí ťažko. Treba vedieť, že strach môže mať tak pozitívny ako aj negatívny dosah. Treba s ním, ako so zbraňou, narábať veľmi opatrne. Bolo mi však jasné, že na tom všetkom sa dá budovať.
A "dom" už stojí. Cez všetky okná prúdi svieži vzduch. Autoritou sa pre neho stala predovšetkým manželka. Obracia sa na ňu s problémami, ktoré predtým riešil sám v domnení, že životná partnerka mu nemôže v ničom pomôcť. Rozumná životná partnerka ho však čiastočne odbremenila od niektorých problémov.
V prvej fáze liečby mu bolo dokonca odporučené, aby sa vyhýbal pracovnému prostrediu, ktoré mu okamžite navodzovalo stresovú situáciu. Kúpil si hudobné štúdio a učí sa hrať na hudobnom nástroji. Časom začal chodiť aj do práce, v žiadnom prípade však nepracoval viac ako osem hodín denne. Zvyká si na pravidelnosť v dennom režime. Dokáže si ustrážiť vnútornú hierarchiu hodnôt, ktorá sa nezačína a nekončí vo vlastnom podniku. A srdce? Bije rytmicky a azda si i bôžik lásky príde na svoje.
Nie všetky prípady workoholikov dopadnú takto. Všetko závisí od ich vnútornej sily, od okolností a od prostredia, ktoré ich obklopuje.
StoryEditor