V predhispánskych kultúrach dosiahlo kakao tú významnú menovú hodnotu, že mexický štát Tabasco by sa stal dnes akýmsi druhom "ústrednej banky" v regióne. Staroveké kultúry prijali kakao ako legálnu menu pri všetkých svojich obchodných transakciách. Vzhľadom na to boli kakaové plantáže Olmékov (prvá veľká indiánska civilizácia Strednej Ameriky). V súčasnosti štát Tabasco produkuje 1 550 ton kakaa a hlavnou oblasťou jeho pestovania zostáva Comalcalco, ktoré v staroveku tvorilo obchodnú hranicu medzi mayskou a aztéckou kultúrou. V modernej ekonomike by sa rozhodnutia, ktoré prijímal tascob (kasik), mohli považovať za niečo podobné, ako keď sa stanovuje menová parita alebo sa menia úrokové sadzby ústrednej banky.
Kroniky zachytávajúce život regiónu v predkolumbovskom období zdôrazňujú význam, ktorý mali kakaové bôby pri nákupe a transakciách, ktoré uskutočňovali starí Mexičania na trhoch. Iba vládcovia mali právo meniť kakao na čokoládu a požívať ju počas náboženských obradov. Takisto len oni poznali postup výroby čokolády. Tabasco, ktoré leží na mexickom pobreží, je tiež oficiálne uznávané ako prvé územie na kontinente, na ktoré vstúpil španielsky dobyvateľ Hernando Cortéz. Ten sa vzápätí vrátil na more, aby sa neskôr vylodil západnejšie a založil prístavné mesto Veracruz. Cortéz dorazil do Tabasca v roku 1519 ústím rieky Usumacinta alebo Grijalva. Tam ho prijal kasik, ktorý mu tiež daroval Malinche, aby mu slúžila ako tlmočníčka. Zo spojenia Cortéza s Malinche sa narodil prvý mestic v Mexiku.
V tomto ovzduší dobývania a zrodu nového sveta začalo kakao svoju premenu z peňažnej jednotky v starovekom svete na lahodný nápoj, ktorý v Európe spopularizovali mnísi.
Hernando Cortés prijal čokoládu (nápoj) z rúk aztéckeho panovníka Montezumu pri svojom príchode do Tenochtitlánu (centrum dnešného hlavného mesta Mexika), lebo aztécky vládca ho považoval za vtelenie božstva Opereného hada a čokoláda bola v starom Mexiku vyhradená len pre najvyššie kruhy.
StoryEditor