Podbeľ liečivý poznajú najmä ľudia z horských oblastí Slovenska. Je to jedna z najliečivejších rastlín, aké u nás rastú. Obsahuje slizovitý faradiol a triesloviny, ktoré sú zodpovedné za expektoračné (uľahčujúce vykašliavanie) účinky podbeľa. Najmä listy obsahujú veľa slizu. Okrem liečivých flavonoidov obsahuje podbeľ aj hojne minerálnych látok, a to najmä zinok. Čaj z podbeľa je preto vhodný pri bronchitíde, chrípke. Tíši dráždivý kašeľ, pri hojnej tvorbe hustých hlienov zase umožňuje ich ľahšie odkašliavanie a odstraňuje tak zachrípnutie. Je veľmi dobrou čajovinou v období rekonvalescencie po chrípke. Na podbeľové drogy reagujú priaznivo najmä starší ľudia.
Kvety pôsobia spazmolyticky a možno aj preto sa v ľudovom liečiteľstve používali pri poruchách trávenia. Najúčinnejšou a najviac bezpečnou časťou rastliny je kvet. Je zaujímavé, že liečitelia kladú veľký dôraz na čas, kedy sa má kvet podbeľa zbierať. Väčšina rastlín, ktoré sú bohaté na silice, má totiž najvyšší obsah účinných látok v čase okolo obeda. Najvyšší obsah účinných látok sa tak v prípade podbeľa liečivého potvrdil v kvetoch, ktoré sa zberajú ešte pred rozkvitnutím, ale v poobedňajších hodinách.
Obklady z čerstvých listov podbeľa zmierňujú kĺbové bolesti pri artrózach alebo pri zápale povrchových žíl. Voľakedy sa používali na zle sa hojace povrchové kožné defekty. Silice a triesloviny v listoch podbeľa pôsobia totiž dezinfekčne a epitelizačne. Tvrdí sa dokonca, že epitelizujú bez nadmernej tvorby granulačného tkaniva, čo znamená, že jazvy nebývajú hypertrofické. Silice majú v prírode antibakteriálne účinky a okrem toho rozširujú cievy, čím urýchľujú hojenie. Odvarom z podbeľa sa preto odporúča umývať si denne tvár, ktorá má sklon k tvorbe furunkulov. K rastlinám bohatým na silice patria aj materina dúška a harmanček.
Šípky sa u nás vyskytujú na okraji lesov alebo polí. Patria k najbohatšiemu domácemu zdroju prírodného vitamínu C, ale zrelé plody sú bohaté aj na karotén a vitamíny B, draslík, vápnik a iné minerálne látky a liečivé flavonoidy. Okrem toho sú bohaté na slizy. Z experimentálnej farmakológie je známe, že slizy tlmia dráždenie a zápal.
Obsah vitamínu C v šípkach závisí od stanovišťa kríka, od počasia a štádia zrelosti. Najvyšší je v štádiu zrelosti, keď sú plody úplne vyfarbené a tvrdé. Takéto šípky sa zbierajú a rýchlo sušia v sušičke pri teplotách 60 -- 80 °C. Dlhým sušením plodov na vzduchu bez zahriatia sa droga znehodnocuje a obsah vitamínov významne klesá, takže 2 dcl čaju môžu obsahovať len asi 20 mg vitamínu C. Pri správnej príprave čaju sa šípky musia najskôr podrviť, aby do kontaktu s vriacou vodou prišla najmä dužina. Šípky treba variť 30 minút a rovnaký čas nechať odstáť. Takýto chutný a zdravý šípkový čaj sa podáva pri prechladnutiach, jarnej únave, krvácavých stavoch a v šestonedelí. Vzhľadom na obsah adstringentných látok sa používa aj pri ľahkých kataroch žalúdka a hnačke.
Šípky sa používajú nielen ako čaj, ale aj na výrobu dnes už pomerne zriedkavo používaného šípkového lekváru alebo kompótu, ktoré sa výborne hodia k jedlám z diviny.
Šalvia lekárska pochádza z južnej Európy, ale v našich lesoch aj záhradách sa jej výborne darí. Nie je náročná na živiny, vyžaduje však veľa slnka. Obsahuje široké spektrum antibioticky a adstringentne pôsobiacich látok. Je preto veľmi vhodná na lokálnu dezinfekciu, najmä pri zápaloch v ústnej dutine a pri angíne a na tlmenie sekrécie mlieka a potu. V prípade streptokokovej angíny s hnisavými čapmi na mandliach a vysokými teplotami je kloktanie šalviovým čajom alebo šalviovou tinktúrou vedľajšou liečbou a je bezpečnejšie, ak vyhľadáte lekára, ktorý vám predpíše antibiotiká, ktoré zabránia druhotným komplikáciám z angíny. Niektorí ľudia trpia nepríjemným svrbením konečníka pri hemoroidoch. Práve sedacie kúpele s prísadou šalviových listov pomáhajú pri takýchto ťažkostiach.
Šalviu používa v čajovej zmesi v známej protinádorovej liečbe aj R. Breuss. Breussova zmes obsahuje okrem šalvie aj trezalku, medovku a mätu. Len pre zaujímavosť, R. Breuss zastáva názor, že kto pije šalviový čaj denne, nikdy neochorie. Šalvia naozaj lieči rôzne zápaly, podporuje trávenie, znižuje hladinu cukru v krvi a zvyšuje pružnosť kapilár a krvných ciev. Je však potrebné vedieť, že aj keď sa v ľudovom liečiteľstve odporúča jej pravidelné užívanie pri klimakterických ťažkostiach, ako sú nadmerné potenie a návaly, dlhodobé užívanie alebo nadmerné užívanie sa neodporúča, a to pre prítomnosť tujónu, ktorý je toxický. Rovnako nie je vhodné piť nadmerne šalviový čaj pri chrípke. Odvar pôsobí proti poteniu, preto nie je vhodný pri vysokých teplotách, kde je, naopak, potrebné potenie podporovať.
Nechtík lekársky má antibiotické a protizápalové účinky a je vhodný pri niektorých zápaloch kože, akými sú panarícium alebo vredy predkolenia. Všetky látky, ktoré obsahuje, ešte nie sú prebádané, ale predpokladá sa, že táto rastlina pôsobí aj protinádorovo najmä v oblasti tráviaceho traktu a ženských pohlavných orgánov.
Materina dúška je nenápadná bylinka, ktorej sladkasto-korenistú vôňu zacítite skôr, ako ju zbadáte. Svoj názov "thymos" -- "sila" dostala preto, že sa jej pripisoval posilňujúci účinok na organizmus. Rimania ju pridávali koscom do jedla, aby ich chránila proti uštipnutiu hadom. V Aténach ju sadili ako tradičnú medonosnú rastlinu. Med sa v tom čase používal namiesto dnešného cukru, ale aj na balzamovanie. Materina dúška je totiž veľmi bohatá na silice, najmä tymol, vďaka čomu má silné dezinfekčné účinky -- pôsobí najmä na grampozitívne baktérie (streptokoky, stafylokoky). To vysvetľuje jej využitie na kloktanie, obklady aj pitie čaju pri angínach. Keďže obsahuje triesloviny aj dezinfekčne pôsobiace látky, čaj je vhodný na rehydratáciu pri infekčných hnačkách. Jej hlavné liečebné využitie je však pri akútnych kataroch horných aj dolných dýchacích ciest, pretože pôsobí expektoračne aj dezinfekčne. Materina dúška sa vďaka adstringentným a dezinfekčným účinkom používa aj pri výrobe zubných pást, kloktadiel a pri výrobe likérov.
Ak sa rozhodnete pestovať vo svojej záhradke rozmarín, určite neoľutujete. Tento voňavý polokrík kvitne prekrásnymi bledomodrými kvetmi pripomínajúcimi farbu mora odkiaľ pochádza a určite vám skrášli balkóny. Zloženie rozmarínu sa mení v závislosti od podnebia. V prímorských teplých krajinách je iné ako u nás, preto snaha niektorých turistov preniesť si domov kúsok slnečného Talianska, môže priniesť sklamanie, keď rozmarín už po roku nevonia tak, ako na dovolenke. Dá sa použiť nielen v liečiteľstve, ale aj v kozmetike alebo kuchyni. Rozmarín bol kedysi považovaný za magickú bylinu prvého radu -- ak sa údajne niekomu položí pod posteľ, chráni spiaceho pred všetkým zlým. Turčianski olejkári, ktorých som spomínala na začiatku, používali na dezinfekciu rúk tzv. "aqua Reginae Hungaricae". Uhorská voda dostala názov podľa uhorskej kráľovnej Izabely, ktorá si vďaka nej do pozdného veku zachovala fyzickú krásu, takže ju poľský kráľ požiadal ešte vo veku 72 rokov o ruku. Bol to vlastne lieh, v ktorom bola zmiešaná rozmarínová silica s ružovým, šalviovým a mätovým olejom. Aj známa kolínska voda obsahuje v zmesi olejov rozmarín. Rozmarínové silice sa používajú tiež pri príprave vonných mastí.
Rozmarín sa ako čajovina nepoužíva často. Má vysoký obsah flavonoidov, triesloviny a saponíny. Ako uvádza Jenča, jarné a jesenné silice obsiahnuté v rozmaríne majú iné zloženie a inú optickú otáčavosť a tak aj iné terapeutické účinky. Vo veľkých dávkach môže vyvolať zápal sliznice čreva a obličiek s kŕčmi. Neodporúča sa preto u osôb, ktoré prekonali závažný zápal obličiek alebo pečene.
Inhalácia rozmarínového oleja je však relatívne bezpečná pre všetky vekové kategórie. Odstraňuje pocit vyčerpanosti a psychickej nepohody a bolesti hlavy z únavy. Preto sa inhalácia neodporúča pred spaním, pretože môže oddialiť spánok. Pri bronchitíde alebo nádche je veľmi účinné a najmä príjemné naparovanie sa nad odvarom z čerstvo natrhaných listov.
StoryEditor