Za normálnych okolností prúdi odkysličená krv z mikrocirkulácie do povrchových žíl, ďalej spojovacími žilami do hlbokého žilového systému končatín a následne smerom do srdca. Správne fungujúce domykavé chlopne v žilovom systéme tento proces zabezpečujú.
Pri chronickej žilovej nedostatočnosti dochádza k dilatácii povrchových žíl dolných končatín (varixy), nedomykavé žilové chlopne umožňujú spätné prúdenie žilovej krvi s následným zvýšením tlaku krvi v žilách.
Od zvýšeného žilového tlaku sa odvíja celý rad procesov, najmä v stene drobných žíl a kapilár, dochádza k interakcii medzi endotelom (bunky vystielajúce vnútornú stenu žíl) a leukocytmi (biele krvinky). Ich aktiváciou dochádza k uvoľneniu rôznych enzýmov a látok, ktoré spôsobujú poškodenie cievnej steny, zvýšenie jej priepustnosti, udržiavanie chronického zápalu, tvorbu drobných kapilárnych trombóz zhlukovaním krvných elementov. Výsledným efektom je opuch perikapilárneho tkaniva (a pri dlhšom trvaní fibrotická prestavba s jeho zhrubnutím), znížený prívod kyslíka a živín do kože a podkožia s ich následnými trofickými zmenami. Najzávažnejším štádiom je žilový vred predkolenia.
So žilami a mikrocirkuláciou sú úzko prepojené aj lymfatické (miazgové) cievy, pretože pri zvýšení žilového tlaku sa zvyšuje kapilárna priepustnosť s následným hromadením tkanivovej tekutiny v končatinách. Túto nestačia lymfatické cievy odvádzať a dochádza k zvýrazneniu opuchu končatiny.
Medzi rizikové faktory chronickej žilovej nedostatočnosti patrí najmä genetická predispozícia s výskytom žilového ochorenia v rodine, gravidity, obezita, pohybový režim (dlhé státie, sedenie a všeobecne nedostatok pohybu), prekonaná žilová trombóza, fajčenie.
Výskyt varixov je častejší u žien a narastá vekom.
Z opísaných mechanizmov vzniku chronickej žilovej nedostatočnosti a jej dôsledkov vyplývajú aj liečebné postupy, ktoré možno použiť. Okrem úpravy pohybového režimu je základom liečby chronickej žilovej nedostatočnosti kompresívna liečba elastickými pančuchami a medikamentózna liečba. V indikovaných prípadoch sklerotizačná a chirurgická liečba.
Vzhľadom k predpokladu značného významu aktivácie leukocytov a ich interakcie s endotelom ciev, v medikamentóznej liečbe chronickej žilovej nedostatočnosti dominujú lieky, ktoré tento proces môžu ovplyvniť. Takouto skupinou liekov sú flavonoidy.
Flavonoidy sú rastlinné pigmenty, ktorých je niekoľko sto druhov a vyskytujú sa v ovocí (najmä v citrusových plodoch), v zelenine, v čaji a, napríklad, tiež v určitých druhoch červeného vína.
Flavonoidy brzdia proces priľnavosti (adhézie) a aktivácie leukocytov, čím bránia procesu uvoľňovania voľných kyslíkových radikálov, proteolytických enzýmov a iných toxických zložiek, ktoré poškodzujú mikrocirkuláciu. Zároveň zabraňujú uvoľňovaniu mediátorov zápalu. Flavonoidy tým chránia mikrocirkuláciu, zlepšujú parametre prúdenia krviniek, znižujú priepustnosť kapilár, zvyšujú odtok tekutiny lymfatickými cievami zlepšením ich kontraktility, podobne ako aj kontraktility žilovej steny. Všetky účinky flavonoidov priaznivo ovplyvňujú príznaky chronickej žilovej nedostatočnosti, ako sú bolesti končatín, pocity napätia, svrbenie, opuch, kožné zmeny, z ktorých sú najčastejšie hnedé škvrny spôsobené hyperpigmentáciou, zápalové zmeny kože a podkožia, ekzematózne zmeny. Pôsobia preventívne voči vzniku predkolenného žilového vredu a tiež priaznivo ovplyvňujú proces hojenia už vytvoreného vredu.
Flavonoidy práve pre vplyv na oblasť mikrocirkulácie majú uplatnenie aj v liečbe lymfatických opuchov, či už ide o primárne alebo sekundárne ochorenie lymfatických ciev.
Zo sekundárnych lymfatických opuchov možno spomenúť, napríklad ,zhoršenie odtoku lymfy z končatiny po prekonanom zápale (napr. erysipel) alebo po onkologickej liečbe pre malígne procesy, kedy môže byť lymfatický systém atakovaný chirurgickým výkonom alebo rádioterapiou (napr. u žien liečených pre karcinóm prsníka môže dlhodobé podávanie flavonoidov zmierniť prípadný vznik lymfatického opuchu hornej končatiny). Samozrejme, treba podotknúť, že liečba je komplexná a popri užívaní flavonoidov sa treba zamerať pri lymfatickom opuchu najmä na kompresívnu, pohybovú liečbu a lymfodrenážnu liečbu manuálnymi a prístrojovými masážami. Podobne je to aj v liečbe chronickej žilovej nedostatočnosti. Tu treba zdôrazniť význam komplexnosti liečby, jedine tak môže byť výsledkom zlepšenie kvality života pacienta s týmto ochorením.