Populácia Slovenskej republiky zomiera najčastejšie na ochorenia srdca, ciev a na nádory. Z nádorov u mužov vedie bronchogénny karcinóm, ktorý úzko súvisí s kvalitou ovzdušia a fajčením, hneď na druhom mieste je to rakovina hrubého čreva a konečníka . U žien je poradie incidencie dané ešte vyšším výskytom rakoviny prsníka a krčku maternice pred nádormi hrubého čreva. Významný a alarmujúci je vzostup incidencie v priebehu posledných 30 rokov, ktorý naďalej pretrváva aj na Slovensku a je zrejmým dôkazom o účasti vonkajších faktorov -- najmä spôsobu stravovania v priemyselných krajinách.
Príčiny:
V 15 -- 20 % prípadov zachytíme zvýšený výskyt rakoviny hrubého čreva v rodine (kde ešte nemôžeme potvrdiť priamu genetickú predispozíciu a významné budú zrejme stravovacie zvyklosti a tradície). V 6 % prípadov by sme pri dôslednom genetickom mapovaní našli genetické predispozície. V týchto prípadoch je rozhodujúcim poukazom ku genetickému vyšetreniu dôsledná rodinná anamnéza -- za významné sa považuje ochorenie v priamom rodinnom príbuzenstve v dvoch po sebe nasledujúcich generáciách v mladom veku, t. j. do 50 rokov života. Môžu byť združené s nezhubnými zmenami kostí, zubov, nezhubnými nádormi mäkkých tkanív a mozgovými nádormi.
Zvýšenú pozornosť treba tiež venovať nositeľom chronických zápalových ochorení čriev (viac než 10 rokov trvajúca ulcerózna kolitída), pacientom s urologickou deriváciou odtoku moču, ureterosigmostómiou, kedysi zvažovaný výskyt zvýšeného rizika karcinómu hrubého čreva po vyňatí žlčníka sa javí kontroverzný a podľa sledovania v posledných rokoch nepotvrdený.
Rozhodujúci a epidemiologicky najvýznamnejší výskyt rakoviny hrubého čreva zostáva tzv. sporadický -- t. j. u jedinca, u ktorého sa nedá predpokladať zvýšené riziko v dôsledku rodinnej záťaže ani iného sprievodného ochorenia. Predstavuje asi 75 percent prípadov.
Aj táto minca má dve strany:
To, čo radí karcinóm hrubého čreva k "najpriaznivejším" medzi zhubnými nádormi zažívacieho traktu je relatívne dostatok poznatkov o vzniku a vývoji tohto ochorenia. Súčasné vedomosti a diagnostické metódy poskytujú značné možnosti prevencie a včasnej diagnostiky.
Primárna prevencia:
Najdôležitejším faktorom z oblasti primárneho predchádzania rakovine hrubého čreva sa javí spôsob stravovania.
Väčšina odporúčaní je všeobecne platná aj všeobecne známa a dostatočné deklarovaná.
Pripomenieme si len tie najvýznamnejšie vo vzťahu k rakovine čreva.
Riziko zvyšuje:
Rizikový je najmä zvýšený príjem živočíšneho tuku a následné zmnoženie anaeróbnej črevnej flóry rodu Bacteroides a nimi zvýšenej premene žlčových kyselín -- ktorých vylučovanie do čreva taktiež stúpa s príjmom tukov -- na kancerogénne metabolity. Riziková je najmä konzumácia tučného červeného mäsa.
Produkty pyrolýzy bielkovín -- priamej tepelnej úpravy vysokou teplotou -- pečenie, smaženie, grilovanie mäsa, pri ktorých vznikajú z aminokyselín mutagénne heterocyklické amíny. Z tohto hľadiska je výhodnejšia a zdravšia nepriama tepelná úprava varením a dusením.
Ochranu poskytuje:
Najvýznamnejší ochranný účinok má príjem vlákniny a to nerozpustnej -- celulóza z obilovín -- ovsené vločky, pšeničné otruby. Takýto priamy ochranný vplyv nebol dokázaný pri vláknine rozpustnej -- pektíny z ovocia (sú však zdrojom ochrany pre obsah vitamínov a stopových prvkov).
Ochranný účinok spočíva v urýchlení črevnej pasáže so skrátením kontaktu kancerogénov s črevnou stenou, zriedením a väzbou kancerogénov, moduláciou enzýmových aktivít črevnej flóry, sú zdrojom krátkych mastných kyselín -- butyrátu -- zdroja energie pre kolonocyty (bunková výstelka hrubého čreva).
Vitamíny A, C, E a stopové prvky -- selén, zinok majú ochranný vplyv na črevný epitel.
Z liekov nesteroidné antireumatiká a acylpyrín na zvieracích experimentoch inhibujú rast karcinómu hrubého čreva zásahom do metabolizmu kyseliny arachidonovej -- syntézy prostaglandínov.
Patogenéza -- cesta ku vzniku karcinómu
Absolútna väčšina karcinómov hrubého čreva vzniká vývojom z lokalizovanej hyperproliferácie sliznice -- tzv. adenómového polypu -- výrastku na sliznici, ktorý predchádza vzniku klinicky manifestného nádoru 10 -- 15 rokov. Za rizikové sa považujú polypy veľkosti nad 1 cm, dôležitá je tiež histologická skladba takýchto polypov (tubulárne, vilózne).
Sekundárna prevencia
Uvedené poznatky a súčasné dostupné diagnostické metódy dávajú možnosť aktívneho vyhľadávania.
Depistáže zmien na sliznici hrubého čreva, ktoré sa odporúča vykonávať v rizikovom období -- t. j. asi od 50. roku veku, ak nie je prísnejší postup vyplývajúci zo záťaže rakovinou postihnutého hrubého čreva v rodine alebo prítomné spomínané zápalové ochorenie čreva a pooperačné stavy. Zmeny na sliznici hrubého čreva vieme diagnostikovať a liečiť s dostatočným predstihom ešte v období, keď nevyvolávajú žiadne subjektívne ťažkosti ich nositeľovi. Vo včasnom rozpoznávaní ochorenia sa využíva kombinácia laboratórneho vyšetrenia stolice -- enzýmové alebo imunologické stanovenie mikroskopického, voľným okom ešte nepostrehnuteľného krvácania z čreva v kombinácii s priamym vyšetrením výstelky hrubého čreva endoskopicky. Vyšetrenie sa vykonáva po špeciálnej príprave -- vyčistení čreva osmoticky aktívnymi roztokmi.
Vo viacerých krajinách -- Japonsko, USA, Nemecko a Česká republika -- prebehli celonárodné depistážne programy s výsledkami podporujúcimi opodstatnenosť takéhoto postupu v celoplošnom rozsahu najmä pre významne vyšší záchyt rakoviny hrubého čreva vo včasných, a teda liečebne dobre ovplyvniteľných štádiách. U nás sa takýto celospoločenský program pripravuje.
Zatiaľ väčšia časť zodpovednosti je na individuálnom prístupe a záujme o zdravie každého z nás v spolupráci s preventívne zameranou zdravotníckou starostlivosťou.
StoryEditor