Alergická nádcha sa rozdeľuje na sezónnu (odborne polinóza, príčinou je väčšinou peľ, menej často spóry húb) a celoročnú (najčastejšou príčinou sú alergény bytových roztočov a domácich zvierat). Nepresne sa každá nádcha podozrivá z alergie nazýva sennou nádchou (z anglického "hay fever"). Spočiatku sa totiž považovalo za hlavnú príčinu sezónnej nádchy seno, keďže si ľudia všimli súvislosť vzniku ťažkostí s kosením lúk a sušením sena. Až neskôr sa zistilo, že hlavnou príčinou "nádchy zo sena" je peľ rastlín, najmä peľ tráv. Jedine peľovú nádchu, aj to s vedomím istej nepresnosti, možno nazývať sennou nádchou.
Prejavy
Príznaky nádchy sú veľmi pestré. Všeobecne známym prejavom je sezónna alergická nádcha a zápal očných spojiviek. Menej sa už vie, že súčasťou polinózy môže byť aj priedušková astma. Odhaduje sa, že až 40 % polinotikov (pacientov alergických na peľ) trpí na rôzne prejavy astmy.
Očné príznaky zahŕňajú nepríjemné svrbenie, rezanie spojiviek (až pocit piesku či cudzieho telesa v očiach) spojené so slzením, prípadne aj s opuchom mihalníc a bolesťou za očami. Najtypickejším nosovým prejavom polinózy je kýchanie, často vyčerpávajúce, v salvách, s následným mohutným vodnatým výtokom z nosa. Neliečená senná nádcha spôsobuje zníženie priechodnosti nosa a v najťažších formách môže prejsť až do úplného zastavenia dýchania cez nos. Postihnutý je nútený dýchať cez ústa, čím sa vyradí z funkcie prirodzená filtračná úloha nosa. Tiež sa zvyknú vyskytovať rôzne dráždivé pocity v hrdle, v dýchacej trubici a v ušiach. Stredné ucho je s nosohltanom prepojené tzv. Eustachovou trubicou. Pacient trpiaci sennou nádchu máva často v oblasti tejto trubice intenzívny svrbivý pocit .
Medzi prieduškové prejavy polinózy patrí suchý dráždivý kašeľ, ktorý môže prejsť až do typických astmatických stavov (pozri článok o astme). Stav priedušiek polinotika charakterizuje zvýšená dráždivosť. V peľovej sezóne pacienti reagujú na rôzne nešpecifické podnety (prach, parfémy, cigaretový dym, výfukové plyny), ale aj na fyzickú námahu (ponámahová astma).
Do obrazu polinózy patria aj kožné prejavy. Vznikajú buď tak ako ostatné príznaky po styku sliznice dýchacích ciest s alergénom, alebo po bezprostrednom kontakte kože, napríklad s trávou. Obyčajne ide o svrbenie, začervenanie pokožky a žihľavku. Žihľavkové pupence môžu splývať do väčších plôch a vznikajú opuchy.
Objaviť sa môžu aj zažívacie ťažkosti: pocit nevytrávenia, nadúvanie, črevné kŕče, hnačky. Organizmus peľ z dýchacích ciest odstraňuje pomocou hlienu, ktorý sa z nižších oddielov dýchacej trubice postupne presúva do hrdla, kde sa premiešava so slinami. Takto sa peľové zrná dostávajú do zažívacieho traktu a vnímavým jedincom spôsobujú uvedené ťažkosti. Po konzumácii niektorých potravín sa často vyskytujú prejavy tzv. orálneho alergického syndrómu. Rôzne druhy ovocia, zeleniny a orieškov totiž obsahujú rovnaké bielkoviny ako peľ, na ktorý je pacient alergický. Tento jav sa nazýva skrížená precitlivenosť. Pri uvedenej skríženej reaktivite a neznášanlivosti niektorých potravín môžu typické zažívacie ťažkosti chýbať. Charakteristické však býva svrbenie až pálenie slizníc v ústnej dutine, v strednom uchu a v spomínanej Eustachovej trubici. Ťažkosti sa častejšie objavujú po zjedení surových potravín. Niekedy na vyvolanie príznakov stačí len kontakt s potravinou (napr. šúpanie jabĺk alebo zemiakov) bez toho, aby došlo ku jej konzumácii. Opísané boli aj celkové anafylaktické (šokové) reakcie.
Ťažkosti sa u polinotika neznášajúceho určitú potravinu nemusia objaviť vždy. Na vyvolanie ťažkostí sú u niektorých pacientov potrebné ešte ďalšie vyvolávajúce faktory. Mnohé z pridružených príčin nie sú doteraz objasnené, avšak fyzická námaha (najčastejšie beh) sa ako prispievajúci faktor pozorovala veľmi často. Sú známe prípady športovcov, ktorí opakovane pri tréningu či vrcholnom výkone prekonali celkovú alergickú reakciu po tom, ak sa pred výkonom najedli. Obyčajne išlo o jedincov alergických na peľ. Po konzumácii danej potraviny bez súčasnej fyzickej námahy u nich ťažkosti nevznikli.
Zažívacie, ale aj iné alergické prejavy môžu vznikať po zjedení medu obsahujúceho peľové alergény, na ktoré je pacient precitlivený, prípadne po vypití bylinkových čajov s obsahom kvetov, a teda aj peľu (napr. rumanček). Niektoré čajoviny však vyvolávajú ťažkosti aj keď peľ neobsahujú. Nebezpečný môže byť aj propolis. Čo sa týka medu, nie pre každého polinotika je každý med rovnako nebezpečný. Alergické reakcie na med vznikajú po konzumácii medu z púpav, a to najčastejšie u pacientov precitlivených na peľ astrovitých bylín.
Medzi polinotickými prejavmi sa vzácne vyskytujú aj reumatické ťažkosti (občasný, prchavý opuch a bolestivosť kĺbov). Mnohí pacienti sa sťažujú na celkové problémy. Udávajú zvýšenú únavu, zhoršenú schopnosť koncentrácie, celkovú predráždenosť, nepokoj, zhoršenú kvalitu spánku, inokedy fyzickú aj psychickú ochabnutosť a mierne zvýšenú teplotu. Počas peľovej sezóny sú polinotici vnímavejší aj na vírusové a bakteriálne infekcie horných a dolných dýchacích ciest. Bežná nádcha sa môže komplikovať zápalom prínosových dutín, hltana, hrtana, priedušnice a priedušiek, ba dokonca aj zápalom pľúc. Aj banálna infekcia má u alergika sklon k zdĺhavému priebehu.
Najdôležitejšie peľové alergény
Peľové alergény sa rozdeľujú do troch skupín na dreviny (kríky, stromy), trávy a byliny (prevažne buriny). V tomto poradí ich nespomíname náhodou, ale podľa obdobia kvitnutia. Pre dreviny je typické jarné obdobie (najmä marec -- apríl). Peľ tráv v ovzduší dominuje koncom jari a začiatkom leta (najmä máj -- jún). Väčšina burín začína kvitnúť na vrchole leta (typický je august) a ich obdobie môže trvať až do prvých mrazov.
Alergikov rok sa začína sezónou drevín. Všetky naše rozhodujúce drevinové alergény patria do príbuzenstva brezy, ktoré charakterizuje kvet usporiadaný do jahňád. Sú to jelša, lieska, hrab, buk, dub a, samozrejme, breza, ktorej peľ je alergologicky najagresívnejší. Prvá kvitne lieska, často už v januári, vo februári, v chladnejších regiónoch v marci. Druhá v poradí kvitne jelša, obyčajne vo februári -- v marci, v severných a horských oblastiach to môže byť až v apríli. Na kvitnutie liesok a jelší nadväzujú brezy. Typickým obdobím je apríl, na juhu to býva aj o niečo skôr, na severe sa kvitnutie môže predĺžiť až do mája. Aj kvet brezy je usporiadaný do jahňád. Do širšieho príbuzenstva brezy patrí aj buk a dub. Niektoré druhy dubov kvitnú už v marci -- apríli, iné až v máji. Buky kvitnú v máji.
Alergia na peľ ostatných druhov drevín je našťastie oveľa vzácnejšia. Nesprávne sa za silné alergény považujú topole a vŕby. Klinicky významná precitlivenosť na ich peľ je veľmi vzácna. Kvety topoľov a vŕb, známe ako bahniatka, sa v období zrelosti kvetu predlžujú do viac či menej visiacich huňatých jahňád (marec--apríl). Polinotici, ktorí sa zvyknú sťažovať na topole ako príčinu ťažkostí, prichádzajú do ambulancií v máji -- júni. To je obdobie, v ktorom najmä počas slnečných, suchých a veterných dní poletuje v ovzduší známe páperie (topoľová vata). Poletujúcu bielu vatu tvoria semená topoľov a vŕb, ktoré na to, aby sa dobre vznášali, príroda vybavila páperím. Obdobie praskania topoľových a vŕbových plodov a uvoľňovania páperia do ovzdušia sa presne zhoduje s obdobím kvitnutia tráv. Prakticky každý pacient, ktorý vyhľadá alergológa s tým, že je alergický na topole, býva alergický na peľ tráv. Rúbanie topoľov ako hlavných pôvodcov peľovej alergie v našich mestách preto treba považovať za nezmyselné.
Na prvý pohľad majú trávy pomerne nenápadné kvety. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že sú opeľované vetrom, produkujú veľmi veľké množstvo peľu. Trávy sú rozšírené po celom svete, rastú voľne v prírode aj v ľudských sídlach. Medzi alergologicky najvýznamnejšie trávy patria mätonoh a timotejka, laici však väčšinou jednotlivé druhy tráv nerozlišujú. Hlavným obdobím kvitnutia tráv sú mesiace máj a jún. Väčšinou si neuvedomujeme, že medzi trávy patria aj obilniny (raž, pšenica, jačmeň, ovos, kukurica), spomedzi ktorých sú najmä raž a kukurica silnými alergénmi. Obdobie kvitnutia obilnín odpovedá kvitnutiu bežných tráv, iba kukurica zvyčajne kvitne neskôr, až v júli, niekedy až v auguste.
Treťou skupinou peľových alergénov sú byliny, ktoré v ľudských sídlach rastú ako buriny. Sú to rastliny typické pre zanedbané a neupravené plochy na sídliskách, okolo továrenských objektov, skladiskových budov, v okolí smetísk, rastú na násypoch, v rigoloch, na úhoroch a podobne. Buriny sú charakteristické pre umelú krajinu, napríklad pre topoľové monokultúrne produkčné lesy. Kvety burín sú zvyčajne farebne aj veľkosťou málo nápadné, usporiadané do rôznych klasnatých či metlinatých súkvetí. Tak ako ostatné vetroopelivé druhy rastlín produkujú obrovské množstvo peľu. Sú medzi nimi aj "rekordmani", ako napríklad ambrózia, ktorej jediná rastlina môže vyprodukovať až 8 biliónov peľových zŕn.
Najvýznamnejšie bylinové (burinové) alergény nájdeme medzi astrovitými rastlinami. Našou alergologicky najagresívnejšou burinou je palina. Známych je viacero druhov, najčastejšia je palina obyčajná (ľudovo černobyľ, polynka). Liečitelia zbierajú a sušia palinu pravú (ľudovo absint, polyňok). Pestuje sa a miestami splanieva palina dračia (estragón). Z ľudových názvov vidíme, kde všade sa s rôznymi druhmi paliny môžeme stretnúť (absint, estragón...). Vnímavým jedincom nemusí spôsobovať ťažkosti iba peľ v ovzduší, ale aj sušené rastliny (čaje, korenie, extrakty). Keď kúpime estragónový ocot alebo ochutenú majonézu, mali by sme vedieť, že dobrú chuť týmto výrobkom zapožičala práve palina. Aj obľúbené horké likéry (Becherovka, Demänovka a pod.) obsahujú palinu. Zo severnej Ameriky sa k nám rozšírila ambrózia. V USA patrí medzi rozhodujúce alergénne druhy, preto treba jej masovému šíreniu u nás venovať pozornosť, tým viacej, že za posledné roky sa stala najdôležitejším peľovým alergénom našich južných susedov -- v Maďarsku.
Medzi ďalšie astrovité byliny prispievajúce k alergii patria zlatobyľ, púpava a verte -- neverte, aj rumanček (kamilky). Peľ rumančeka je veľmi agresívny. Ťažkosti môžu spôsobiť obklady pripravené z kamilkového odvaru, ako aj rôzne kozmetické prípravky s obsahom extraktu rumančeka pravého. Medzi astrovité rastliny patria aj mnohé pestované, ozdobné druhy, ako gerbery, georgíny, chryzantémy a samotné astry. Produkcia peľu týchto rastlín nie je síce veľká, ale pri blízkom kontakte spôsobujú vnímavým jedincom ťažkosti (záhradníci, predavači kvetín, kytice doma vo váze a pod.). To isté platí pre "astrovitého alergika" pri prechádzke v blízkosti zakvitnutého slnečnicového poľa. Medzi slnečnice patrí aj topinambur, pestovaný pre chutné hľuzy (židovský zemiak) na záhradkách.
Rozsah článku nám neumožňuje menovať všetky do úvahy prichádzajúce bylinové peľové alergény. Ostatné druhy sú však menej agresívne ako astrovité rastliny. U nás sa môžeme ešte stretnúť s alergiou na peľ pŕhľavy, skorocelu, mrlíka, lobody, láskavca a štiavu. Vo všeobecnosti platí, že čím upravenejšia bude naša krajina, čím menej rumovísk, smetísk a iného neporiadku, tým bude menej burín, a teda aj ich peľu v ovzduší. Okrem účinkov peľu môžu niektoré rastliny vnímavým pacientom vyvolávať ťažkosti aj aromatickými látkami, vylučovanými z kvetov (agát, lipa, orgován, hlošina), prípadne z celej rastliny (bytová rastlina diefenbachia).
StoryEditor