Spomedzi zákonov, ktoré sa prerokúvajú v parlamente, medzi tie, ktoré pútajú pozornosť verejnosti, patrí aj novela zákona o vysokých školách. To je dobre. Pretože na jeho dôsledkoch, na kvalite vysokoškolského vzdelania, je vo výraznej miere založené to, čo sa teraz s pátosom nazýva ekonomika založená na vedomostiach. (Akoby tie predchádzajúce boli založené na niečom inom.)
Čím bližšie je parlamentné finále novelizácie, tým viac sa diskusia zužuje predovšetkým na právomoci a na peniaze. A pritom sa tvrdí, sa, že ide o reformu vysokoškolského vzdelávania, o jeho kvalitu. To nie je dobre, to nie je rozumné. Viem, že právomoci (ich nositelia, sila a deľba) a peniaze (zdroje, množstvo, efektívnosť, prehľadnosť využívania) sú pre zmysluplné fungovanie vysokého školstva dôležité, ale na zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania je to málo. Pomohlo by nasledovné:
Povinné vzelávanie sa
Zvýšiť pedagogickú erudovanosť vysokoškolských učiteľov, pretože tá má dnes výrazné medzery, hoci spolu s vedeckým bádaním patrí ku kľúčovým predpokladom efektívnosti vzdelávacej práce. V novelizovanom zákone by mala byť zreteľná požiadavka na povinné systematické pedagogické vzdelávanie vysokoškolských učiteľov. Zvýšiť by sa mali aj požiadavky na preukazovanie pedagogickej spôsobilosti pri habilitáciách a vymenúvaní za profesorov.
Zlepšiť nadväznosť stredoškolského a vysokoškolského štúdia. Vysoké školy sa po veľa rokov sťažujú na nedostatočnú vedomostnú pripravenosť absolventov stredných škôl na vysokoškolské štúdium. Príprava by mohla byť oveľa cieľavedomejšia a dlhodobejšia, ak by sa pozmenili príslušné ustanovenia súčasného zákona. Tak, aby dostatočne podrobné informácie o obsahu prijímacích skúšok, spôsobe ich vykonania a hodnotenia. pre jednotlivé študijné programy, mali stredoškoláci už na začiatku 3. ročníka.
Zdokonaliť informačné a poradenské služby
Novelizácia zákona by mohla byť aj príležitosťou posunúť tieto služby ďalej a napríklad v činnosti vysokých škôl ich urobiť súčasťou marketingu. Tieto služby by mali byť na všetkých vysokých školách samozrejmosťou, ich vykonávanie pre študentov i záujemcov o štúdium, bezplatné.
Reformné snahy v našom ani zahraničnom vysokom školstve (nielen vysokom) nikdy neboli úspešné, ak sa sústreďovali len na nové štátne smernice a predpisy, ale chýbali podnety a podmienky, ako sa angažovať v prospech študentov.