MONITOR 9 je názov celoplošného monitorovania žiakov 9. ročníkov na Slovensku. V roku 2006 bolo odskúšaných skoro 64-tisíc žiakov, spracovalo sa 127 908 testovacích hárkov.
Ciele
Sú tri základné ciele, ktoré má monitor a iné merania spĺňať:
1. Prvým cieľom, ale nie najdôležitejším, je zlepšenie prijímania žiakov na stredné školy. V našom slovenskom poňatí sa diskutuje o tom, že monitoring by mohol nahradiť prijímacie skúšky a pohovory na stredné školy. Tak, ako sa to uvádza v Programovom vyhlásení Vlády SR, že by výsledky z monitoringu mali byť "rozhodujúcim" kritériom pre prijatie na stredné školy. Táto ambícia monitoringu sa preceňuje a mnohé stredné školy si tvoria svoje systémy a kritériá prijímania žiakov. Odhliadnúc od toho, výsledky monitoringu sa skutočne môžu stať jedným zo závažných kritérií, argumentov pre prijímanie na stredné školy, ale nemalo by to byť jediné kritérium. Už aj z toho dôvodu, že niektoré stredné školy potrebujú poznať špecifické zručností a spôsobilostí uchádzačov, ale aj preto, že monitoring podáva obraz o vzdelanostných výkonoch žiakov, menej o kvalite naučeného a o vzťahu žiakov k učeniu, určitému odbornému zameraniu, atď.
2. Druhým, podľa nás dôležitejším cieľom výstupných meraní, medzinárodných meraní, aj monitoringu je spätná väzba pre školy, teda informácia o tom, ako ich škola dopadla v porovnaní s podobnými školami napr. v rámci Slovenska; medzinárodne ako Slovensko dopadlo v rámci Európy, testovaných žiakov v štátoch OECD a podobne. V mnohých vyspelých štátoch, napr. v Anglii, USA a ďalších sa výsledky meraní zverejňujú v tlači v podobe "ligových tabuliek". Umiestnenie školy v rámci súboru podobných škôl má viesť k tomu, aby sa škola zamyslela nad výsledkami a urobila opatrenia, aby sa v budúcom roku umiestnila lepšie. U tých, čo sú v popredí, aby si zachovali vysokú úroveň výkonu žiakov v sledovaných oblastiach. Zvyčajne sa netestuje celé spektrum vyučovacích predmetov, ale vyberajú sa ťažiskové, napr. v matematike, cudzích jazykoch, materinskom jazyku a podobne. Poskytuje sa tak aj možnosť porovnávať nielen školy navzájom, ale aj kraje a štáty.
Tak napr. v roku 2006 v matematike relatívne najslabšie výsledky boli v Nitrianskom kraji (59,7 bodov) a najlepšie v Prešovskom kraji (62,8). V Slovenskom jazyku najnižšie skóre bolo v Bansko Bystrickom kraji (80,2) a najlepšie v Trenčianskom kraji (82,1). Monitor z roku 2006 zistil, že v matematike najmenej dosiahnutých bodov mali štátne školy (18,3 bodov priemerne na žiaka) a cirkevné a súkromné dosiahli 19,2 bodov. Teda rozdiely nie sú štatisticky významné, len je náznak, že štátne školy majú v matematike slabšie výsledky. V slovenskom jazyku boli "najslabšie" súkromné školy (23,6 bodov), potom štátne (24,3) a relatívne najlepší boli žiaci cirkevných škôl (24,9).
Profesijná orientácia
3.Tretím cieľom monitorovania vzdelávacích výsledkov je pomoc rodičom a žiakom pri profesijnej orientácii žiakov. Rodičia, verejnosť, pomocou zverejnených vzdelávacích výsledkov škôl môžu lepšie orientovať svoje deti na stredné školy. Existoval v minulosti pokus predpovedať úspešnosť prijatia a vzdelávania na stredných školách pomocou poznania vzdelávacích výsledkov na základnej škole (tzv. predikčný systém). Je to závažná otázka najmä v tej súvislosti, že sa veľa žiakov hlási a prijíma na gymnáziá a klesá záujem o odborné stredné školy.
Problémové oblasti monitorovania
Celý projekt monitorovania prešiel a prechádza cez pripomienkové konania, prebiehalo a prebieha veľa diskusií o potrebnosti takéhoto monitorovania . Najvážnejšie pripomienky k systému sú tieto:
- zaručenie objektivity meraní na školách. Sú informácie o tom, že na testoch pracovali učitelia spolu so žiakmi, aby sa dosiahli čo najlepšie výsledky. Logicky sa navrhli opatrenia, aby pri vyplňovaní testov bol nezávislý dozorca, napr. učiteľ zo strednej školy, inšpektor a podobne.
- je dôležité, aby otázky v testoch boli z hľadiska ich tvorby precízne spracované. Nielen ich výber z učebnej látky, ktorá je základná , ale aj z hľadiska štatistického spracovania. Napríklad v predvýskume treba vylúčiť príliš ľahké a príliš ťažké otázky.
- pri výbere úloh do testov netreba zaraďovať úlohy z učebnej látky, ktorá sa preberá až ku koncu roku, teda po monitoringu
- je potrebné uvažovať o diferencovaných úlohách (A a B typ) pre žiakov hlavného prúdu vzdelávania a pre žiakov integrovaných, so špeciálnymi výchovnými potrebami
- je potrebné na úrovni škôl, ale aj Štátneho pedagogického ústavu vypracovať každoročne analýzu výsledkov a prijať opatrenia na zlepšenie vzdelávacích výsledkov
Otázkou ostáva, ako popri kvantitatívnych ukazovateľoch zachytiť aj kvalitu naučeného. Monitoring však vytvára možnosť podrobnejšie sa pozrieť na školy, vzdelávací proces, učiteľov, ktorí dosahujú vynikajúce výsledky, a rovnako to umožňuje kvalitatívne analyzovať prácu škôl, ktoré dosahujú v monitoringu podpriemerné výsledky. To je už práca inšpektorov, ale aj riaditeľov škôl, metodikov, ktorí by mali ísť do podrobností v kvalitatívnej analýze vzdelávacích výsledkov.
Pozitívne efekty monitoringu nie sú len v tom, že sa urobí prehľad vzdelávacích výsledkov za školy, kraje, nie je len v tom, že sa vytvorí konkurenčné prostredie, ale sú aj v tom, že sa žiaci učia riešiť testovacie úlohy v náročných situáciách, čo sú potrebné zručnosti pre medzinárodné testovanie.
Monitoring je zatiaľ jediný celoštátny nástroj na zisťovanie toho, čo sa žiaci naučili, aká je úroveň osvojenia si poznatkov. Je potrebný aj preto, že doteraz nebol žiaden ukazovateľ, ktorý by objektivizoval to, čo sa vlastne žiaci naučili. Jediným ukazovateľom doteraz bol školský prospech, ale ako ukázali výskumy, "známky" nie vždy korešpondujú s výsledkami napr. v testoch. Tak sa mohlo stať a stáva sa, že školy, ktoré benevolentne známkujú, sú lepšie hodnotené, ale toto hodnotenie nemusí zodpovedať skutočnosti.