Skepsa odchádza, budúcnosť vidíme čoraz lepšie

Slováci sa začínajú na svoju budúcnosť pozerať s väčším optimizmom. Podľa prieskumu agentúry Focus je oproti roku 2001 o päť percent ľudí viac, ktorí považujú svoju životnú situáciu skôr za dobrú alebo veľmi dobrú. Naopak, klesá počet skeptikov. Za päť rokov sa podiel tých, ktorí očakávajú v budúcnosti horšiu ekonomickú situáciu, znížil o viac než pätinu na 30 percent. "Ľudia pritom často hovoria, že sa majú horšie ako sa v skutočnosti majú," tvrdí sociologička Jarmila Filadelfiová.

Chudobných ubúda
K zlepšujúcej sa nálade obyvateľov Slovenska prispieva aj úbytok ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Podľa prieskumu Štatistického úradu, ktorý sa prvýkrát urobil podľa jednotnej metodiky EÚ, žilo u nás v roku 2004 v riziku chudoby zhruba 13 percent osôb. Táto skupina musí vyžiť z menej než 5 631 korún mesačne. Podľa iného prieskumu, ktorý robil úrad za rok 2002, to bolo až 21 percent ľudí. Lepšie čísla sú podľa dekana Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského Ladislava Kabáta sčasti výsledkom kvalitnejšej metodiky prieskumu. "Zvyšok majú na svedomí lepšie ekonomické výsledky, ktoré zaznamenávame. Nové nástroje sociálnej politiky zrejme zasiahli pozitívne predovšetkým v skupinách obyvateľstva s nízkymi platmi," myslí si. Rozdiel príjmov medzi najmenej a najviac zarábajúcou skupinou na Slovensku je však podľa štatistík takmer štvornásobný.

Prieskumy nebývajú presné
Výsledky štatistík a prieskumov chudoby však spochybňujú niektorí ekonómovia. "Je to politika. Závisí, čo sa nadstaví ako porovnateľná hodnota pre hranicu chudoby. Pre Svetovú banku je to napríklad jeden dolár príjmu na deň," tvrdí analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Neporovnateľné sú ukazovatele chudoby aj medzi jednotlivými krajinami. "Veľký rozdiel je aj na Slovensku napríklad medzi Bratislavou a Košicami. Tá istá suma peňazí sa totiž neberie rovnako," hovorí Šmál.
Priemerné disponibilné príjmy Bratislavčanov sú v porovnaní s obyvateľmi ostatných regiónov vyššie zhruba o dvetisíc korún. Pokiaľ priemerne majú Slováci k dispozícii zhruba 9 300 korún mesačne, v hlavnom meste sa disponibilný príjem na osobu pohybuje okolo úrovne 11-tisíc. "Každý región má však svoje odvetvie, ktoré už samo osebe má danú svoju výšku príjmov. Napríklad poľnohospodárstvo bude mať vždy nižšie príjmy ako napríklad finančný sektor," dodal Šmál. Disponibilný príjem vyjadruje súčet hrubého príjmu všetkých členov domácnosti, príjmov z prenájmu majetku, sociálnych dávok a iných príjmov očistený od daní, pravidelných výdavkov a od príspevkov na sociálne poistenie.

Aký majú ľudia na Slovensku disponibilný príjem