Máj možno charakterizovať nielen ako mesiac lásky a prebúdzajúcej sa prírody, ale aj ako mesiac maturít. Touto témou teraz žijú nielen maturanti a ich rodičia, ale všetci stredoškoláci a učitelia. Preto sme sa rozhodli otvoriť v našej novej rubrike VZDELÁVANIE diskusiu na tému maturít, ktorá je zaujímavá aj preto, že sa maturuje po novom. Ak chcete prispieť svojím názorom, pošlite ho na adresu redakcie alebo mailom na adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Stav bol natoľko neuspokojivý, že zalarmoval učiteľskú verejnosť a začali sa objavovať snahy dať maturitnej skúške celoštátne porovnateľnú úroveň a požadovať od nej záruku aspoň minimálneho stupňa dosiahnutého vzdelania. V pozadí týchto snáh bola aj tendencia odbúrať prijímacie skúšky na vysokú školu, medzinárodná porovnateľnosť maturitných vysvedčení a pokus o zmenu orientácie ministerstva školstva na orgán koncepčný a hodnotiaci na základe pravidelne zisťovaného skutočného stavu na školách.
Maturita ešte pred dvoma rokmi bola iba ústna (ak nerátam písomnú - slohovú prácu zo slovenského jazyka a literatúry). Triedna maturitná komisia mala troch stálych členov. Externého predsedu, podpredsedu a triedneho profesora. Dvaja ďalší členovia boli odborníci na práve skúšaný predmet. Skúška mala motivačný aj spoločenský charakter a slúžila tiež ako prezentácia učiteľa pred učiteľmi iných predmetov, vedením školy a ostatnými žiakmi školy.
Maturita A a B
Súčasná maturita sa skladá z dvoch častí - externej a internej.
Externá časť skúšky je písomná a celoštátne zadávaná. Táto časť je objektívnym a relatívne spoľahlivým meraním zvládnutia minima všeobecného vzdelania. Má štandardizovaný charakter, preto môže slúžiť na revíziu kvality škôl a pre žiakov a ich rodičov ako vodidlo pri výbere strednej školy, hoci by bolo objektívnejšie merať vedomosti aj pri vstupe na stredné školy a zisťovať tak "pridanú hodnotu" vytvorenú príslušnou školou.
Žiak môže v každom povinnom predmete maturovať v dvoch úrovniach (na gymnáziu je päť maturitných predmetov a štyri na ostatných školách). Úroveň si vyberá žiak celkom ľubovoľne, aj keď úroveň A je predovšetkým pre gymnazistov, ktorí majú výučbu predmetu doplnenú aj seminármi z daného predmetu. Túto úroveň zväčša zohľadňujú vo svojich kritériách aj vysoké školy. Úroveň B (v jazykoch dokonca aj úroveň C) je hlavne pre žiakov ostatných škôl.
Interná časť skúšky je ústnou skúškou (v niektorých predmetoch a úrovniach môže mať jej časť aj písomnú formu), ktorú skúšajú traja odborníci v niektorej z tried školy. Jeden z nich je externý, ďalší dvaja interní učitelia predmetu. Človeku nezainteresovanému sa môže zdať, že ide o bezproblémovejšiu a objektívnu časť skúšky. Opak je pravdou. Predovšetkým pri žrebovaní jedného zadania z tridsiatich pripravených v každom predmete, hrá stále dôležitú rolu náhoda. Buď má maturant šťastie a vytiahne si zadanie, ktoré mu sedí, alebo má smolu a zadanie môže byť zo všetkých alternatív to najhoršie možné. Pritom podľa pravidiel nie je možné prihliadať na doterajšie výsledky žiaka.
Aj dobrý žiak môže zlyhať
Práve neprihliadanie na predchádzajúcu prácu žiaka je napohľad lákavé, až pokiaľ sa nestane, že aj dobrý či priemerný žiak z nejakých dôvodov na ústnej skúške zlyhá. Okrem spomenutej náhody tu hrá dôležitú úlohu aj ľudský faktor, inak povedané subjektívne hodnotenie. V podstate je to pokúšanie sa o objektivitu tam, kde je principiálne nemožná. Podotýkam, že to nemá nič spoločné s nedôverou k učiteľom. Naopak. Treba oceniť ich urputnú snahu, trpezlivosť a sústredenosť, často až do úplného vyčerpania.
V neposlednom rade hrá úlohu aj to, že dnes som ja externým skúšajúcim u kolegu, zajtra bude on v rovnakej pozícii u mňa. Táto forma navyše uberá školám nie tradičný týždeň, ale dva týždne z vyučovacieho času a stojí podstatne viac peňazí bez skutočného efektu.
Predseda - úradník
Na každú školu je delegovaný aj predseda celoškolskej maturitnej komisie, ktorý niektoré predmetové maturitné komisie neuvidí, ani keby veľmi chcel. Nemôže byť teda skutočne za priebeh maturitnej skúšky zodpovedný. Preto je v úlohe úradníka, ktorý sa snaží iba o to, aby všetky protokoly, katalógy, hodnotenia a iné listiny boli z formálnej stránky v poriadku.
Výhrad voči forme internej časti skúšky a časti vyhlášky, ktorá sa ňou zaoberá, je mnoho. V rokovaní so zainteresovanými ich možno uviesť podrobne. Jednu, z môjho hľadiska dôležitú, si predsa len neodpustím. Táto forma maturitnej skúšky je jednostrannejšia ako bola predtým. Zameriava sa iba na jedno - na vedomosti. Deklaruje síce čosi iné, ale prakticky je to tak. Vedomosti sú nesporne najdôležitejším, vôbec však nie jediným aspektom, o ktorý by pri skúške malo ísť. Najmä, keď už raz v rámci externej skúšky študent prešiel dôkladnou, viachodinovou vedomostnou previerkou, ak už v písomnej časti preukázal schopnosť riešiť úlohy, aký význam má ešte ústne skúšanie znova toho istého? Navyše v časovom priestore, ktorý mu neumožní využiť svoje vyjadrovacie schopnosti. Interná časť skúšky, ktorá, žiaľ, figuruje tiež ako "nová", zakonzervovala prístupy a formu a je vzhľadom na súčasné, o to viac budúce, požiadavky na kompetencie absolventa strednej školy celkom nevyhovujúca. Pripúšťam, že to vyhovuje časti učiteľov aj verejnosti, ale výsledkom je stagnácia za cenu väčšej námahy a väčšej straty času.
Pôvodný návrh bol iný
Pôvodný návrh učiteľov z praxe, ktorí pred desiatimi rokmi videli nutnosť zmeny maturitnej skúšky, nechcel nič meniť na ústnej, čiže internej časti skúšky. Rátalo sa iba s postupným zavedením objektívnej externej časti vo väčšine povinných predmetov. Počítalo sa však s redukciou, premyslenejším výberom učiva a obsahovou prestavbou, ktorej dôsledkom mohla byť aj postupná zmena ústnej maturitnej skúšky.
Je niekoľko možností takej zmeny ústnej skúšky, ktorá by si síce vopred vynútila prepotrebné zmeny vo vyučovaní na stredných školách, ale viedla by k získaniu ďalších dôležitých kompetencií absolventov.
Väčšia zainteresovanosť
Predovšetkým skúška by mohla byť podľa mojej mienky doplnená získavaním kreditov za aktivity a činnosti študentov počas štúdia. Vytváralo by sa prostredie väčšej zainteresovanosti a iniciatívy. Samotná skúška by mohla byť napríklad obhajobou väčšej ročníkovej či seminárnej práce. Ideálna by bola prierezová práca dotýkajúca sa problematiky viacerých predmetov. Pri tom by sa študent naučil získavať potrebné informácie, triediť ich, vyhodnocovať, používať citácie a pomocou modernej techniky napokon prezentovať pred komisiou. Maturant by sa pred skúškou nebifľoval encyklopedické vedomosti, ktoré zväčša nevyužije a netriasol sa obavou, ktoré zo 150 zadaní si vytiahne. Pripravil by sa na obhajobu vlastnej, pre neho dobre známej práce, kde by využil predovšetkým svoju schopnosť vysvetliť problém a argumentovať v diskusii či pri výhradách. Takto získané skúsenosti a zručnosti sú určite využiteľné na vysokej škole a v zamestnaní. Záverečnou prácou by sa mohol predstaviť aj pri vstupe na vysokú školu či nástupe do zamestnania. Sekundárne by to spôsobovalo aj odborný rast pedagógov v žiaducom smere.
Podobné skúšky sa už teraz robia na viacerých školách. Na našej škole napríklad súčasťou skúšky Stufe II z nemeckého jazyka, organizovanej pod záštitou Nemecka a ktorá je náhradou maturitnej skúšky, je práve obhajoba takejto práce. Robíme to úspešne už mnoho rokov. Na takúto skúšku sa radi prichádzajú pozrieť aj učitelia iných predmetov a spolužiaci. Prirodzene, že takáto zmena sa nedá nariadiť z roka na rok. Treba vytvoriť portfólio tém, pravidlá pre práce a dostatok ukážkových prác.
Časté zmeny sú na škodu
Alternatív je viacero. Ministerstvo či kurikulárna rada by sa mala prikloniť k takým zmenám, ktoré podporujú výučbu umožňujúcu získavanie nových kompetencií potrebných na úspešné fungovanie moderného človeka. Nemalo by už ísť iba o nový šat konzervovaného neefektívneho skúšania, a tým aj nepriamej podpory neefektívnej výučby ponúkajúcej len drinu, námahu a časté sklamania a frustráciu učiteľov aj žiakov. Nemalo by však ani neefektívne zamestnať učiteľov administratívou a formálnym hodnotením.
Ak má maturita nastavovať škole zrkadlo, ak má spätne pôsobiť na školy v pozitívnom zmysle, musí sa dbať na jej motivačný charakter. Predovšetkým jej učiteľ musí dokonale rozumieť. Preto sa nesmie každú chvíľu meniť. U väčšiny učiteľov musí prevládať názor, že príprava na maturitu smeruje žiakov, aj ich samotných, správnym smerom. Učitelia musia byť vnútorne presvedčení, že maturita vedie ich zverencov k získavaniu takých kompetencií a zručností, ktoré sú pre moderného človeka prostriedkom na úspešnosť a k pozitívne ovplyvňovanie okolia. To však nemožno učiteľom nariaďovať ani ich to učiť na školeniach, ani ich o tom presviedčať. To musia cítiť oni sami.
Učivom nielen preletieť
Podľa mojej mienky, ak sa má v budúcnosti vytvoriť naozaj nová maturita, teda nová nielen formou, ale prístupom a poňatím, je potrebné spraviť, úmyselne sa budem opakovať, dôkladnú obsahovú prestavbu učiva na strednej škole. Neviem ako na ktorej, ale na gymnáziu musí byť jej základom redukcia učiva. Učiteľovi musíme dať šancu učivom nie preletieť, ale so žiakmi ho precvičiť, riešiť s nimi úlohy, prediskutovať, urobiť experiment alebo zahrať vymyslenú scénku. Musí mať čas na riešenie veku primeraných problémov, ktoré okrem vedomostí budú požadovať aj tvorivosť, predstavivosť, vedomosti z iných oblastí... Učiteľ by mal mať príležitosť overovať vedomosti žiakov aj ústne, so žiakmi sa porozprávať, premietnuť si s nimi zaujímavý dokument a diskutovať o ňom. Pritom už nemožno čakať na to, či sa niečo postupne za desaťročia vyvinie.
Neobetujme túto generáciu
Nemožno zdĺhavo experimentovať na mnohých frontoch. Treba pomôcť hneď aj súčasným žiakom, aj práve teraz učiacim učiteľom. Ani dnešná generácia by nemala byť obetovaná. Bez tohto kroku zostane každá snaha o naozaj novú maturitu iba slovným spojením bez skutočného obsahu. Len zbožným želaním, ktoré nemá šancu sa naplniť. Múdrych hláv je tu dosť. Čaká sa na vážny a odvážny krok ministerstva.
O niekoľko dní sa začnú maturity na stredných školách. Je mnoho takých žiakov, ktorí sa boja maturity od prvého ročníka. Nielen oni, ale aj ich rodičia a starí rodičia. Sú však aj takí, ktorí sa dva týždne pred nimi divia, že ich nejaká skúška na škole ešte čaká. Všetkým prajem šťastnú ruku pri zelenom stole.
Autor je riaditeľom Gymnázia Ivana Horvátha v Bratislave