Hospodárske noviny položili mladým slovenským vedeckým pracovníkom nasledujúce otázky:
1. V čom vidíte plusy a v čom mínusy života vedca výskumníka?
2. Ako by podľa vás bolo možné pritiahnuť viac mladých ľudí do výskumu a vývoja?
Branislav Hadzima, Žilinská Univerzita, Žilina:
1. Hlavným prínosom je to, že ma moja práca baví a napĺňa. Vedu nemôže robiť ten, kto k nej nemá vzťah. Pre prácu vedca je nevyhnutná spolupráca minimálne na európskej úrovni. To považujem tiež za jedno z pozitív, spoznávať prácu ľudí v iných podmienkach a priniesť si z nej domov to, čo by mohlo byť pre slovenskú vedu, a tým aj spoločnosť, prínosom. Nevýhody práce vedca sú najmä v tom, že sa jej nedá vyčleniť iba určitý konkrétny čas a v súčasnosti aj relatívne nízke ohodnotenie práce. Z tohto hľadiska najviac trpí blízka rodina, ktorá musí byť tolerantná. Osobne som mal však aj v tomto smere šťastie.
2. Jednoznačne je potrebné vedou zaujať už deti na základných školách, aby videli jej význam. V súčasnosti na tento účel slúžia detské univerzity, vďaka ktorým sa pojem veda dostáva do povedomia detí. Myslím si však, že by bolo treba rozšíriť aktivity aj na vekové kategórie o čosi vyššie a vytvárať prepojenia medzi vedou na univerzitách a vyučovacím procesom na stredných školách. Druhým aspektom je opäť finančné hľadisko, aby mladý vedec alebo vysokoškolský učiteľ mohli bez problémov zabezpečiť seba a svoju rodinu. Verejný sektor nebude finančne nikdy dosahovať úroveň súkromného sektora, ale musí dosiahnuť takú úroveň, aby sa ten, kto má záujem, mohol do procesu bádania zapojiť.
Juraj Marušiak, Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied v Bratislave:
1. Plusom je zaujímavá práca, ktorá nemá rutinný charakter, možnosť individuálnej sebarealizácie a azda aj pocit užitočnosti pre spoločnosť. Medzi mínusy možno zaradiť finančnú a technologickú poddimenzovanosť vedy a skostnatenú atmosféru, ktorá panuje v celom rade univerzít i vedeckých ustanovizní.
2. Mladý človek po skončení vysokej školy musí riešiť viacero závažných aj ekonomických otázok svojho života. Určite postoj mladých ľudí k vede významne ovplyvňuje kvalita vysokoškolských pedagógov. Záujem o výskum a vývoj však treba pestovať už v školstve s dôrazom na rozvíjanie samostatného myslenia a tvorivých schopností, ako aj väčším angažovaním do výskumu realizovaného na pôde univerzít.