Na prvom stupni je povinné ovládanie jedného cudzieho jazyka, začína sa hlavne angličtinou. Tú sa Francúzi učia väčšinou od svojich ôsmich rokov (podobné je to aj v Taliansku), ale mnohí v škôlkach už od piatich. Po nástupe na strednú školu sa pridáva povinne ďalší cudzí jazyk, obyčajne nemčina, španielčina, taliančina, závisí to často od regiónu. V mnohých školách sa však napríklad povinne vyučuje latinčina. Niektoré školy vyučujú dokonca aj starovekú gréčtinu, týchto prípadov je však menej.
Ochrana materinského jazyka
Aj keď mladí ľudia majú veľký záujem o cudzie jazyky, v krajine rastie tlak na ochranu materinského pred záplavou anglických slov a uprednostňovaním angličtiny pred francúzštinou. Vláda už nechala pofrancúzštiť niektoré typické anglické výrazy, rozhlasové stanice musia povinne vysielať 40 percent francúzskej hudby a všetky zahraničné filmy musia byť dabované do francúzštiny. Ochrana francúzštiny zo strany štátu zašla až tak ďaleko, že sa vládni predstavitelia niekedy nevyhnú škandálu. Najviac šokoval medzinárodnú scénu prezident Jacques Chirac na tohtoročnom jarnom summite EÚ, keď ho "pobúrilo" vystúpenie francúzskeho šéfa podnikateľskej loby UNICE Ernesta-Antoina Seilliera. Ten svoju kritiku firemného patriotizmu predniesol v angličtine, nie v rodnej francúzštine.
Chirac spolu s ministrami financií a zahraničia opustil miestnosť a vrátili sa až na vystúpenie ďalšieho Francúza, šéfa Európskej centrálnej banky Jeana-Clauda Tricheta, ktorý pre každý prípad už vystúpil napriek ovládaniu angličtiny vo francúzštine.
Nemci sa učia tri jazyky
Pružnejší sú Nemci. Ich deti sa začínajú angličtinu učiť vo veku sedem rokov, čoraz častejšie však už v piatich. Výučba sa mení v závislosti od spolkovej krajiny, no v drvivej väčšine sa druhý cudzí jazyk Nemci začínajú učiť vo veku 12 rokov a tretí ako 14-roční. Najpopulárnejšou voľbou sú španielčina, francúzština a ruština, niektorí, najmä na severovýchode krajiny, si volia aj poľštinu.