Ešte v piatok minulý týždeň, keď oceľový gigant Mittal pozýval novinárov do noblesného londýnskeho hotela Lanesborough, sa zdalo, že už je všetko jasné. Všetci predpokladali, že do prestížneho kresla riaditeľa spojeného podniku Mittal-Arcelor zasadne päťdesiatdvaročný Michel Wurth, ktorému sa po odstúpení šéfa koncernu Arcelor Guya Dollého dávali v tomto smere najväčšie šance. Potom však prišlo prekvapenie -- predsedom predstavenstva bude Roland Junck, päťdesiatročný luxemburský manažér, doteraz člen užšieho vedenia Arceloru.
Lakšmí Mittal, ktorému patrí 43 percent akcií nového spojeného kolosu, sa opäť raz ukázal ako majster stratégie. Sám si rezervoval funkciu podpredsedu správnej rady a do popredia okrem Juncka vysunul aj svojho tridsaťročného syna Adityu. Ten má bdieť nad financiami podniku. Napokon, tohto mladíka mnohí pozorovatelia už dnes považujú za budúceho šéfa celého koncernu. "Ak bude robiť pokroky takým tempom ako doteraz a keď raz koncern podrobne spozná, obísť ho už nebude možné," tvrdí jeden z nemeckých oceliarov.
Zmierlivý technokrat
Ešte predtým si však musí rukávy vysúkať Junck. Jeho práca nebude ľahká -- zvládnuť integráciu dvoch podnikov, medzi ktorými ležia svety. Junck sám priznáva, že podniková kultúra oboch súčastí teraz už jednotného podniku je úplne odlišná; iné sú používané metódy, iné je aj zameranie výroby.
Nová skupina Arcelor-Mittal má v súčasnosti 61 výrobných závodov v 27 krajinách sveta -- je to teda prvý skutočne globálny aktér v odvetví výroby ocele. S vyše 320 tisícmi zamestnancov, obratom 70 miliárd eur a ročnou produkciou 120 miliónov ton ocele je minimálne štvornásobne väčší ako najbližší konkurent.
V memorande o porozumení obe strany vyhlásili, že do budúceho sedemčlenného predstavenstva nominuje štyroch členov Arcelor a troch Mittal. Šéfom tohto grémia je teraz Junck, technokrat, ktorý sám o sebe hovorí zmierlivo: "Nie je mojím spôsobom správať sa agresívne." A skutočne, ani počas zbližovania oboch koncernov sa verejne neprejavoval a zaujímal skôr zdržanlivé stanoviská. Ako uviedol neskôr, chvíľu mu trvalo, kým objavil potenciál celej fúzie. Teraz je však rád, že "sa môže podieľať na rozvoji pravdepodobne najsmelšieho projektu v dejinách oceliarskeho priemyslu".
Pre splnenie tejto úlohy je podľa vlastného úsudku v poriadku fyzicky i psychicky. Voľný čas si kráti umeleckým fotografovaním, absolvoval už viacero vlastných výstav. Okrem iného objektívom zachytáva aj umelecké kompozície zo zberového železa. V každom prípade má v odvetví dobré meno. Jeden z priateľov ho charakterizuje ako "od základu solídneho človeka".
Muž na správnom mieste
Roland Junck sa narodil 10. novembra 1955 v Luxemburgu. Absolvoval zürišskú Polytechnickú univerzitu a ako dvadsaťpäťročný začal profesionálnu kariéru v domácom oceliarskom koncerne Arbed. Do jeho užšieho vedenia prenikol v roku 1998. V Arcelore, ktorý vznikol ďalšími fúziami, mal na starosti výrobu a predaj tzv. dlhých výrobkov.
Prvé ohlasy na jeho vymenovanie sú jednoznačné -- pre fázu integrácie je mužom na správnom mieste, aj keď úloha to bude iste herkulovská. Keďže však v rámci Arceloru nepatril medzi ostrých odporcov fúzie s Mittalom, je prijateľný aj pre druhú stranu.
(gaf)