Fajčenie a pitie alkoholu sa svojho času stali akýmsi spoločenským bontónom, takže keď uvidíte vo vedľajšej kancelárii troch či štyroch kolegov, ako si vychutnávajú cigaretu alebo pripíjajú komusi na zdravie, nebude to pravdepodobne preto, že sa rozhodli na pracovisku "drogovať". Ide o to, že takéto chvíle považujú za socializačnú aktivitu, pri ktorej si možno odpočinúť a pozhovárať s inými. Okrem iného aj o -- pracovných problémoch.
Hoci na ochranu nefajčiarov sa čoraz silnejšie stavia legislatíva i rôzne občianske iniciatívy, v praxi sa nezriedka stáva, že si nadriadený, ktorý je tuhým fajčiarom, na porade zapáli cigaretu aj napriek tomu, že medzi jeho podriadenými sú aj zarytí nefajčiari. To však nie je jediný problém. Aj keď sa vo firme na základe presne stanovených pravidiel vymedzia hranice priestoru, v ktorom sa fajčiť môže, prípadne sú fajčiari vytesnení až na ulicu, v porovnaní s nefajčiarmi sú v ďalšej výhode. Podľa štatistiky totiž priemerný fajčiar minie na tento zlozvyk až jednu hodinu pracovného času denne...
Nepoznáme pravidlá
Na rozdiel od pitia alkoholu na pracovisku sa pri sporoch medzi fajčiarmi a nefajčiarmi možno pevnejšie oprieť o literu zákona. Existuje totiž kompletný zákon o ochrane nefajčiarov, ktorý túto problematiku striktne reguluje. Málo ľudí vrátane nefajčiarov však tento zákon podrobne pozná a podľa prieskumov až takmer 90 percent zamestnancov ani netuší, čo si vlastne môžu a čo nemôžu dovoliť, a na čo vlastne majú a nemajú právo.
Príčiny tejto nevedomosti sú dve. Zamestnávatelia majú často vo zvyku vyhlasovať určité interné firemné pravidlá pre fajčenie, a tak pri nástupe na nové pracovné miesto fajčiar, ktorý chce dodržať dané normy, nepotrebuje nič viac, len sa spýtať služobne staršieho kolegu, kde si môže zapáliť. Druhým dôvodom býva, že o celom probléme sa na pracovisku mlčí, a preto si zamestnanci chodia zapáliť na chodbu, schodisko či ku kolegovi, ktorý má vlastnú kanceláriu a je fajčiarom. Takýmto spôsobom sa noví zamestnanci síce nikdy nedozvedia, ako je to naozaj, ale, čo treba priznať, oveľa rýchlejšie zapadnú do kolektívu...
Zákon č. 67/1997 Z. z. o ochrane nefajčiarov hovorí jasne: Zakazuje sa fajčiť: pri práci, ak dôsledkom fajčenia môže byť bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok. Na schôdzach, poradách a rokovaniach v uzavretých verejných priestoroch. V pracovných miestnostiach, kde sú účinkom fajčenia vystavení nefajčiari.
Takže, aj keď si niekto zapáli vo vlastnej kancelárii, v ktorej pracuje iba on -- porušuje zákon. Pretože do tejto jeho miestnosti určite niekoľkokrát za deň zavíta aj nefajčiar, ktorý chtiac-nechtiac vdychuje pre neho nepríjemný cigaretový dym.
Pol dňa oddychu týždenne
Bežne sa stáva, že fajčiari vybiehajú "na cigaretku" na chodbu alebo von z budovy. Fajčiari túto činnosť nazývajú relax. Čo by bolo úplne v poriadku, keby sa na celú záležitosť nepozreli štatistici. Ak za základ vezmeme, že priemerný fajčiar vyfajčí za deň desať cigariet, za jeden pracovný deň týmto "relaxom" strávi priemerne jednu hodinu. Na konci každého týždňa tak nazbiera pol dňa oddychu, zatiaľ čo jeho kolega -- nefajčiar pracoval. Vari sa nájde nefajčiar, ktorý by dobrovoľne šiel s fajčiarmi von len preto, aby si "vypil šálku čaju"...?!
Pravda, keby sme sa k tomu stavali iba takto, vytvorili by sme z ľudí stroje pracujúce bez prestávky. Veď aj nefajčiari si napríklad nájdu čas na pravidelnú kávu, ktorú si chcú vypiť nikým nerušení a úplne v pohode. A práve tu prichádza rad na interné firemné pravidlá, ktorými by zamestnávatelia mali vo vlastnom záujme usmerniť správanie svojich zamestnancov. Môžu im poskytnúť viac či menej voľnosti, zvoliť si vlastné tresty, kontrolné mechanizmy a pod.
Ako to vyzerá v praxi
Ako si s týmto problémom poradili niektoré firmy na Slovensku? Na mnohých pracoviskách platí úplný zákaz fajčenia. Najvyspelejší zamestnávatelia tam, kde to bolo technicky možné, vybudovali fajčiarne s vetraním. Kde sa nedala vybudovať oddelená miestnosť, zaviedli zákaz fajčenia v celej budove. V takom prípade mnohé firmy vyhradili priestor pre fajčiarov pred budovou a určili čas, v ktorom sa možno fajčiarskej neresti venovať. Za kontrolu interných smerníc zodpovedajú špecialisti a vedúci zamestnanci vo svojej pôsobnosti. Porušenie zákazu sa väčšinou rieši písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny.
Pripíjanie na úspechy?
Alkohol je veľmi zvláštny fenomén, ktorý sa v ľudskej spoločnosti vyskytuje vari tak dlho, ako ľudstvo samo. Na rozdiel od fajčenia však nejde o akýsi druh spoločenského relaxu, tento druh závislosti sa skôr stal spoločenskou "nevyhnutnosťou". Stačí spomenúť osvieženie osláv a celého radu ďalších stretnutí, ktoré by bez dobrého prípitku nič neznamenali. Vlastne, stačí si priblížiť akúkoľvek spoločenskú akciu. Dokonca, ak by sme chceli preniesť trochu alkoholu do pracovnej sféry, nemuseli by sme ísť ani veľmi ďaleko. Stačí sa pozorne zahľadieť na ktorúkoľvek stavbu alebo miesto, kde sa manuálne pracuje. ... "A cez prestávku si otvoríme desiatku..." Spoznávate to? Áno? Tak toto je bežná realita.
Fúkanie v kancelárii
Zatiaľ čo niekde sú zamestnávatelia k alkoholu pri práci tolerantnejší, inde platia skutočne prísne zákazy a postihy. Na jednej strane je pravda, že robotník to, čo vypije, asi rovnako rýchlo aj vypotí, avšak toto konštatovanie nie je za nijakých okolností ospravedlnením. V bežných "kancelárskych" firmách na Slovensku v drvivej väčšine platí zákaz požívania alkoholických nápojov. Nie je nezvyčajné, že na niektorých pracoviskách sa z času na čas robia previerky. Ak si myslíte, že keď sa odmietnete podrobiť dychovej skúške, ste za vodou, dopúšťate sa obrovského omylu, pretože zákon by toto vaše konanie interpretoval rovnako závažne, ako keby ste alkohol skutočne pili.
Alkohol môže znamenať výpoveď
Zatiaľ čo za cigaretu v neprimeranom čase a na neprimeranom mieste môže pracovník po prvý raz dostať pokarhanie a až keď svoju nežiaducu činnosť zopakuje, môže čeliť vážnejším následkom, pri alkohole s ním už nikto taký zhovievavý nebude. Keď vás pri požívaní alkoholického nápoja prichytia, prípadne vás zastihnú na pracovisku s istým množstvom tejto omamnej látky v krvi, zamestnávateľ má právo okamžite s vami rozviazať pracovný pomer.
Takže, podčiarknuté a sčítané: alkohol a cigarety na pracovisku sa skutočne neoplácajú, pretože vždy budete ťahať za kratší koniec povrazu...
(Zdroj: HRweb.sk)
Čo hovorí zákon
Zákon č. 67/1997 Z. z. o ochrane nefajčiarov zakazuje fajčiť
-- pri práci, ak dôsledkom fajčenia môže byť bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok,
-- na schôdzach, poradách a rokovaniach v uzavretých verejných priestoroch,
-- v pracovných miestnostiach, kde účinkom fajčenia sú vystavení nefajčiari.
Hodinová výpoveď za alkohol
Ak zamestnanec dostane výpoveď, plynie mu výpovedná lehota dva alebo tri mesiace, v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru je verejnosti známe ako "hodinová výpoveď". Znamená to, že zamestnávateľ zistil také závažné dôvody, že so zamestnancom, ktorý porušil pracovnú disciplínu, okamžite zruší pracovný pomer. Zamestnávateľ si teda vo chvíli, keď zistí, že má na pracovisku zamestnanca pod vplyvom alkoholu, môže vybrať zo spomínaných dvoch možností.
V rámci zmien, ktoré nastali v Zákonníku práce a platia od 1. júla 2003, sa mení i charakteristika menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Platí, že stačí jedno menej závažné porušenie a jedno upozornenie zo strany zamestnávateľa v posledných šiestich mesiacoch a pri druhom porušení už môže dostať zamestnanec okamžitú výpoveď.