Z tradičného pohľadu Japoncov sa dnešná zemeguľa ešte stále skladá z dvoch častí: Japonska a zvyšku sveta. Patrí k japonskej samozrejmosti, že cudzinec nikdy nebude môcť Japoncov skutočne pochopiť. Hovorí sa, že Japonci majú tri tváre: jednu pre verejnosť, jednu pre rodinu a najbližších priateľov a jednu, ktorú poznajú iba oni sami. Rovnako je to aj so vzájomnými vzťahmi. Aj tu jestvujú tri "okruhy". V najvnútornejšom okruhu sa nachádzajú rodina a najbližší priatelia, v strednom známi, kolegovia, predstavení, teda ľudia, ktorých poznajú. O vzájomnom spoločenskom styku rozhoduje postavenie v hierarchii. Vonkajší okruh tvoria všetci ostatní a cudzinci, ktorí si najprv musia získať "tvár", čo znamená, že Japonci musia zistiť ich postavenie, aby vedeli, ako sa k nim majú správať.
Naučte sa pozorovať
Hierarchické štruktúry jestvujú v každej spoločnosti a pre cudzinca je spočiatku vždy ťažké sa v nich orientovať. V Japonsku sa na dodržiavaní týchto konfuciánsky vytváraných štruktúr (vertikálne hierarchické vzťahy) zakladajú všetky mechanizmy spoločenského, politického a hospodárskeho života. Kritériami pre zaradenie do hierarchie sú: pohlavie (muži sú vyššie postavení ako ženy), vek (čím starší, tým vyšší), osobitne postavenie (vedúci sú vyššie postavení ako zamestnanci) a povolanie (v Japonsku sú niektoré povolania považované za "nečisté", ako napríklad ako mäsiar, hrobár a podobne).
V prísnych hierarchiách Japonska je teda dôležité vedieť, kto je vyššie a kto nižšie postavený. Nie vždy je to celkom jednoznačné. Zdvorilosť v japonskej komunikácii totiž spravidla zakazuje označovať sám seba príliš zreteľne za šéfa, ako je to často zvykom v Európe.
Uplatňovanie seniority
Podľa čoho sa dá spoznať, kto je vyššie postavený, dôležitejší či starší obchodný partner, ak sa po prvý raz stretnete s japonskou delegáciou a ešte nedošlo k vzájomnému predstaveniu sa? Pomôcť vám môže dobrá pozorovacia schopnosť. Napríklad rozsadenie v podnikovom automobile alebo taxíku môže veľa napovedať o postavení, ak poznáte dve možnosti:
˙ japonský protokol (zvyčajný u firemných zástupcov): najvyššie postavený člen delegácie sedí vzadu za vodičom (keďže v Japonsku sa jazdí vľavo, vodič v aute sedí vpravo), najnižšie postavený člen sedí vedľa vodiča
˙ francúzsky (diplomatický) protokol: najdôležitejšia osoba sedí krížom vzadu za vodičom, to znamená podľa nášho ponímania za spolujazdcom vodiča.
Ďalšie vonkajšie rozlišovacie znaky, ktoré je dobré si všímať:
˙ v uzavretých miestnostiach najvyššie postavený japonský hosť (alebo hostiteľ) sedí najďalej od dverí, ale chrbtom k obloku
˙ pri rokovaniach sa najvyššie postavená osoba ujme slova ako posledná
˙ vedúci japonskej delegácie spravidla nenosí nijaké papiere, aktovku, ani dáždnik (na to má podriadených)
˙ odev "bossa" je elegantný, viditeľne drahý a konzervatívny
˙ pohľad na topánky partnera môže objasniť viac, než na drahú viazanku. Japonci so stúpajúcim postavením často venujú viac pozornosti aj svojim topánkam, teda čím majú vyššiu platovú triedu, tým pestovanejšie a luxusnejšie sú topánky a pančuchy (u žien rovnako).
Jedným zo spôsobov uplatňovania hierarchických vzťahov je napríklad princíp seniority. Znamená, že starším alebo kolegom dlhšie pracujúcim vo firme (sempai) sa na základe ich dlhšej skúsenosti automaticky prejavuje viac úcty. Z toho vyplýva, že za rovnakú prácu dostávajú vyššiu odmenu ako iní a ich povýšenie je istejšie, než mladších a možno aj kompetentnejších zamestnancov. Tento princíp je napriek pomaly napredujúcim spoločenským premenám ešte vždy základom japonskej spoločenskej a podnikateľskej kultúry.
Japonské manažérky
Zahraničný partner by nemal rokovať len s vrcholným manažmentom. Naopak, hlavnú úlohu zohráva skôr nižší a stredný manažment. Prostredníctvom jeho široko rozvetvených komunikačných kanálov sa informácie dostávajú k riadiacim štruktúram. Stretnutie s prezidentom alebo riaditeľom podniku v správnom čase je však nevyhnutne potrebné a malo by byť dobre pripravené.
Z tradičných hierarchických vzťahov tiež vyplýva, že postavenie žien v Japonsku ešte stále nie je rovnocenné s postavením mužov. Mnohí personálni šéfovia vychádzajú z toho, že ženy čoskoro po vydaji dajú výpoveď, aby sa mohli starať o domácnosť a deti, ktoré prídu. Stále tiež platí, že ženy musia podávať vyššie výkony, aby sa im dostalo rovnakého uznania ako mužom.
Ženy ako obchodné partnerky možno v Japonsku stretnúť pomerne zriedka, ale od schválenia zákona o zrovnoprávnení postavenia mužov a žien v zamestnaní v roku 1986 sa Japonky ľahšie dostávajú aj na vedúce miesta. Japonské manažérky môžete veľmi rýchlo rozpoznať podľa sebavedomého a vôbec nie poníženého správania, ako aj vzhľadu. Na rozdiel od asistentiek, tzv. Office Ladies, ktoré v mnohých podnikoch nosia akýsi druh uniformy, manažérky spravidla nosia elegantné kostýmy konzervatívneho strihu, v solídnych farbách, so starostlivo zvolenými topánkami a doplnkami. Ich postavenie v podniku, prípadne ich úloha v aktuálnom projekte, je zrejmá aj zo spôsobu, akým sa predstavujú.
Nabudúce:
Japonci nevystrkujú hlavu...